Prezidentov kováč

Tomáš Achs je medzi historikmi, filmármi i hercami známa postava. Urastený dlhovlasý muž má do činenia so všetkým, kde rinčia staré zbrane, jagajú sa repliky vzácnych šperkov. A práve z jeho rúk vzišli dva nádherné meče, ktoré si zo svojej nedávnej návštevy ako dar od slovenského prezidenta odniesli dvaja najmocnejší muži sveta - George Bush a Vladimir Putin.

Meče v "oscarovom" filme: "Zbrane ma fascinujú odvtedy, ako som začal vnímať svet. Mal som to v sebe. Už ako dieťa som rád šermoval paličkami a zostalo mi to doteraz," usmieva sa tridsaťšesťročný Tomáš Achs. Prvú šabľu si vyrobil ako päťročný z medených anténových tyčiek. Ako rástol, začali ho už usmerňovať odborníci. Stal sa z neho umelecký kováč, lebo študovať u nás výrobu mečov samostatne nie je možné. Skúsenosti však nenaberal len v škole, ale aj od iných zručných majstrov, ako je Ján Lenhárt či Miloš Grňo, s ktorými aj dnes často spolupracuje. Prvý meč na zákazku robil pre muža, ktorého fascinovali nindžovia. Záujemcov o historické skvosty pribúdalo a keďže šikovných ľudí v tejto oblasti nie je na Slovensku až tak veľa, postupne bol Tomáš pri všetkých väčších projektoch. Napríklad aj pri americkej filmovej fantasy rozprávke Dračie srdce, ktorá sa na Slovensku nakrúcala v roku 1996 a ktorá bola dokonca nominovaná na Oscara za vizuálne efekty. Hlavnú úlohu si zahral Dennis Quaid, bývalý manžel herečky Meg Ryanovej. "Bolo tam toho veľa, robili sme napríklad vikinské sekery. V niečom si Američania dali poradiť, ale niekedy mali vlastnú hlavu, a tak sme museli aj prerábať," spomína kováč, ktorého meče putovali i k zberateľom do Ameriky.

Prstene, vešiak aj kovový strom: Tomášovu prácu poznajú aj tí, ktorí sa podieľajú na organizácii dnes už tradičného podujatia Korunovačná Bratislava. Kráľovské klenoty, meče a brnenia, ktorými sa pýšil panovník a jeho družina, tiež pochádzajú z dielne zručného Bratislavčana. Jeho talent využívajú aj slovenské celebrity. "Pre poslanca Jirka Malchárka som robil niekoľkometrovú kovovú borovicu, ktorá je umiestnená pred jeho autoservisom v Petržalke," hovorí Tomáš. Herečka Anka Šišková má od neho kovový držiak na kvetiny a vešiak na bielizeň, punkový hudobník Whisky a Dorota Nvotová zase nosia na rukách prstene z jeho dielne. "Keď sa išiel Whisky ženiť, oslovil ma, že potrebuje prsteň. Prišiel som s nápadom, že ona bude mať odtlačky jeho prstov na prsteni a on zase jej a takto si vlastne vymenia svoju identitu. Niekoľko hodín u mňa sedeli, pozerali film, mali ruky namočené v kyseline citrónovej, aby sa zvýraznili čiary na prstoch. Potom som ich odtlačil do horúceho vosku a zo striebra odlial prstene," opisuje technológiu umelecký kováč.

Prvý meč pre Gašparoviča: "Niektoré veci robíme pre peniaze, ďalšie pre peniaze aj preto, že nás bavia a sú aj také, ktoré nás len bavia. Pre film Dračie srdce sme radi pracovali a ešte to aj bolo dobre zaplatené. Pre peniaze robím vtedy, keď si klient nedá poradiť, ale trvá na svojej predstave, s ktorou ja nesúhlasím. Samozrejme, spravím mu to tak, ako chce on," priznáva Tomáš. A ako to bolo v prípade mečov na objednávku od prezidenta Ivana Gašparoviča? "Tam išlo o to, dať niečo von, do sveta. Aby sa vedelo, že tu neboli len ľudia s valaškami a v krpcoch, ale že tu bola kultúra, ktorá mala niečo za sebou. Nešlo o peniaze, pretože dohodnutá suma mi pokryje akurát tak náklady, zisk je minimálny," vysvetľuje kováč, hrdý na to, že jeho diela si dvaja najmocnejší muži možno zavesia vo svojej kancelárii ako pamiatku na návštevu našej krajiny.

Prečo sa Ivan Gašparovič rozhodol pre takýto dar? Jednoducho povedané, z vlastnej príjemnej skúsenosti. Sám sa stal totiž majiteľom prekrásnej kópie blatnického meča z 8. storočia, ktorú mu podaroval jeho priateľ, spisovateľ Drahoš Machala pri príležitosti Gašparovičovej inaugurácie. Tomáš mal vtedy mesiac na výrobu daru pre novú hlavu štátu. A to sa ešte musel venovať aj priateľke, za ktorou letel na tri dni na Maltu, pretože - po uši zaľúbený - ju nechcel stratiť. Nakoniec všetko stihol a meč v skrinke z čerešňového dreva včas odovzdal novému majiteľovi. "Prezidentovi sa veľmi páčil," dodáva kováč. Preto nečudo, že keď sa zvažovalo, čím obdarovať Busha a Putina, rozhodli sa práve pre repliku zbrane viažucej sa k našej histórii. V 19. storočí ju v Blatnici pri Martine našiel istý roľník, odovzdal ju svojmu uhorskému pánovi a ten ju odniesol do Budapešti, kde je dodnes.

Dvojičky: Na výrobu oboch mečov mal Tomáš Achs len niečo vyše mesiaca. Naozaj málo. Priznal, že vôbec nespával, nebral telefóny, iba makal. Dvadsaťštyri hodín denne. Originál blatnického meča síce nikdy nedržal v rukách, ale niekoľkokrát ho videl a mal k dispozícii všetky údaje. "Značná časť čepele však chýba, takže som si ju musel domyslieť. Väčšinou mávam originál pri sebe, keď vyrábam kópiu, ale toto je taká vzácna vec, že by nám ju nikto nezapožičal," dodáva. Umelecké skvosty dokončili takmer v hodine dvanástej, teda v deň, keď si ruská a americká delegácia prišla po dary. Krátko pred ich príchodom odovzdal Tomáš prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi dva rámy, v ktorých boli dva meče so striebornými a pozlátenými rúčkami so vsadenými rubínmi a čepeľou vyrobenou takzvaným damaškovaním. "V kazete je na hornej strane napísané, že je to meč blatnického veľmoža z 8. storočia, v spodnej časti bolo venovanie prezidenta Slovenskej republiky," upresňuje Tomáš. Na zadnej strane rámu sa nachádza malá kapsička, v ktorej sú vsunuté údaje o historickom náleze. Mimochodom, môžu byť dva ručne robené meče navlas rovnaké? Tomáš tvrdí, že áno. "Vôbec sa nelíšia. Práve o to išlo. Aby si nikto nemohol myslieť, že niekoho máme vo väčšej úcte."

Pás cudnosti pre frajerku: Kto pozná Tomáša Achsa, vie, že ani teraz nebude mať viac času na spánok. Práce je stále dosť, dokonca "som ešte ani nestihol vypísať faktúru za výrobu mečov pre amerického a ruského prezidenta", hovorí so smiechom. "Teraz myslím už na ďalšiu prácu, nie na peniaze," prezrádza Tomáš, ktorý pred mesiacmi rozbehol zaujímavý projekt. Na nábreží Dunaja v prírodovednom múzeu si otvoril Café kuriozity, ktoré zároveň slúži aj ako múzeum. "Sú tu dobové šperky - vikinské, keltské či staré slovanské. Ale aj zbrane, smaltované tabule či dobové sklo," opisuje. Kúpiť tu môžete naozaj všeličo. V kaviarni sa stretávajú šermiari i ľudia, ktorí majú jednoducho radi históriu. Tak ako Tomáš, ktorý nám v jednej chvíli ukáže zvláštnu kovovú konštrukciu. "To je pás cudnosti. Urobil som ho kedysi frajerke k sedemnástym narodeninám. Keď som ju meral, myslela si, že dostane nohavice. Mýlila sa. Keď ma po dvanástich rokoch opustila, pás mi vrátila," smeje sa Tomáš.

MONIKA MIKULCOVÁ

obsah | Slovenská republika