Dzurinda: Ak to vydržíme, bude už tohto roku lepšie

- No, už som starší a možno viac vážim slová a snažím sa byť zodpovednejší.

Je niečo, čo by ste na sebe nikdy nezmenili?

- Nepremýšľam veľmi v týchto kategóriách. Ale možno by som nezmenil práve ten základný pocit zodpovednosti. Ten ma sprevádza celým životom. Snažili sa mi to vštepiť rodičia. No a v politike si to naplno uvedomujem.

Za ktorého politika by ste dali ruku do ohňa? Je vôbec taký?

- Nesmierne si vážim svojich najbližších, ministrov za SDKÚ. Bol som v Nemecku a nesmierne ma potešilo, keď som otvoril Frankfurte Allgemeine a videl som tam Ivana Mikloša; a hlavne to, čo som o ňom čítal a v súvislosti s tým o Slovensku, ma neobyčajne povzbudilo. A viem, že Slovensko má jedného z najlepších ministrov zahraničných vecí spomedzi všetkých krajín Európskej únie.

Čo myslíte, koho ste v politike najviac sklamali?

- Nepochybne niektorých voličov. Aj preto, že som bol omnoho mladší a možno som menej vážil slová. Preslávil som sa svojím prísľubom, že keď ma ľudia budú voliť, budú dvojnásobné platy. A len sám viem, ako veľmi som to chcel, a ako ma to časom začalo čoraz viac mrzieť.

Hanbíte sa za to?

- Nehanbím sa, ale ma to mrzí. Nehanbím sa, lebo som to myslel úprimne. Pamätám si mená v SDK, s ktorými sme počítali, kalkulovali rôzne optimistické scenáre. Dnes viem, že sme niektoré veci podcenili. Mal som byť opatrnejší, alebo, ako zvyknem hovoriť, zodpovednejší.

Máte menšinovú vládu, dokážete s ňou riadne dovládnuť?

- Budem sa o to zo všetkých síl usilovať. A predovšetkým preto, lebo moje politické poznanie hovorí, že na Slovensku nieto lepšej alternatívy.

Ako sa o to budete usilovať?

- Naďalej budem trpezlivo komunikovať so Slobodným fórom, so šimkovcami, no a na druhej strane som začal intenzívnejšie komunikovať aj s nezávislými poslancami.

Stále platí veta, že vo vláde nie je voľné miesto?

- To je jednoducho nie môj názor, ale realita. Vláda je konsolidovaná.

Takže si nemyslíte, že aj na základe počtu poslancov, ktorými disponuje Ivan Šimko, mu prináleží nejaké, aj keď teraz obsadené, miesto vo vláde?

- Neviem, či mu prináleží, neprináleží. Ale viem, že Slobodné fórum neprešlo parlamentnými voľbami, že vo voľbách bola iba SDKÚ. A viem aj to, prečo sme si druhýkrát zapísali do koaličnej zmluvy, že zmeny pomerov medzi poslaneckými klubmi nezakladajú dôvod na zmenu pomerov vo vláde: aby sme nevytvárali také precedensy, pretože vláda by sa rozkývala, destabilizovala. A to pre žiaden štát na svete nikdy nie je dobre.

V koaličnej dohode v bode 6 sa tiež píše, že zaniká, ak sa zásadne zmenia pomery síl v parlamente. A tie sa odchodom Ivana Šimka zásadne zmenili. Takže platí vôbec ešte koaličná dohoda?

- To je len otázka vôle koaličných partnerov. Politická dohoda alebo koaličná zmluva nie je zmluva v tom právnom slova zmysle. To je politický dokument. A pokiaľ pán Bugár, Hrušovský, Rusko a aj ja budeme považovať tento politický dokument za platný, tak jednoducho platiť bude. Každé dva týždne sa stretávame, koaličná rada riadne funguje, v Národnej rade rokujeme.

Otázka znie, dokedy budú vaši koaliční partneri tolerovať situáciu, v ktorej je momentálne vládna koalícia? Béla Bugár vám odkázal, že jeho strana nie je ochotná trvalo vládnuť v menšinovej pozícii.

- Za všetko dobré, ale aj všetko ťažké, čím prechádzame, sme zodpovední všetci štyria. Myslím si, že pán Bugár podcenil problémy, ktoré som formuloval svojho času s riaditeľom NBÚ ja. A mám taký pocit, že dnes to aj viacej chápe, ako to chápal vtedy.

Nemyslíte si, že skôr vám dáva na zodpovednosť, že vláda je menšinová práve kvôli tomu, že ste vyšli s kauzou skupinka?

- Je to problém nás všetkých štyroch. A len na vôli SMK, KDH, ANO a SDKÚ bude záležať, či budeme pracovať ďalej spolu. Môj pohľad je jednoznačný: lepšia alternatíva dnes nejestvuje. A myslím si, že máme silu aj schopnosti, aby sme hľadali riešenie a vládny program presadzovali ďalej, realizovali reformy, dotvárali tie reformy, ktoré ešte pred nami stoja. A som o tom presvedčený aj preto, že vidím, že to má zmysel, že to najťažšie sme vykonali, to najbolestnejšie je za nami. Mali sme tento týždeň čerstvú správu OECD, počúval som tri dni, ako o nás hovoria Nemci, počúval som deň, ako o nás hovoria Španieli. Bolo by veľmi zlé, keby sme práve teraz zlyhali a nedokázali pokračovať v tom rozbehnutom. Ja si myslím, že na to máme.

Ukazuje sa, že jedna z vašich kľúčových požiadaviek, na ktorú ste nedostali garanciu ani od slobodných, ani od nezávislých, je tá, aby podržali vašich ministrov v parlamente. Máte tieto garancie?

- Najviac zo všetkého mi záleží na tom, aby sme mohli napĺňať vládny program. Po druhé mi záleží na tom, aby sme nežili na dlh, ale naopak, aby sme mohli povedzme do troch rokov aj my mať jednotnú európsku menu. Preto sa uchádzam o podporu myšlienky, aby sme v Národnej rade nehlasovali za návrhy, ktoré vedú k navýšeniu deficitu verejných financií. No a po tretie mi záleží na stabilite. A preto je naozaj pravdou, že sa uchádzam aj o podporu toho, aby vláda nebola partikulárne takpovediac rozoberaná.

Ale to vám môžu veľmi elegantne opozičníci urobiť, a pravdepodobne to aj urobia. Máte tie garancie?

- Nechcem hovoriť detaily, ale páčil sa mi výrok jedného z nezávislých poslancov, ktorý to vidí tak, že pokiaľ by nebolo vyslovené a dokázateľné porušenie zákona, tak v inom prípade on za odvolanie ministra hlasovať nebude, lebo dôvody na jeho odvolanie bude považovať za politické.

To povedal, ak sa nemýlim, bývalý komunista Herman Arvay...

- Mýlite sa.

Podľa podpredsedu KDH pána Minárika je dosť smutné, keď, citujem, si budete musieť vystužiť koalíciu aj pomocou hlasu nejakého komunistu. To vám neprekáža?

- Ja tú otázku postavím vecne. Čo je lepšie pre Slovensko? Keď bude stabilita, alebo keď nebude? Ak zahlasuje pán Arvay, ktorého ste nazvali tak, ako ste ho nazvali, alebo aj iný z ktoréhokoľvek opozičného klubu, za dobrú vec bez toho, že by som musel urobiť ja kompromis so svojím svedomím, bez toho, že by sme museli meniť vládny program, ak podporí stabilitu, tak mi povedzte, čo je na tom zlé alebo smutné? Prečo nikoho nevzrušuje, že Fico hlasuje s komunistami každý deň. Prečo nikoho nevzrušuje, že Ivan Šimko hlasuje so Smerom halabala veľmi často v Národnej rade?

Je úplne v poriadku, že v predchádzajúcom týždni ste až príliš často hlasovali s HZDS? Potom je na mieste aj otázka, či naozaj neexistuje nejaká tajná dohoda medzi vami a Vladimírom Mečiarom?

- Žiadna tajná dohoda neexistuje. Ani verejná, ani tajná. A nehlasovali sme my s HZDS. Hlasovalo sa o vládnych návrhoch. Bol tam aj jeden ústavný zákon a získali sme podporu časti opozície. A ja som sa tomu aj potešil.

Stretli ste sa s Vladimírom Mečiarom v poslednom období?

- Tak ako ktorýkoľvek iný politik. Stretávame sa. Jedna vec sú ale politické rokovania, a iná vec sú stretávania. Politické rokovania medzi mnou a HZDS ani pánom Mečiarom nejestvujú.

Pred takými štyrmi-piatimi rokmi ste Vladimírovi Mečiarovi nevedeli prísť ani na meno, vaše vystúpenia v parlamente aj voči nemu boli dosť emotívne. Čo sa zmenilo?

- Odpoviem ako politik. Aj pán Mečiar, aj ja sme starší. Ja rozprávam vtedy, keď to uznám za vhodné a samozrejme spôsobom, ktorý je v danej chvíli aktuálny. Bolo obdobie, keď som sa veľmi obával o vývoj na Slovensku, takých metód, aké sme zažívali v Národnej rade.

Predsa len, človek sa nemení, tá minulosť mu ostáva.

- Samozrejme, že som nezabudol. Ale čas plynie, politika prináša nové problémy, nové otázky, menia sa ľudia, menia sa politiky politických strán. Pre mňa bolo nesmierne dôležité, aby sme v rozhodujúcich chvíľach nezaváhali ako národ, ako štát, ako krajina. Aby sme sa dostali do aliancie, do Európskej únie. Všetci boli prekvapení, keď som vlani na jar pred referendom o vstupe Slovenska do EÚ pána Mečiara prijal. Nebolo to kvôli mne ani kvôli SDKÚ, išlo mi o Slovensko, o to, aby vyše 50 percent občanov prišlo k referendovým urnám.

Viete si predstaviť, že by Vladimír Mečiar a jeho HZDS podporovali vašu menšinovú vládu?

- To je veľmi všeobecná otázka... Konkrétne je to, že rokujem so Slobodným fórom. Konkrétne je to, že rokujem s Nemcsicsom, Dankom, nezávislými poslancami.

Plánujete podpísať alebo uzavrieť nejakú písomnú dohodu s nezávislými poslancami?

- Nerád by som predbiehal, ale ak mi záleží na stabilite, a mne na stabilite veľmi záleží, tak by to bolo najlepšie. Pre vládu by nepochybne bolo najlepšie, keby existovala dohoda medzi vládnou koalíciou a skupinou poslancov, ktorá by nám zaručovala pevnosť, stabilitu, väčšinu v Národnej rade. Takže možno taký cieľový stav alebo cieľové riešenie by bolo naozaj najlepšie. Ale ešte nie sme tak ďaleko.

S Ivanom Šimkom ste takto oficiálne verejne nepripúšťali nejakú písomnú dohodu. Nie je to signál, že to dokážete aj bez Šimka?

- Mýlite sa. Rozdiel je v tom, že so Šimkom ešte tie diskusie nikdy tak nepokročili, aby som to mohol vysloviť. A neskrývam, že diskusie s nezávislými poslancami v tomto slova zmysle sú priamejšie, konštruktívnejšie. Ale o rovnakú dohodu by som sa rád uchádzal aj so Slobodným fórom.

Naše reformy oceňujú zahraniční ekonómovia a je fakt, že koruna je čoraz silnejšia, ale je aj fakt, že sa veľmi výrazne prehlbuje sociálna nerovnosť, že rastie počet chudobných ľudí. Nezakrývate pred tým oči, pán premiér?

- Nezakrývam, práve naopak. Najkrajšia časť mojej práce spočíva v stretávaní sa s ľuďmi. Pred desiatimi dňami mala hviezdicový výjazd celá SDKÚ, ministri, štátni tajomníci, poslanci a celý deň som bol v Ružomberku medzi ľuďmi. A ľudia mi povedia všetko. Aj čo ich bolí, aj aký som zlý, aj že si myslia, že som necitlivý tu a tam. Ale sú aj takí, ktorí nás povzbudia a ktorí nám rozumejú.

Nechýbajú na druhej strane nejaké kompenzačné opatrenia?

- My sa snažíme veľmi citlivo postupovať. Máme analýzy spätných dopadov. Máme hodnotenie OECD, máme stanoviská nezávislých mimovládnych organizácií, máme prvé čísla Štatistického úradu, ktoré hovoria, aký bol dopad toho posledného silného deregulačného kroku k 1. januáru. A dnes viem povedať, že ceny v januári poskočili o 4,4 percenta. Báli sme sa, že ten dopad bude tvrdší. Na tom chcem ukázať, ako veľmi pravidelne, veľmi často a systematicky tieto dopady hodnotíme a naozaj sa snažíme, aby to ľudia vedeli vydržať, aby sme to mali rýchlo za sebou, pretože tak, ako hovorí hodnotiaca správa OECD, ak to vydržíme, už tohto roku môžeme mať nádherný 5-percentný hospodársky rast a tento rast potom aj dlhodobo udržať.

Ak to všetko máte takto dobre vypočítané, prečo potom ste pristúpili na požiadavku Ivana Šimka a zriaďujete výbor na koordináciu reforiem?

- Lebo to chce. A je to skôr otázka politickej dohody. Ja chcem, aby podporoval vládny program, aby nenavršoval deficit verejného okruhu, aby nekúskoval vládu. A ak on si želá výbor, toto je cena, ktorú ja viem zaplatiť.

Ešte jedna otázka. Bude tá kompenzačná tisíckorunáčka?

- Neviem na to odpovedať, pretože nepoznáme konkrétne čísla, nepoznáme definitívne dopady. Budeme všetko starostlivo zvažovať, ale stále prihliadajúc na to podstatné: aby ekonomika bola dlhodobo zdravá, aby ľudia naozaj rýchlo pociťovali pozitívne dôsledky reforiem.