Slovensko-český klub má 10 rokov

Zdá sa to až skoro neuveriteľné, ale Slovensko-český klub oslávil v júni desiate výročie. Toto občianske združenie vzniklo s cieľom udržiavať a zvyšovať úroveň česko-slovenských vzťahov. Zvláštny dôraz samozrejme kladie na potreby Slovákov v Českej republike, ktorých združuje predovšetkým. Členmi klubu je však aj celý rad osobností spoločenského a kultúrneho života v Česku i na Slovensku, ktorí stále dovidia ponad rieku Moravu. Čo Slovensko-český klub za tých desať rokov dokázal?

Treba zrejme na prvom mieste povedať, že po celý čas svojej existencie vydáva tento časopis - mesačník Slovenské dotyky, Magazín Slovákov v ČR. Ten sa neobmedzuje len na slovenskú tematiku v Českej republike, hoci je neobyčajne rozsiahla a zaujímavá, ale venuje sa česko-slovenským vzťahom vo všetkých oblastiach. Predstavuje osobnosti akokoľvek spojené s oboma našimi krajinami, mapuje život spoločnosti v ČR a SR, vrátane politiky, histórie, legislatívy, medzištátnych vzťahov, neziskového sektoru, či školstva. Veľmi podrobne sa venuje česko-slovenským kultúrnym vzťahom nech už ide o divadlo, film, hudbu, alebo slovesné umenie. Tradíciou sa už stalo vydávanie prílohy Literárne dotyky, ktorá si získala značnú prestíž v českej i slovenskej spisovateľskej obci. Predsedom redakčnej rady časopisu je už mnoho rokov spisovateľ Ladislav Ballek, ktorý sa stal v roku 2001 veľvyslancom SR v ČR.

Jedným z najvýznamnejších projektov Slovensko-českého klubu je vydávanie internetového denníka krajanov na všetkých kontinentoch Český a slovenský svet - Český a slovenský svět. Tento internetový denník určený Čechom a Slovákom po celom svete, funguje od 1. októbra 2001 na adrese www.svet.czsk.net. Jeho návštevnosť postupne stúpa a dnes už predstavuje v priemere viac než jedenásťtisíc prístupov denne. Príhovory ku krajanom pre magazín hneď pri jeho štarte napísali prezidenti oboch štátov, Václav Havel a Rudolf Schuster. V redakčnej rade zasadajú najvýznamnejší krajania, napríklad bývalý šéf United Artists Norbert Auerbach, filozof Václav Bělohradský, bývalý podpredseda českej vlády Egon T. Lánský, televízny tvorca Ernest Stredňanský či spisovatelia Imrich Kružliak a Josef Škvorecký, ale aj predstavitelia prezidentských kancelárií, parlamentov a ministerstiev. Čitatelia Českého a slovenského sveta každoročne vyberajú aj osobnosti, ktoré najlepšie propagujú ČR a SR v zahraničí, veľvyslancov Českého a slovenského sveta - jedného z radov českých a jedného z radov slovenských krajanov vo svete. V prvých štyroch rokoch sa veľvyslancami stali režisér Miloš Forman, hokejista Peter Šťastný, spisovateľ Milan Kundera, režisér Juraj Jakubisko, spisovateľ Josef Škvorecký, spevák Miroslav Žbirka, hokejista Jaromír Jágr a historik Vojtech Zamarovský.

Slovensko-český klub spolupracuje na vydávaní literárneho štvrťročníka Zrkadlenie-Zrcadlení, hlavným vydavateľom ktorého je Slovenský literárny klub v ČR. Ide o česko-slovenskú revue veľkého rozsahu, ktorá zachytáva výnimočný fenomén česko-slovenského literárneho kontextu. Titul je pripravovaný spolu s PEN-klubmi v oboch krajinách a ďalšími spolupracujúcimi inštitúciami redakčným kruhom, v ktorom zasadli špičkové osobnosti oboch literatúr. Predsedá mu Oľga Feldeková. Odozva periodika je od samotného začiatku výnimočná.

Slovensko-český klub prevzal prostredníctvom svojej sesterskej organizácie - Slovensko-českého klubu v SR - aj vydávanie Českej besedy, mesačníka Čechov, Moravanov a Slezanov na Slovensku.

Klub realizuje aj televízne projekty pre Českú i Slovenskú televíziu, spolupracuje aj s oboma verejnoprávnymi rozhlasmi.

Slovensko-český klub vydáva knihy, ktoré sa zaoberajú rôznymi aspektami česko-slovenských vzťahov a zvlášť slovenského života v Českej republike. Časť z nich predstavuje osobnosti - príkladom môžu byť knihy profilov "30 Slováků v České republice", 1997, či "Slovensko-české osudy (100+1 osobnost české společnosti v České republice)", 2001. Ďalšie prinášajú literárnu a výtvarnú tvorbu jednotlivých autorov. Slovensko-český klub vydáva i publikácie súhrnnej povahy. Spomenúť možno hoci antológie "Slovenská literatúra v Prahe 2000", 2000, "Pražské inšpirácie slovenských spisovateľov (Praha v zrcadle Slovenské literatury)", 2001, spolu so Slovenským literárnym klubom v ČR aj pendant "Rozdíly sbližují (Čeští spisovatelé o Slovensku)", 2005, či s D+Gallery výpravnú výtvarnú publikáciu Čas v súvislostiach, 2005. Osobitnú zmienku si zasluhuje "Čítanka moderní slovenské literatury pro střední školy", 2003, alebo zborník "Slovenský jazyk na české škole", 2005, doplnený aj didaktickým CD-ROMom. Vynechať asi nemožno jediné dostupné samostatné české vydanie Proglasu, alebo celkom výnimočnú štúrovskú trilógiu z pera Zdenky Sojkovej. Slovensko-český klub pomáha na svet aj ďalším knihám iných vydavateľov, vrátane titulov ako Valér Mikula a kol.: "Slovník slovenských spisovateľov", 1999.

Okrem toho klub vyvíja celý rad kultúrnych aktivít. Asi na prvom mieste treba zmieniť, že organizuje cyklus festivalov Dni slovenskej kultúry po Českej republike. Projekt je ako celok najväčšou slovenskou kultúrnou aktivitou na území Českej republiky. Jednotlivé festivaly prebiehajú v rozsahu od niekoľkých dní po mesiac a zahŕňajú od siedmich do niekoľkých desiatok podujatí z oblasti divadla, literatúry, hudby, výtvarného umenia, folklóru... Cyklus sa neustále rozširuje, v roku v roku 2005 sa uskutočnil v deviatich mestách, tento rok ich už dramaturgický plán obsiahol jedenásť. Zmyslom cyklu je predstavovať slovenskú kultúru v regiónoch, kde je o ňu veľký záujem, avšak kam sa inak často ťažko dostáva. Slovensko-český klub organizuje cyklus spolu s miestnymi spoluusporiadateľmi vrátane regionálnych pobočiek klubu. Myšlienka sa zrodila na základe iniciatívy Kultúrnych služieb mesta Moravská Třebová. Mimoriadne renomé si získal aj festival v Českých Budějoviciach, kde sa jeho súčasťou stal aj Radničný bál, najväčší ples v južných Čechách, ktorý nadobudol česko-slovenský charakter. Popri vysokej umeleckej hodnote sa festivalom darí získavať veľkú návštevnosť, značnú mediálnu odozvu a spoločenskú úroveň. Opakovane sa na festivaloch zúčastnil prezident SR, ale tiež podpredseda vlády ČR, ministri, veľvyslanci, poslanci a senátori, hajtmani a samozrejme primátori a starostovia miest.

Klub spoluprodukuje divadelnú ČeskoSlovenskú scénu / Café Teatr Černá Labuť (www.cernalabut.cz). Realizátorom divadelného projektu ČeskoSlovenská scéna sú rovnomenné občianske združenie, ArtCity a Slovensko-český klub. Domovskou scénou projektu je od roku 2001 moderný priestor Café TEATRu Černá Labuť (high-tech interiér Evy Jiřičnej), ČeskoSlovenská scéna však hosťovsky účinkuje aj v ďalších mestách ČR a SR. Hlavným cieľom scény je uvádzať predstavenia, na ktorých spolupracujú českí a slovenskí divadelníci. Herci oboch národností v nich hrajú spolu, každý vo svojom jazyku. Ďalším cieľom scény je privážať do Prahy najkvalitnejšie predstavenia - najmä mladého - slovenského divadla. Scéna tak vypĺňa medzeru v oboznámenosti publika, ktorá vznikla okrem iného nízkou úrovňou vzájomnej televíznej výmeny. ČeskoSlovenská scéna sa venuje aj galerijnej činnosti, uvádza koncertné programy a vydáva svoj Programový žurnál Černá Labuť.

Slovensko-český klub organizuje už tradičné Slovenské salóny v Nostickom paláci, sídle Ministerstva kultúry ČR, ďalšie klubové večery, usporadúva výstavy, vrátane veľkých projektov ako "200 rokov slovenského výtvarného umenia". Z desiatok ďalších možno spomenúť hoci "Slovenské výtvarné leto v Prahe", pravidelné "Salóny slovenských karikaturistov" či superúspešnú výstavu Roberta Vana. Klub spoluorganizuje Československý bál v Prahe i Česko-slovenský bál v Českých Budějoviciach (najväčší ples v Prahe i v južných Čechách). Organizuje tiež odborné semináre a konferencie, v roku 1999 napríklad spolu s MŠMT ČR, Univerzitou Karlovou a Veľvyslanectvom SR v Prahe konferenciu o slovenčine a slovenských reáliách v českom školstve.

Slovensko-český klub realizuje aj veľké množstvo širších medzinárodných projektov. Bol koordinátorom prezentácie stredoeurópskej literatúry navonok pod názvom Centraleuropeans in Central Europe - partnermi boli PEN-kluby v jednotlivých krajinách. V rámci programu sa zorganizovali konferencie (najväčšie v Prahe a Košiciach), vznikla centrálna databáza a web-prezentácia stredoeurópskej literatúry, začala sa udeľovať stredoeurópska Cena Karla Čapka. Klub sa podieľa na organizácii najväčšej vedomostnej súťaže pre deti a mládež vo visegrádskom priestore Eurorebus, čím zohral veľkú úlohu pri jej rozšírení za hranice Česka. Klub koordinuje aj projekt "Visegrad - Terra Interculturalis" venovaný vzájomným národnostným menšinám. V rámci neho sa tento rok uskutoční medzinárodná konferencia v Budmericiach, vyjde zborník, usporiadajú sa literárne večery, pričom projekt má dlhodobé ambície. Klub sa stal aj partnerom projektu Cap a l'Est (Cesta na východ), hlavnou časťou ktorého je divadelný festival v Banskej Štiavnici.

Slovensko-český klub vyvíja tiež legislatívne aktivity v ČR i SR. Sústreďuje sa na odstraňovanie akýchkoľvek bariér v česko-slovenských vzťahoch a odstraňovanie občas vznikajúcich problémov v tejto oblasti. Významným spôsobom sa podieľal na tvorbe noriem, ktoré umožnili získať dvojité občianstvo veľkým skupinám občanov v oboch republikách, predovšetkým väčšine Slovákov žijúcich v ČR a Čechov na Slovensku. Vďaka iniciatíve klubu sa podarilo odstrániť vtedy aktuálne hroziace problémy pri prezenčnej službe dvojitých občanov, vrátane vzájomného uznávania celej dĺžky služby a dokladov o nespôsobilosti, takzvaných "modrých knižiek". Úspešné bolo aj úsilie Slovensko-českého klubu o to, aby sa uzavrela dohoda o zdravotnom poistení, ktorá by umožnila bezproblémový pobyt občana SR v Českej republike a naopak. Slovensko-český klub sa angažoval pri príprave viacerých právnych noriem, napríklad menšinového zákona v ČR, a to v orgánoch ako Rada pre národnostné menšiny vlády ČR, na pôde Parlamentu ČR a Národnej rady SR, na celom rade konferencií a prijatí, ako aj v širokom spektre médií. Aktívnu úlohu zohral pri umožnení občanom SR žijúcim v zahraničí voliť korešpondenčne. Angažoval sa v diskusiách o režime na česko-slovenských hraniciach, pri ratifikácii Európskej charty regionálnych či menšinových jazykov, alebo každoročnej príprave grantových programov.

Klub koordinuje činnosť regionálnych pobočiek v jednotlivých českých a moravských mestách, vznikla aj jeho sesterská organizácia Slovensko-český klub v Slovenskej republike.

VLADIMÍR SKALSKÝ, NAĎA VOKUŠOVÁ

obsah | slovo