Rozhovor: Jozef Migaš o návšteve v Česku

Na konci prvého októbrového týždňa navštívil predseda Národnej rady SR Jozef Migaš Českú republiku. Najvyšší slovenský parlamentný predstaviteľ sa stretol v Prahe s prezidentom ČR Vávlavom Havlom, predsedami oboch komôr českého parlamentu Petrom Pithartom a Václavom Klausom a premiérom Milošom Zemanom. Na druhý deň navštívil Karlove Vary, kde sa okrem iného stretol s krajským hejtmanom Josefom Pavlom (ODS), s ktorým hovoril najmä o reforme verejnej správy, ktorá sa na Slovensku práve rozbieha. Podľa vlastných slov svoj najobsiahlejší rozhovor počas návštevy poskytol práve autorom tohto článku.
Aké rokovania ste v Českej republike absolvovali?
- Rokovania v Českej republike boli veľmi plodné, veľmi otvorené, veľmi priateľské. Pomenovali sme problémy, ktoré sú v tejto chvíli na stole, a všetky sa normálnou, racionálnou metódou dajú zvládnuť. Inými slovami, neexistujú problémy vzájomných vzťahoch, ktoré by nejak trápili tieto dve krajiny. Som veľmi rád, že predseda českej Poslaneckej snemovne Václav Klaus prijal pozvanie na stretnutie v rezidencii slovenského veľvyslanca Ladislava Balleka a že tam nazval česko-slovenské vzťahy nadštandardnými. Napokon aj vy ste to mohli počuť a domnievam sa, že dnes sa už všetci zhodneme na tom, že ony také skutočne sú.
Predsa sa však asi našlo dosť konrétnych otázok, o ktorých bolo treba hovoriť...
- Pretože zásadné veci medzi Českom a Slovenskom sú vyriešené, sústredili sme sa na aktuálne otázky. Prvou z nich je colná únia. Tam sem potvrdili jednoznačnú líniu, že nepripúšťame možnosť, aby táto dohoda o tejto únii bola vypovedaná predtým, než niektorý z našich štátov vstúpi do Európskej únie, prípadne než vstúpia oba súčasne. Na tom sme sa zhodli s prezidentom republiky Václavom Havlom. predsedom Senátu Petrom Pithartom i Poslaneckej snemovne Václavom Klausom, a tiež s hlavným zainteresovaný, pretože táto problematika je v gescii vlády, premiérom Milošom Zemanom. Potvrdili sme, že colná únia je záujmom jednej aj druhej strany, prináša to prospech z hľadiska ekonomicko-obchodných vzťahov. Ponikatelia ma požiadali, aby som túto otázku zdôraznil a stretol som sa s plným pochopením. Trochu sme v tomto smere zaváhali v Bruseli, premiér Miloš Zeman nám to pri rokovaniach vytkol. Budeme si musieť doma trochu urobiť poriadok, lebo pri takýchto veciach musíme naprieť všetky sily, aby sme podporili v centrále v Bruseli eminentné záujmy Slovenskej republiky. Druhou otázkou bol ďalší ekonomický problém. Tým je, že stále nemáme medzi ČR a SR podpísanú zmluvu o ochrane investící. Je to hanba, lebo obe krajiny majú takúto zmluvu s mnohými inými štátmi. Tu treba, aby ministerstvá financií menej rokovali a viac prijímali konkrétne rozhodnutie. Samozrejme, existujú v tejto veci isté problémy, ktoré si však treba vydiskutovať a nastoliť ich politicky v oboch štátoch. Tretím zásadným bodom všetkých rokovaní bola otázka hraníc. Otvorene som všetkým českým predstaviteľom povedal, že my urobíme všetko pre to, aby tých 93 kilometrov slovensko- ukrajinskej hranice nebolo priechodných pre rôznych migrantov, ktorých jednoducho nechceme - a to z pohľadu Slovenska, Českej republiky, ani Európskej únie. V tomto smere krátko pred mojou návštevou rokoval slovenský minister vnútra na slovensko- ukrajinskej hranici za účasti ministerstva vnútra Belgicka, ktoré je z pozície predsedajúcej krajiny EÚ zainteresované na tom, aby sa táto hranica stala zatiaľ neoficiálne schengenskou. Musíme ukázať, že to vieme profesionáne vykonávať, aby sa neoslabovala naša dôveryhodnosť a aby niekoho nenapadlo viesť schengenské hranice niekde v Kútoch, na rieke Morave a podobne. To je jedna stránka veci, druhou je režim na česko-slovenských hraniciach. Všetkým českým ústavným činiteľom som zdôraznil, že by nebolo dobré vracať sa kamsi dozadu a budovať klasickú pevnú hranicu, rozširovať hraničné punkty, zavádzať nejaký prísny režim, ktorý je už dnes prežitkom. Znepríjemňovalo by to život v prihraničných obciach, ale vlastne všetkým občanom Česka a Slovenska. Treba chápať, že hranica je iba prostriedkom, aby do času, kým oba štáty vstúpia do EÚ, mohli fungovať isté regulácie. Musím povedať, že sa moje názory stretli s pochopením, ba povedal by som, že boli prijaté vyložene pozitívne. Na druhej strane aj tu zaznelo, že my si potom musíme lepšie chrániť svoje hranice na východe. Štvrtým okruhom otázok, ktoré sme diskutovali, bolo rozširovanie spolupráce v oblasti školstva. Poďakoval som sa českej strane, že problémy, ktoré boli okolo financovania štúdia našich občanov na českých vysokých školách, sa vyriešili. Máme veľký záujem, aby čo najviac našich mladých ľudí v Českej republike študovalo, pretože tunajšie vysoké skoly majú vynikajúcu úroveň a práve ľudia s kvalitným vzdelaním predstavujú perspektívu Slovenska. Práve títo slovenskí študenti v Česku môžu v budúcnosti výrazne prispieť ku kvalitatívnemu posunu česko-slovenskej spolupráce a vzájomnosti.
Znie to vcelku idylicky, ale skoro súčasne s vašou návštevou sa uskutočnilo aj rokovanie slovenskej vicepremiérky pre európsku integráciu Márie Kadlečíkovej a českého ministra zahraničných vecí jana Kavana, v rámci ktorého zazneli aj úvahy o tom, že pri cestách českých občanov na Slovensko a naopak už nebude stačiť občiansky preukaz a bude potrebný pas. To určite nie je uľahčenie cestovania, pritom prechádzanie hranice na občiansky preukaz nie je česko-slovenský unikát...
- O konkrétach prevádzky na hraniciach rokovali štátni tajomníci ministerstiev vnútra a tiež členovia vlády, ako ste to správne postrehli. Ja, ako predseda zákonodarného zboru, som k tomu mohol najvyšším ústavným činiteľom Českej republiky povedať iba toľko, aby sa zachovali rozumné miery, aby sme nebudovali pevnú hranicu. V tomto bola moja pozícia jednoznačná a jasná. Ďalšie je už úlohou výkonnej moci, do ktorej ja nemôžem zasahovať.
Ako hodnotíte spoluprácu dvojkomorového parlamentu ČR a jednokomorového parlamentu SR?
- Je vysoko nadštandarná, na najvyššej úrovni, na úrovni výborov, aj v rovine konkrétnej spolupráce. Veď obe krajiny majú dnes otvorený i uzavretý rovnaký počet kapitol v rámci rokovaní s Európskou úniou, v rámci systému regaty, vyhláseného Euróspkou úniou, veslujú vedľa seba. Z analýzy toho, čo prerokúvajú naše parlamenty, jasne vyplýva, že sú to z veľkej časti rovnaké otázky. Spolupráca má teda kľúčový význam.
Aké sú podľa vás súčasné česko-slovenské vzťahy?
- Použijem jednu vetu, ktorú hovorievam už dlhší čas: Zdá sa, že sme sa rozišli preto, aby sme sa zblížili.
VLADIMÍR SKALSKÝ, NAĎA VOKUŠOVÁ

obsah | Slovenská republika