K pádu režimu prispelo aj Slovensko

K pádu Slobodana Miloševiča v roku 2000 viditeľne prispela aj slovenská diplomacia a mimovládne organizácie. Bratislava a neskôr aj slovenské veľvyslanectvo v Belehrade sa počas dramatických dní spred piatich rokov stali priestorom na stretávanie demokratickej opozície Srbska. Slovenský tretí sektor po skúsenostiach s kampaňou OK'98 zase pomáhal srbským aktivistom z hnutia Otpor, ktorí pred zmanipulovanými prezidentskými voľbami zmobilizovali verejnosť.

"Kľúčovým bolo odovzdávanie si skúseností," hovorí Pavol Demeš, šéf bratislavskej pobočky German Marshall Fund, ktorý koordinoval pomoc srbským mimovládnym organizáciám. Na Slovensku vtedy podľa neho začala fungovať spolupráca medzi oficiálnou diplomaciou a mimovládnymi organizáciami. "Dnes je to moderný trend," tvrdí Demeš.

Pomoc Srbsku podľa neho zásadne ovplyvnila súčasnú slovenskú diplomaciu. "Podarilo sa nám ukázať, že aj malá krajina môže hrať rolu pri riešení konfliktných a zložitých tém," hovorí Demeš, ktorý je v Srbsku spolu s bývalým slovenským veľvyslancom v Belehrade Miroslavom Mojžitom vnímaný ako jeden z najviditeľnejších predstaviteľov Slovenska. Obidvaja dostali nedávno v Srbsku najvyššie štátne vyznamenania.

Minister zahraničných vecí Eduard Kukan ocenil, že na konci Miloševičovho režimu sa Mojžitovi podarilo udržať rovnováhu s režimom, čo umožnilo opozícii stretávať sa na našej ambasáde. Odkedy denník SME zverejnil, že Mojžita v minulosti dosiahol funkciu majora ŠtB a pôsobil aj ako rozviedčik pod diplomatickým krytím, nám neposkytuje rozhovory. V súčasnosti je Mojžita veľvyslancom v Bosne a Hercegovine. Vzhľadom na komunistickú minulosť nemá bezpečnostnú previerku NBÚ.

(rek)
obsah | Slovenská republika