Zmluva so Svätou stolicou: Reloaded

Podobne ako ministerstvo spravodlivosti, aj ministerstvo školstva pripravilo návrh zmluvy s Vatikánom ako iniciatívny materiál. Netvoril súčasť legislatívnych úloh pre tento rok. Osobitná starostlivosť, ktorú ministri za KDH venujú kompletnému dobudovaniu vzťahov so Svätou stolicou, nie je prekvapujúca. Istá tichosť, s akou sa to robí, však trochu zaráža. V oboch prípadoch totiž ide o tzv. prezidentské medzinárodné zmluvy, ktoré majú v prípade ich ratifikácie naším parlamentom prednosť pred zákonmi SR. Ešte jedna vec charakterizuje obe zmluvy. Slovensko je prvou krajinou, ktorá chce so Svätou stolicou podobné zmluvy uzavrieť.

"Svoje kontakty s cirkvami bude vláda realizovať na základe vzájomnej úcty a vyváženosti k jednotlivým cirkvám. Vláda dopracuje sústavu dohôd so Svätou stolicou a vyváženým spôsobom upraví aj vzťah štátu k iným cirkvám."
Programové vyhlásenie vlády SR, november 2002

Zmluva o katolíckej výchove a vzdelávaní už prešla pripomienkovým konaním. Momentálne zostáva čakať ako nezaradený bod na svoje prerokovanie v legislatívnej rade a na rokovaní vlády. Oproti pôvodnému návrhu sa zmluva príliš nezmenila. Bol vypustený čl. 6, ktorý hovoril o podpore šírenia poznatkov o poslaní Katolíckej cirkvi a rešpektovaní náboženského cítenia katolíkov vo vysielaní verejnoprávnych inštitúcií. Slovenská republika sa v návrhu zaväzuje poskytnúť katolíckym školám "finančné zabezpečenie v rovnakom rozsahu, ako ho majú podľa právneho poriadku SR štátne školy". Navyše "nebude požadovať, aby katolícke školy uskutočňovali také výchovné a vzdelávacie programy, ktoré nezodpovedajú katolíckej výchove a vzdelávaniu".

Jednou z najčastejšie sa opakujúcich výhrad voči návrhu sa stalo ustanovenie čl. 1 (12) o tom, že "Konferencia biskupov Slovenska zriadi po dohode s MŠ SR Katolícke pedagogické a katechetické centrum s celoslovenskou pôsobnosťou, ktoré bude finančne podporované z prostriedkov štátneho rozpočtu SR". V predkladacej správe však MŠ SR počíta s tým, že štát bude jediným podporovateľom tohto centra. Podobnú nejasnosť vzbudilo ustanovenie o tom, že SR "bude podporovať budovanie, materiálno-technické vybavenie a prevádzku vysokoškolských pastoračných centier". Na základe pripomienok bolo zameranie podpory zmenené na ich vytváranie a činnosť. Zmluva obsahuje niekoľko finančných záväzkov, ktoré by však mali byť súčasťou inej zmluvy, ktorá vyplýva z uzavretej základnej zmluvy medzi SR a Svätou stolicou. Malo by ísť o zmluvu o finančnom zabezpečení Katolíckej cirkvi.

Dobré zmluvy robia dobrých priateľov. Súčasný počet osôb hlásiacich sa k rímsko-katolíckemu vyznaniu tiež hovorí v prospech zmluvného priateľstva so Svätou stolicou. Slovenskí ústavní činitelia by však mali mať stále na pamäti článok 1 (1) Ústavy SR: "Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa k nijakej ideológii ani náboženstvu." Koaličné strany by zase nemali zabudnúť na ich programové vyhlásenie, v ktorom sa zaväzujú k vyváženosti k jednotlivým cirkvám.

KDH tak ide za svojou programovou agendou skutočne precízne. A do krajnosti. V "interrupčnom spore" dokonca kandidát na prezidenta F. Mikloško odkazuje, že v prípade schválenia novely "niekto bude musieť z koalície odísť. Alebo KDH, alebo ANO". V prípade antidiskriminačného zákona dokonca pociťuje opakovanie histórie. "Za prvej republiky sa istá skupina spojila s Prahou a presadzovala svoje zámery. V centralizovanom Československu tak nastal paradoxný zápas Hlinkovej strany. Mám pocit, že čosi podobné sa bude opakovať. Je tu slovenské prostredie a istá skupina argumentuje Bruselom, že si to žiada." Lenže Bruselom sa neoháňa iba tá jedna strana. Keď potrebuje advokát v kresle ministra spravodlivosti D. Lipšic odôvodniť potrebu zlúčenia komory komerčných právnikov s advokátmi, oháňa sa Bruselom, že by mu aj Csáky závidel. A keď to pritiahneme za vlasy, môže niekto KDH obviniť z toho, že namiesto Bruselu argumentuje Vatikánom.

Na otázku, čo si myslí Mikloško o tom, keď počúva, že chce KDH zaviesť na Slovensku katolícku šaríu, alebo že ste fundamentalisti ako Taliban, odpovedá: "To je to najabsurdnejšie tvrdenie. Prijatie zmluvy o výhrade svedomia neznamená, že vnucujeme svoje svedomie niekomu inému. Len bránime ľudí, ktorí takto vidia svet." Nič iné však nerobia ani tí, ktorí presadzujú napríklad antidiskriminačný zákon. A na to netreba zabúdať.