Zachovaný stredovek na zozname UNESCO

Počuli ste niekedy o belgickom námornom prístave Bruggy? Asi nie. Možno o meste Bruggy. Informovanejší však už budú vedieť, že toto mesto kedysi bolo prístavom, ale nánosy piesku z mora znemožnili jeho ďalšie používanie. Pomaly prestalo fungovať ako miesto obchodu, prestalo sa vyvíjať a vďaka svojmu postaveniu outsidera si udržalo svoju stredovekú podobu. Viete, že podobný osud pre nás "zachránil" Bardejov v jeho dnešnej podobe?

Samozrejme, že nikdy nebol prístavom a nikdy v ňom nepristála žiadna loď. Bardejov vznikol v údolí rieky Topľa v Ondavskej vrchovine okolo roku 1241 ako zástavka na dôležitej obchodnej ceste vedúcej na sever do Poľska. Jeho sídelným predchodcom bola slovanská osada, do ktorej sa nasťahoval najskôr rád cisterciánov z Poľska a neskôr nemeckí usadlíci. V roku 1320 uhorskí panovníci (Karol Róbert a Ľudovít I.), určite pri tom mysliac aj na posilnenie vlastnej finančnej bilancie, udelili mestu právo postaviť hradby, previnilcov pripraviť o hlavu (hrdelné právo) a oživiť ekonomiku regiónu (jarmočné právo). Vďaka aktívnemu lobovaniu mešťanov sa už v roku 1376 Bardejov pýši titulom slobodného kráľovského mesta. Svojmu pomerne rýchlemu rozvoju vďačí okrem výhodnej polohy aj monopolu na bielenie a výrobu plátna. V 14. storočí sme predsa len vo vrcholnom stredoveku a behať v lete po meste zaodetý v kožušinách sa už pár storočí z hygienických a termoregulačných dôvodov neodporúčalo. Zaujímavé je, že mesto si veľmi nekompromisne chránilo svoje obchodné privilégiá aj v boji s organizovaným zločinom.

Svedčí o tom dochovaný výhražný list zbojníckeho kapitána Fedora Hlavatého, datovaný 25. júla 1493, v ktorom zločinná skupina zbojníkov sľubuje Bardejovu pomstu za popravu svojich druhov. To už bol Bardejov na vrchole svojej slávy. Chránený mestským opevnením, s ktorého výstavbou sa začalo ešte v roku 1352, s troma hlavnými mestskými bránami a vodnou priekopou. Na začiatku 15. storočia dopĺňa svoje opevnenie o predsunutú parkánovú líniu a nový systém bášt, v 16. storočí, v čase tureckých lúpežných návštev, o barbakány, teda predsunuté kruhové predbránie chrániace vlastnú bránu. Zaujímavé je, že mesto schválilo poslednú stavebnú úpravu opevnenia ešte aj v 17. storočí, keď sa už vojenský význam opevnenia výrazne strácal.

To najzaujímavejšie je však vo vnútri. Obdĺžnikové Radničné námestie lemované viac ako štyridsiatimi viacpodlažnými meštianskymi domami na pôvodne gotických parcelách. Väčšina z nich je gotických a renesančných, s neskoršími stavebnými úpravami. Na severnej strane je neprehliadnuteľný gotický farský kostol svätého Egídia. Postavili ho v roku 1448, ale ruka architekta sa na ňom podpisovala po celé 15. storočie. Doplniť treba aj to, že dnešnú podobu získal po katastrofálnom požiari v roku 1878 a následnej pamiatkovej obnove. Z veľmi hodnotného, prevažne gotického interiéru sú najcennejšie dvojkrídlové oltáre. Celkovo je ich 11 a tým zaraďujú kostol medzi najvzácnejšie gotické interiéry v strednej Európe.

Radnica. Prirodzene druhá najznámejšia a najfotografovanejšia budova v meste. Opäť goticko-renesančná budova, postavená v rokoch 1505-1509. Jej prvenstvom v slovenských pomeroch sú tzv. talianske okná spolu s dekorom arkiera a portálov. Ide o prvý prejav renesancie v architektúre na Slovensku! Pokiaľ si chcete naozaj vychutnať gotickú, goticko-renesančnú, renesančno-barokovú, ale aj klasicistickú architektúru meštianskych domov, opustite námestie a prejdite sa uličkami centra. Osobne odporúčam - a nielen tým, čo chcú fotiť. Pokiaľ je to možné, vchádzajte do dvorov domov a vychutnávajte si pohľad na mesto aj z jeho skrytých zákutí. Určite to stojí za to.

A ako to bolo so záchranou bardejovského stredoveku? Od 17. storočia "vďaka" rôznym stavovským vojnám, živelným pohromám, posunu ekonomických záujmov mocných iným smerom, sa stal Bardejov malým provinčným mestom. Rozvoju takého mesta nepomohli ani blízke kúpele, ani liečebný pobyt rakúskej cisárovnej Alžbety v júli 1895. Ale to už bolo o pár sto rokov neskôr.

Moje osobné hodnotenie Bardejova z pohľadu fotografa-turistu: bol som trochu zdesený. Všetko je na polceste od neopraveného k opravenému. Námestie s radnicou a kostolom, ktoré je srdcom celej pamiatkovej rezervácie, bolo na mnohých miestach rozkopané. Kvalitou ponúkaných služieb dobré reštaurácie mali takú obludnú reklamu, napríklad svietiacich elektrických hadov z diskotéky, že to vyzeralo, akoby na Kriváň niekto umiestnil znak McDonaldu. V meste absentuje ucelený informačný systém, ktorý "inozemca" poinformuje, kde sa nachádza, čo tam je a prečo je Bardejov svetovým kultúrnym dedičstvom. Nie som si istý, či som hľadal správne, ale nenašiel som turistickú informačnú kanceláriu. Ak je ňou pokladnica múzea, kde sa okrem iného predávajú aj vcelku vkusné a vtipné Bardejovské perníky, bolo by veľmi vhodné si na náklady mestskej pokladnice spraviť exkurziu hoci do Rajeckých Teplíc a zistiť, čo ukrýva pojem Turistická informačná kancelária. Asi som príliš tvrdý v kritike, ale ťažko možno pochopiť, že veľkosťou porovnateľné mestá ako Humenné, Skalica, Komárno majú ucelenejšiu mestskú koncepciu prezentácie a funkčné a zrekonštruované mestské centrá a nie sú významom vyzdvihnuté medzi svetovú elitu. Bardejov je krásne mesto. Jeho návštevu nikto neoľutuje. Radi tu vyfotíte nejedno políčko filmu. A moje slová kritiky možno o nejaký čas už nebudú vôbec platiť.