S ministrom školstva Petrom Ponickým

Vzdelanosť je tvrdá valuta

Siedmou a vari poslednou výmenou na vládnom poste v tomto volebnom období bol v apríli odchod Milana Ftáčnika z funkcie ministra školstva a vymenovanie jeho nástupcu - Petra Ponického. Dôvody boli stranícko-politické, Milan Ftáčnik opustil Stranu demokratickej ľavice (SDĽ) a zakrátko sa stal predsedom novozaloženej Sociálnodemokratickej alternatívy (SDA). Čo však menovanie Petra Ponického prinieslo a prinesie rezortu? "Nemáte veľa času na prípravu a zoznamovanie sa s rezortom," povedal mu pri menovaní prezident, ktorý podľa vlastných slov nie je nadšený výmenou ministrov tak krátko pred voľbami. Peter Ponický samozrejme nemôže za politické trenice, on sám ich napokon sledoval zo svojho pôsobiska v Ústí nad Labem. S čím on sám nastúpil do úradu?

Od roku 2001 do menovania ste pôsobili ako zástupca riaditeľa pre rozvoj a informatiku v Ústave techniky a riadenia výroby na Univerzite Jana Evangelistu Purkyně (UJEP) v Ústí nad Labem. Ako ste sa k tejto práci dostali a ako sa vám pracovalo v českom prostredí?

- Už je to niekoľko rokov, čo som vo svojom okolí verejne vyhlásil, že ak budem v budúcnosti meniť svoje pôsobisko v rezorte školstva, tak potom to bude pravdepodobne niektorá z českých vysokých škôl či univerzít. Veď aj moja habilitačná prednáška odznela pred vedeckou radou Elektrotechnickej fakulty Českého vysokého učení technického v Prahe. Prišiel čas, keď som sa tak rozhodol. Zakotvil som na mladom pracovisku - Ústav techniky a řízení výroby existuje približne 5 rokov. Treba povedať, že je to pracovisko, na ktorom sa mi páči, vládne tam atmosféra pracovnej i ľudskej pohody. Vznikla tam symbióza rozvahy a zrelosti nás, ktorí máme viac ako 30 rokov, s dynamikou a entuziazmom mladosti väčšiny našich kolegov. V Českej republike, v Ústí nad Labem, ma privítalo prívetivé prostredie nadšených a príjemných ľudí.

Funkciu ministra školstva ste prevzali pár mesiacov pred voľbami. Aké sú vaše priority, čo si trúfate za tento čas stihnúť?

- Chcem rezort odovzdať ďalšiemu ministrovi tak, aby mal na čo nadviazať, aby prioritou práce ministerských úradníkov bola profesionalita a aby riaditelia sekcií a odborov profesionálne pracovali nielen v rámci odbornosti, ale aby boli i schopnými manažérmi na svojich postoch.

Čo si trúfam stihnúť? Predovšetkým musím skonštatovať, že v oblasti legislatívnych noriem ministerstvo v minulom období mnohé zmeškalo. Netvrdím, že by sa veci nepripravovali, ale majú významný časový sklz. Veď predsa od začiatku bolo jasné, aký časový priestor máme k dispozícii na naplnenie programových cieľov rezortu, respektíve vlády. Je skutočne zložité a možno i naivné si myslieť, že v parlamente presadíme väčšinu programových cieľov v poslednom polroku vládnutia cez politické dohody množstva vládnych strán. Kooperácia tesne pred voľbami, keď každý hrá takpovediac na vlastné tričko, je veľmi ťažká.

Čo chcem ešte stihnúť? Pravdu povediac, rád by som ešte "založil" niektoré systémové prvky, ktoré by sa nemali meniť ani príchodom novej vlády. Myslím tým spôsob práce. A tiež pravidlá na hodnotenie kvality vzdelávania na vysokých školách, teda objektivizáciu akreditačného procesu študijných programov. A hodnotenie kvality celých vysokých škôl - čiže evaluačný proces. Takýchto úloh je niekoľko aj v oblasti základných a stredných škôl, ale i športu a v sekcii starostlivosti o mládež MŠ SR.

Čestný predseda AV ČR, košický rodák Rudolf Zahradník, hovorieva, že naše krajiny nemajú suroviny, ani extrémny turistický potenciál, a tak ich jedinou komparatívnou výhodou môže byť vzdelanie. Súhlasíte s tým? Ako vidíte perspektívu vzdelávania na Slovensku?

- Súhlasím s uvedeným citátom pána Zahradníka, vzdelanosť môže byť jednou z našich devíz, lebo aj vo svete je to "tvrdá valuta". Musíme však pre to urobiť ešte viac, ako sa nám to darí dnes. Týka sa to najmä materiálneho zázemia vzdelávania, motivácie a stimulovania práce pedagógov a vytvárania takých podmienok pre výskum, aby sme vo vybraných oblastiach bádania mohli dosiahnuť svetovú úroveň. Toto je rovnica, kde na jednej strane je ekonomický a hospodársky potenciál krajiny a na druhej strane je vzdelávací a vedomostný potenciál národa. V plnej miere tu platí priama úmera, rast jednej strany rovnice vyvolá rast aj na druhej a naopak.

Aký je váš názor na bezplatnosť či spoplatnenie vysokého školstva ?

- Na Slovensku je ťažké hovoriť o spoplatnení školstva a zavedení školného v štátnych školách a "verejnoprávnych" vysokých školách. Dôvodom pre to je najmä neutešená sociálna situácia našich občanov, ktorým by sme zavedením školného, bez zavedenia ďalších opatrení, najmä v oblasti poskytovania štipendií, znemožnili riadne štúdium. Podľa môjho názoru, je možné o spoplatnení či čiastočnom spoplatnení povedzme len niektorých foriem vysokoškolského štúdia, hovoriť až vtedy, keď bude vytvorený mechanizmus umožňujúci študovať všetkým štúdia schopným mladým ľuďom, bez rozdielu ich východiskových sociálnych pomerov. Tento podporný systém však musí byť predovšetkým veľmi transparentný a takýto v tejto chvíli nemá Slovensko pripravený ani vo vízii.

Ako sa pozeráte na česko-slovenskú akademickú spoluprácu, najmä študentskú výmenu? Treba ešte niečo v tomto smere zlepšiť?

- Bol by som veľmi rád, keby sa intenzita ale i efektivita akademickej spolupráce ešte výraznejšie zvýšila, avšak na obojstrannej báze. Teda nielen to, aby slovenskí študenti a pedagógovia pôsobili na českých vysokých školách, ale predovšetkým zintenzívnenie vzájomných výmen a stáží študentov, pedagógov a spoločných výskumných projektov na bilaterálnej i multilaterálnej báze.

Aký je váš osobný vzťah k Českej republike, českej kultúre?

- České prostredie je mi ľudsky veľmi blízke. Česká kultúra je pre mňa neoddeliteľnou súčasťou môjho kultúrneho zázemia. Neviem si svoj život predstaviť bez českej literatúry, filmu, hudby...


Doc. Ing. Peter Ponický, CSc. sa narodil v roku 1956 v Lučenci. Po maturite na SPŠ strojníckej vo Zvolene v roku 1975 až do nástupu na vysokú školu v roku 1976 pracoval ako konštruktér v Ipeľských tehelniach v Lučenci. V roku 1981 ukončil vysokoškolské štúdium v odbore strojárska technológia na Strojníckej a elektrotechnickej fakulte Vysokej školy dopravnej (VŠD) v Žiline. Až do roku 1997 pracoval striedavo v Považských strojárňach v Považskej Bystrici a na VŠD v Žiline, neskôr na Žilinskej univerzite. V rokoch 1997-2000 pôsobil na Trenčianskej univerzite (TU), a to aj ako vedúci katedry a prodekan. V rokoch 2000-2001 bol súčasne aj predsedom krajskej školskej rady v Trenčíne. Od roku 2001 doteraz pôsobí ako zástupca riaditeľa pre rozvoj a informatiku v Ústave techniky a riadenia výroby na Univerzite Jana Evangelistu Purkyně (UJEP) v Ústí nad Labem. Je autorom a spoluautorom asi 90 publikovaných prác. V roku 1999 obhájil habilitačnú prácu na Elektrotechnickej fakulte ČVUT v Prahe. Od roku 1996 je členom Strany demokratickej ľavice (SDĽ) a istý čas pôsobil ako podpredseda Krajského výboru SDĽ v Trenčíne. V apríli 2002 sa stal ministrom školstva SR. Je ženatý a má jednu dcéru.

VLADIMÍR SKALSKÝ

obsah | Slovenská republika