Elektronický podpis na Slovensku

Minulý týždeň získal prezident Schuster ako prvý občan SR certifikát, ktorý mu umožňuje začať používať elektronický podpis. Zatiaľ len naoko, pretože s praktickou realizáciou zákona to nebude až tak horúce. Prezident to nechtiac vyjadril sám, keď poznamenal, že je síce "za nové veci, ale za tie, ktoré sú overené".

Ako to bude teda s tou novosťou a overením v slovenskej praxi? Podpisujeme sa takmer denne, niekedy s právnymi účinkami, niekedy len tak. Vlastnoručným podpisom podmieňuje slovenské právo napríklad platnosť niektorých druhov zmlúv (nehnuteľnosti), vytvorenie vlastnoručne napísaného závetu, či písomné podanie žaloby na súde. Dosiaľ tak slovenské právo prisudzovalo právne účinky iba vlastnoručnému podpisu osoby. Zákon 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise prijatý v marci túto situáciu mení. Zrovnoprávňuje elektronický podpis s podpisom vlastnoručným. Umožňuje teda využitie elektronického podpisu napr. v občianskom práve, kde bude právny úkon považovaný za úkon v písomnej podobe i v prípade, že bude "urobený elektronickými prostriedkami a podpísaný zaručeným elektronickým podpisom". Podobnú váhu bude mať elektronický podpis podľa tohto zákona i v rámci občianskeho súdneho konania (napr. podanie civilnej žaloby), v rámci správy daní a poplatkov, či v trestnom alebo správnom konaní.

Základnou požiadavku pri zavádzaní elektronického podpisu, a slovenský zákon nie je výnimkou, je požiadavka istoty, že pri "putovaní" dokumentu od jeho autora napríklad k okresnému súdu v dokumente nedošlo k žiadnym zmenám, teda že dokument prišiel príjemcovi v rovnakej podobe, ako bol odoslaný. Druhou požiadavkou, ktorú je potrebné splniť, je istota, že dokument v elektronickej podobe (text, obrázok, zvukový súbor) bol vytvorený práve tou osobou, ktorá ho zasiela a ktorá sa vydáva za jeho autora. Inak povedané, že napr. žaloba na určenie vlastníctva k veci je podaná práve tou osobou, ktorá je označená ako navrhovateľ.

Ak budete chcieť používať elektronický podpis, budete potrebovať okrem špeciálneho softvéru i dva "kľúče". Inštitúcia, ktorá získa oprávnenie poskytovať občanom tieto kľúče (tzv. certifikačná autorita), vám v spolupráci s tzv. registračnou autoritou po overení vašich údajov vydá súkromný a verejný kľúč. Ide o elektronické dokumenty. Verejný kľúč by mal byť prístupný neobmedzenému počtu osôb a mal by umožniť identifikáciu vás ako osoby. Súkromný kľúč (ktorý by ste mali poznať iba vy) použijete v spojení so špeciálnym programom, ktorým zašifrujete váš dokument, ktorý bude môcť príjemca odšifrovať iba v prípade, že pozná váš verejný kľúč a že v dokumente počas jeho prenosu nedošlo k zmenám zo strany tretej osoby. Ak sa napr. daňovému úradu podarí váš dokument otvoriť vaším verejným kľúčom, bude tento dokument považovaný za originálny. Ak si bude chcieť ale daňový úrad overiť i to, či daný verejný kľúč zodpovedá práve vašej osobe, bude si to musieť zistiť u príslušnej certifikačnej autority, resp. vás požiadať o váš certifikát.

Akú bude mať elektronický podpis konkrétnu podobu, kde budú sprístupnené verejné kľúče, však ustanovia až ďalšie právne predpisy, ktoré ešte len vydá Národný bezpečnostný úrad poverený vykonaním zákona a dohliadaním na jeho realizáciu. Budú tiež musieť vzniknúť organizácie, ktoré budú poskytovať certifikačné služby (pôjde o podnikateľskú činnosť), registračné orgány, ktoré budú spracovávať požiadavky fyzických osôb, atď. Keď sa v druhej polovici roku 1999 vláda rozhodla riešiť otázku elektronického obchodu a jeho legislatívneho zastrešenia, ukázalo sa, že predovšetkým treba riešiť práve problematiku elektronického podpisu. V priebehu mesiacov vznikli dva konkurenčné návrhy, jeden vypracovaný pod vedením Ministerstva hospodárstva a SAEC (Slovenská asociácia elektronického obchodu) a poslanecký návrh v spolupráci so SIS (Slovenskou informatickou spoločnosťou). Po dlhých mesiacoch diskusií o tom, ktorý z návrhov je lepší, sa napokon po dopracovaní presadila verzia, ktorú navrhovali poslanci a bola schválená v marci tohto roku.

Napriek tomu to ale s realizáciou zákona nebude až také horúce. Okrem všeobecne známych prekážok v súvislosti s úrovňou používania internetu na strane obyvateľstva a cenami poplatkov s tým súvisiacich je významným problémom vybavenosť orgánov verejnej správy. Napríklad s komplexnou počítačovou vybavenosťou slovenských súdov sa počíta až od tohto roku, nehovoriac o situácii na okresnej či miestnej úrovni, napríklad na katastroch nehnuteľností, stavebných úradoch a podobne. Okrem toho majú niektoré ustanovenia zákona, napr. o použití elektronického podpisu, posunutú účinnosť až od septembra 2002. Ale to nie je nič výnimočné. Podobný zákon prijali už pred mesiacmi v Čechách, pričom jeho realizácia narazila na neexistenciu vykonávacích predpisov. V Nemecku je legislatívne upravený e-podpis už od roku 1997, ale jeho masové zavádzanie začína až teraz. Tak či onak, vyzerá to, že sa časom predsa len k prístupnejšej a príjemnejšej verejnej správe či obchodovaniu prepracujeme. Ťažko však povedať, či to vtedy bude ešte stále nové a overené súčasne.

ERIK LÁŠTIC, InZine

obsah | Slovenská republika