Budú zrušené Mečiarove amnestie?
Takmer 63 % občanov podporuje zrušenie Mečiarových amnestií. Vyplýva to z prieskumu agentúry Median. O zrušení sporných amnestií mal parlament rozhodnúť až trikrát prijatím ústavného zákona, no nestalo sa tak vždy pre nedostatok hlasov.
Amnestie Vladimíra Mečiara boli ešte v roku 1998 udelené na zavlečenie Michala Kováča ml. do cudziny, za ktoré mala niesť zodpovednosť SIS vedená v tom čase Ivanom Lexom, a na zmarené referendum, v ktorom bol obvinený exminister vnútra Gustáv Krajči. Spory o týchto amnestiách sa vedú dodnes. Jedným z dôvodov požiadaviek na ich zrušenie je aj skutočnosť, že občania sa dožadujú postavenia I. Lexu pred súd, aby ten rozhodol o jeho vine či nevine. Krajský súd v júni tohto roku potvrdil rozhodnutie Okresného súdu v Bratislave III o zastavení trestného stíhania vo veci zavlečenia pre platnosť Mečiarových amnestií. "Neboli to amnestie v pravom zmysle slova, bolo to skôr zneužite ústavných kompetencií. Myslím si, že tieto amnestie nespĺňali všetky ústavné náležitosti," tvrdí expert na ústavné právo Peter Kresák. Poslanci sa za celé štyri roky nedokázali s Mečiarovými amnestiami vyrovnať. V spoločnosti, ako to ukázal aj najnovší prieskum, je však nevyriešená kauza zavlečenia exprezidentovho syna stále dosť živá - a tomu, že väčšina občanov je za došetrenie sporných prípadov súdmi, sa ani nemožno čudovať. Poslanec Ladislav Orosz pripúšťa možnosť vyhlásenia referenda v otázke zrušenia amnestií, no dodáva, že "v našej legislatíve by to bol precedens". Iný názor má P. Kresák: "Nemyslím si, že toto je vec, ktorú by mali občania rozoberať v referende. Je to na zodpovednosti tých, ktorí o tom budú rozhodovať v parlamente." Viaceré politické strany už avizovali ochotu prijať ústavný zákon, ktorý by zrušil amnestie a trestné konanie by tak mohlo byť obnovené. Podľa Daniela Lipšica z KDH by nešlo o zasahovanie do súdnej moci, čo nám potvrdil aj generálny prokurátor Milan Hanzel: "Súdy musia akceptovať a uplatňovať platné zákony, a to nie je možné ignorovať." Generálna prokuratúra (GP) pred pár dňami spochybnila platnosť druhej Mečiarovej amnestie. Prvá sa týkala trestných činov súvisiacich so zavlečením M. Kováča ml., a nie samotného skutku zavlečenia. Druhá amnestia mala túto "chybu" napraviť. Ústavný súd neskôr rozhodol, že amnestie nie je možné zrušiť ani zmeniť. Znamená to, že u osôb, ktoré sú podozrivé zo zavlečenia, môže byť trestné stíhanie obnovené. Generálna prokuratúra pred mesiacom zvažovala podanie podnetu na Najvyšší súd (NS) pre neplatnosť druhej Mečiarovej amnestie. Dodnes sa tak nestalo. M. Hanzel hovorí: "Keď podnet podáme, budem o tom verejnosť informovať." Ak sa NS stotožní s názorom GP, bude zrušené rozhodnutie okresného súdu o zastavení trestného stíhania v kauze zavlečenia. Obvineným v kauze zavlečenia M. Kováča ml. by hrozil trest od 5 do 12 rokov. Trestné konanie by mohlo byť obnovené aj vtedy, ak by Michal Kováč ml. podal sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu (ESĽP). Podľa D. Lipšica to však musí urobiť do 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktoré vydal Krajský súd v Bratislave 5. júna 2002. Michal Kováč ml. zatiaľ o tejto možnosti nevie a bude ju konzultovať so svojím právnikom. "Ak je to právne v poriadku, túto možnosť využijem," uviedol pre Národnú obrodu. MARTIN ČAMBALIK, PETER HÚSKA, NÁRODNÁ OBRODA
|
obsah | Slovenská republika |