Cesta slovenského Georgea Washingtona

Presne v deň 58. výročia smrti Dr. Milana Hodžu sa naplnila jeho posledná vôľa spočinúť v rodnej zemi vedľa svojej manželky Ireny. Jeho telesné pozostatky boli prevezené v dubovej rakve zahalenej slovenskou vlajkou vládnym špeciálom z chicagského letiska O,Hara na Letisko Milana Rastislava Štefánika v Bratislave. Odtiaľ bola rakva za salutovania čestnej vojenskej jednotky a zvukov smútočného pochodu prenesená do pristaveného Volkswagenu, ktorým ju dopravili do Martina, kde sa uskutočnil pietny akt uloženia pozostatkov.

Milan Hodža sa narodil 1. februára 1878 v turčianskej dedine Sučany. Jeho otec Ondrej Hodža bol miestny evanjelický farár a literát. V rokoch 1905-1910 bol M. Hodža poslancom uhorského snemu za volebný okres Kulpín na Dolnej zemi. Po vzniku ČSR pôsobil ako vedúci predstaviteľ Republikánskej strany poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu, ako minister viacerých československých vlád a tiež ako ministerský predseda vlády, ktorá bola donútená prijať mníchovský diktát.

Po rozpadnutí prvej ČSR emigroval do Francúzska, od roku 1941 žil v exile v USA. Tu prežil posledné roky svojho života, poznačené vážnou chorobou. Po operácii hrubého čreva dňa 27. júna 1944 dodýchal v USA, v Miami popredný politik a štátnik Dr. Milan Hodža. V poslednej vôli si želal, aby bol pochovaný na rodnom Slovensku. Ale i napriek veľkým snahám sa to jeho rodine doteraz nepodarilo. V období po vojne prevozu bránila vláda na čele s Edvardom Benešom a neskôr komunistická diktatúra.

Smutné peripetie okolo pozostatkov začali hneď po jeho smrti. Na Českom národnom cintoríne síce prebehla pohrebná ceremónia, ale telo nebolo uložené do zeme. Ostalo v špeciálnej zapečatenej truhle v márnici. Hodžova manželka sa po roku vrátila na Slovensko, aby prevoz vybavila, ale žiaľ nepodarilo sa jej to a takisto ani jej synovi Fedorovi Hodžovi. Po Gottwaldovom prevrate Hodžovci emigrovali a až v roku 1949 pochovali Milana Hodžu do zeme na Českom národnom cintoríne v Chicagu. A tak až dnes, po päťdesiatich ôsmich rokoch, sa splnila Hodžova posledná vôľa spočinúť vo večnom spánku pri svojich najbližších.

Slovenská delegácia odletela do Chicaga, kde Hodža žil, v nedeľu 23. júna 2002. V nedeľu podvečer sa v Chicagu na brehu Michiganského jazera stretla slovenská komunita v štylizovanej Monet Garden za účasti ministra kultúry Milana Knažka a slovenského veľvyslanca v USA Martina Bútoru. Udalosť sa niesla vo veľmi slávnostnom duchu. V utorok 25. júna 2002 prechádzala Chicagom slávnostná kolóna áut, na čele ktorej šiel chevrolet s pozostatkami a za ním autá diplomatického zboru, delegácie zo Slovenska, predstavitelia mesta a miestnych Slovákov, nechýbalo ani auto šerifa. Smútočný sprievod sa presunul z evanjelického kostola Trinity Lutheran Church, kde sa konala pietna pobožnosť, ktorú celebroval biskup Joan Čobrda a reverend Rudolf Shintay, na letisko O,Hara. Tu prebehli pocty primerané štátnikovi. Rakvu s jeho pozostatkami preniesla osemčlenná čestná stráž americkej armády do lietadla. Na letisku bolo prítomné aj množstvo novinárov a podľa denníka Chicago Tribune bol československý premiér Hodža "slovenskou verziou Georgea Washingtona".

Po dvanásťhodinovom lete priletelo lietadlo na letisko Milana R. Štefánika v Bratislave, kde čakal premiér Mikuláš Dzurinda a pietna ceremónia sa zopakovala. Rakvu za zvukov smútočného pochodu preniesli do pristaveného volkswagenu, ktorý ju previezol do evanjelického kostola v Martine. Rakva s pozostatkami tu bola vystavená celú stredu 27. júna 2002 a vystriedalo sa pri nej mnoho ľudí, ktorí sa prišli pokloniť Hodžovej pamiatke. Dva veľké smútočné vence na rakve boli od predsedu vlády a od mesta Martin. Z reproduktorov sa celý deň ozývala smútočná hudba. Čestnú stráž držali študenti Bilingválneho gymnázia v Sučanoch.

Na bohoslužbách v evanjelickom kostole na Memorandovom námestí sa prítomným prihovoril predseda vlády SR M. Dzurinda, generálny biskup evanjelickej cirkvi J. Filo a vnuk M. Hodžu John Palka. Prítomných bolo asi štyristo zástupcov politického, verejného a spoločenského života. Po skončení pobožností vo štvrtok 28. júna 2002 uložili rakvu s pozostatkami M. Hodžu do rodinnej hrobky na Národnom cintoríne, kde odpočíva aj Hodžová manželka Irena. Nad vynoveným hrobom stojí pomerne jednoduchý nový náhrobný kameň zo vzácneho čierneho kameňa.

Zaujímavosťou je, že telo M. Hodžu exhumoval John Zidek junior. Jeho otec pritom Hodžu pred 53 rokmi v Amerike pochovával. Rodina Zidekovcov má tiež slovenský pôvod. Tak sa po päťdesiatich ôsmich rokoch konečne splnila posledná vôľa človeka, ktorý túžil po domove, kam mu bolo umožnené vrátiť sa až dnes, po mnohých rokoch nepokojného spánku v cudzej zemi.

MARTINA MITTERPACHVÁ

obsah | Slovenská republika