Zomrel legendárny strelec Emil Pažický

Už dávno mu vypovedali poslušnosť nohy, ktoré mu priniesli večnú slávu. Emil Pažický, československá futbalová legenda, bola roky pripútaná na invalidný vozík. Statočne bojoval s neľútostným osudom, ktorému podľahol vo veku 76 rokov. Určite zamieril priamo do futbalového neba, lebo takých parádnych strelcov berú všade.

Emil Pažický bol útočný tank, ktorý triafal pravou i ľavou nohou, nenapodobiteľný bombardér z voleja i skvelý hlavičkár. Na Slovensku znamenal vo svojej ére niečo podobné ako nezabudnuteľný Bican. S ním nastupoval v československom útoku. Aj v jednom z najpamätnejších zápasov spoločnej histórie, keď 10. apríla 1949 Čambalov výber zdolal v Prahe vtedy slávny maďarský tím na čele s Puskásom neuveriteľne 5:2. Pažický mal vtedy na sebe prvý raz reprezentačný dres a pečatil jedno z najväčších víťazstiev piatym gólom...

Rodák z Považského Chlmca, ktorý začínal v Žiline a ako prvý Slovák sa stal 11. septembra 1955 členom Klubu ligových kanonierov (123 gólov v lige, 7 v reprezentácii) upútal výnimočným talentom už dávno predtým. Ako dorastenec hral v žilinskom drese proti výberu Bratislavy. Po prvom polčase viedlo bratislavské mužstvo 5:1, no po prestávke po jeho piatich delovkách vyhrala Žilina 6:5.

Prvé mužstvo belasých si ho najprv vypožičalo na zájazd do Turecka, potom i do Mexika a od roku 1948 zakotvil na Tehelnom poli. Majster prezýviek, tréner Jim Šťastný, mu po príchode do Bratislavy pridelil meno Bača, čo mu už prischlo, no spoluhráči ho oslovovali aj jednoducho Pažo. V slovanistickom drese sa rýchlo uviedol. Zažiaril v Prahe v súboji so Spartou, ktorý sa skončil 2:2 a on dal oba góly. V tomto stretnutí ho však vylúčil rozhodca Baláži za urážku. Pažický ho dokonca napadol a dostal ročný trest. Keďže však nasledovala reorganizácia súťaže a Slovan prijal načas aj nový názov (NV), v roku 1949 sa tešil z prvého povojnového titulu. Bratislavčania mali vtedy famózny útok, ktorý vyrážal dych: Laskov, Pažický, Tegelhoff, Preis, Šimanský. Všetci do jedného reprezentanti. V majstrovskej sezóne v 26 zápasoch nastrieľal 84 gólov (z nich Pažický 19).

"Nebol problémový hráč, ale za niektoré priestupky aj občas pykal. Pramenili z toho, že futbal veľmi prežíval a užíval si ho plnými dúškami. Bol nesmierne ctižiadostivý, chcel vždy vyhrať všetkými povolenými prostriedkami," vraví o ňom Ján Popluhár. Slovenský futbalista storočia prežil s Pažickým viacero sezón v Slovane.

"Bol však aj mojím súperom, keď hrával v drese Žiliny. Takého výnimočného útočníka, zakončovateľa je však lepšie mať vždy vo svojom mužstve, pretože sa ťažko bránil," dopĺňa neprekonateľný stopér. Hoci Pažického v uplynulých rokoch života nohy už neposlúchali, hlava zostala čistá a jasná. Popluhár svojho veľkého priateľa neraz navštívil.

"Debatovali sme najmä o futbale, ktorý sledoval iba cez médiá. Obdivoval som, akú chuť a elán žiť si zachoval vo svojom neradostnom údele, aké široké spektrum záujmov si tak dlho udržal." Srdce výnimočného bojovníka na ihrisku i v živote navždy dotĺklo uplynulý piatok neskoro večer v ružinovskej nemocnici v Bratislave.


EMIL PAŽICKÝ (*14. 10. 1927 - # 21.11. 2003). Futbalový útočník a výnimočný strelec, ktorý hral za ŠK Žilina (1945-48), ŠK, NV a Slovan Bratislava (1948-50, 1952-55, 1956-60), ATK Praha (1950-52), Dynamo Žilina (1955-56), Jednota Trenčín (1961). V lige odohral 251 zápasov, strelil 123 gólov, v roku 1955 sa stal kráľom ligových strelcov (19 gólov). So Slovanom získal tri tituly majstra (1949, 1950, 1955). V čs. reprezentácii odohral 18 zápasov, strelil 7 gólov, hral na MS 1954 vo Švajčiarsku.

MICHAL ZEMAN

obsah | Slovenská republika