Hlavou štátu sa stal Ivan Gašparovič

Dvojkolové priame voľby, ktoré sa uskutočnili 3. a 17. apríla, vyniesli do kresla slovenského prezidenta prekvapujúco predsedu mimoparlamentného Hnutia za demokraciu Ivana Gašparoviča. Už jeho tesný postup z prvého kola na úkor najväčšieho favorita, ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana z premiérovej Slovenskej demokratiskej a kresťanskej únie bol doslova šokom. Bol to súčasne kľúčový moment, pretože v druhom kole mal v súboji proti svojmu bývalému súpútnikovi Vladimírovi Mečiarovi obrovskú výhodu. Tou je strach veľkej väčšiny občanov z návratu mečiarizmu. Napriek tomu suverénny spôsob, akým Ivan Gašparovič v druhom kole zvíťazil, analytikov prekvapil. Voliči vládnej koalície nepočúvli výzvy vládnych strán, aby nešli voliť. Zabodovala naopak najsilnejšia opozičná strana Smer, ktorá kandidatúru Ivana Gašparoviča podporovala. Slovensko zrejme získalo napriek hriechom z obdobia mečiarizmu štandardného prezidenta, ktorý nie je neprijateľný ani pre zahraničie, ani pre demokratické strany na Slovensku.

Prvé kolo

Na prvom kole prezidentských volieb sa z celkového počtu 4 204 899 oprávnených voličov zúčastnilo 2 015 889, čo predstavuje 47,94-percentnú účasť. Kandidátom bolo odovzdaných 1 986 214 platných hlasov. Najviac z nich dostal Vladimír Mečiar (32,73 %). Druhým najúspešnejším bol Ivan Gašparovič (22,28 %), ktorý o 3644 hlasov porazil Eduarda Kukana (22,09 %). Za touto trojicou nasledovali so značným odstupom úradujúci prezident Rudolf Schuster (7,42 %), kandidát Kresťanskodemokratického hnutia František Mikloško (6,51 %) a občiansky kandidát, bývalý veľvyslanec SR v USA, podporovaný Slobodným fórom, Martin Bútora (6,51 %). Ostatní kandidáti - Ján Králik, Jozef Kalman, Július Kubík, Jozef Šesták a Stanislav Bernát - už získali menej než percento platných hlasov. 1806 hlasov odovzdali voliči aj županovi Bratislavského kraja Ľubomírovi Romanovi, ktorý pôvodne kandidoval za koaličnú Alianciu nového občana, avšak pred voľbami sa vzdal v prospech Eduarda Kukana. Spomedzi krajov v siedmich z nich triumfoval Mečiar. Jedine v Bratislavskom kraji zvíťazil iný kandidát - Eduard Kukan. Z volebných obvodov si najviac získal Mečiar - 39. Kukan zvíťazil v deviatich obvodoch a Gašparovič v dvoch. Mečiarovi sa najviac darilo v obvode Čadca (51,52 % hlasov), Kukanovi v obvode Dunajská Streda (37,41 %) a Gašparovičovi v obvode Lučenec (36,86 %). Zo 79 okresov si Mečiar získal 61, Kukan 15 a Gašparovič tri.

Veľa úvah vyvolalo 3644 hlasov, ktoré chýbali Kukanovi od postupu do druhého kola, kde by mal veľmi dobrá šance zvíťaziť. Rolu určite zohrala nejednotnosť vládnych strán - František Mikloško a Martin Bútora získali spolu takmer 260 tisíc hlasov voličov, ktorí boli odhodlaní v druhom kole voliť Kukana. Nešťastné bolo vystupovanie ministra zahraničných vecí, ktorý dával neustále najavo, že do druhého kola bez problémov postúpi a nemobilizoval tak voličov. Nepresvedčila ani jeho drahá kampaň. Veľmi pravdepodobné je aj to, že situáciu by zvrátilo zavedenie korešpondenčných volieb pre občanov v zahraničí i v prípade prezidentských volieb tak, ako to bude v prípade parlamentných. Eduard Kukan by v Česku, kde je najviac takýchto občanov, veľmi pravdepodobne zvíťazil.

Druhé kolo

Na druhom kole prezidentských volieb sa zúčastnil 1 828 307, čo predstavuje 43,50-percentnú účasť. Nepotvrdili sa tak obavy z nízkej účasti, ktorá by vyhovovala Vladimírovi Mečiarovi s jeho veľmi disciplinovaným elektorátom. Kandidátom bolo odovzdaných 1 801 960 platných hlasov. Výrazne viac z nich dostal Ivan Gašparovič - 1 079 592. To predstavuje 59,91-percentný zisk. Jeho protikandidát, Vladimír Mečiar, dostal 722 368 hlasov (40,08 %). Na porovnanie, Gašparovič v prvom kole dostal 442 564 hlasov, Mečiar 650 242. Z toho vyplýva, že kým Gašparovič si oproti 1. kolu polepšil o 637 028 hlasov, Mečiar len o 72 126.

Vo všetkých krajoch dostal Gašparovič viac hlasov ako Mečiar. S najväčšou prevahou zvíťazil v Bratislavskom kraji (72,84 %). S najmenšou v Trenčianskom kraji (51,06 %). Lídrovi ĽS-HZDS sa podarilo získať viac hlasov len v ôsmich obvodoch a 17 okresoch, v ostatných 42 obvodoch a 62 okresoch zvíťazil Gašparovič. Najväčším rozdielom oproti Mečiarovi zvíťazil v okresoch južného Slovenska, okresoch tvoriacich dve najväčšie slovenské mestá a okrese svojho rodiska (mesto Poltár) - úplne najlepšie výsledky zaznamenal v okresoch Dunajská Streda (81,74 %), Košice III (78,10 %) a Poltár (77,73 %). Mečiar zvíťazil najväčším rozdielom oproti Gašparovičovi (i keď nie takým výrazným ako on) v niektorých okresoch severozápadného a severovýchodného Slovenska - Čadca (60,59 %), Sobrance (58,30 %), Kysucké Nové Mesto (57,07 %)... O výsledku volieb sa rozhodlo v mestách. Gašparovič v nich získal 67,35 % hlasov, Mečiar 32,64 % (v Bratislave získal víťazný kandidát 75,11 % a v Košiciach dokonca 76,00 %). V obciach nebol rozdiel taký výrazný - Gašparovič získal 50,3 % hlasov (Mečiar 49,7 %).

Druhé kolo bolo poznamenané niekoľkými problémami pri voľbách. Najväčším z nich bolo, že v piatich okrskoch sa istý čas hlasovalo bez obálok a tieto hlasy boli neskôr vyradené. V Košickej Novej Vsi boli kvôli tomu voľby o dve hodiny predĺžené. Hoci sa tak spochybnil iba zanedbateľný počet hlasov, vyvolalo to niekoľko trestných oznámení nespokojných voličov a členka Ústrednej volebnej komisie za HZDS nepodpísala zápisnicu o voľbách.

Čo čaká víťaza?

Nový slovenský prezident Ivan Gašparovič by sa mal funkcie ujať napoludnie 15. júna, teda v deň, keď uplynie mandát súčasného prezidenta Rudolfa Schustera. Stanovuje to Ústava SR. Sídlo hlavy štátu je v centre Bratislavy, v niekdajšom letnom sídle grófa Grassalkoviča zo 60. rokov 18. storočia. Vladimír Mečiar plánoval v prípade svojho zvolenia premiestniť sídlo úradu na Bratislavský hrad, Ivan Gašparovič tvrdí, že súčasné sídlo v bývalom Pionierskom paláci je dostačujúce. Ako rezidencia hlavy štátu slúži od roku 2001 vila na Slavíne. Kancelária prezidenta SR ju kúpila za 36 miliónov korún od Východoslovenských železiarní. Plat prezidenta republiky predstavuje štvornásobok platu poslanca Národnej rady SR, ktorý poberá trojnásobok priemernej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve. Aktuálne je to okolo 190 tisíc korún. Okrem toho mu patria aj paušálne náhrady vo výške 40 tisíc korún. Aktivity prezidenta zabezpečuje Kancelária prezidenta SR. Momentálne má 81 zamestnancov, jej rozpočet na tento rok je takmer 109 miliónov korún. Okrem sídla v Bratislave k nej patria regionálne pracoviská v Košiciach a v Banskej Bystrici. Prezident má po ukončení svojho mandátu nárok na doživotnú rentu 30 tisíc korún. Okrem toho má k dispozícii ochranku, auto s vodičom a "technické zabezpečenie bytu". Ostáva mu aj diplomatický pas, na rozdiel od poslancov ale nedostáva odstupné.

Prezident reprezentuje krajinu v zmysle Ústavy SR navonok a dovnútra a zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov. Medzi jeho najvýznamnejšie kompetencie patrí zvolávanie ustanovujúcej schôdze NR SR, možnosť rozpustiť parlament, podpisovanie a vetovanie zákonov a vyhlasovanie referenda. Má tiež právo podávať Národnej rade správy o stave republiky, odpustiť alebo zmierniť tresty uložené súdmi v trestnom konaní, prípadne zahladiť odsúdenie formou individuálnej milosti alebo amnestie. Menuje veľvyslancov, profesorov, povyšuje do generálskych hodností, udeľuje vyznamenania, podpisuje najdôležitejšie medzinárodné zmluvy... Ivan Gašparovič už oznámil, že prvú cestu vo funkcii absolvuje do Prahy.


Kto je Ivan Gašparovič

Doc. JUDr. Ivan Gašparovič, CSc. sa narodil 27. marca 1941 v Poltári. Po absolvovaní Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave pracoval v rokoch 1965-66 ako prokurátor na Mestskej prokuratúre v Bratislave. Od januára 1969 pôsobil na Katedre trestného práva, kriminológie a kriminalistiky Právnickej fakulty UK. Vo februári 1990 sa stal prorektorom UK, od júla 1990 zastával funkciu generálneho prokurátora ČSFR. V marci 1992 sa opäť vrátil k povolaniu pedagóga na PF UK. V júni 1992 bol zvolený za poslanca Slovenskej národnej rady za HZDS, stal sa predsedom SNR, neskôr Národnej rady SR. Túto funkciu vykonával až do roku 1998. Ďalšie štyri roky pôsobil ako poslanec. V júli 2002 založil Hnutie za demokraciu (HZD), ktoré v parlamentných voľbách 2002 získalo 3,28 percenta hlasov. Vrátil sa ako pedagóg na Právnickú fakultu UK. Je ženatý, má dve deti.

VLADIMÍR SKALSKÝ

obsah | Slovenská republika