Warholovce

V Medzilaborciach opravujú na počesť "maľara Andrijka" chodníky, parkoviská a amfiteáter, do jeho múzea však stále zateká.

Nebyť Warhola, nebolo by múzea, a nebyť múzea, Medzilaborce by hádam existovali iba ako zastrčené mesto na mape severovýchodného Slovenska. Ani peniaze na jeho zviditeľnenie by sem netrafili. Pánu bohu za chrbtom zostali dodnes, ale majú jedinečné múzeum. Pred pätnástimi rokmi ho otvorili s veľkou pompou a za ten čas prerazilo do sveta. Len provinčnému okresnému mestu, ktoré leží na skok od rodiska rodičov kráľa popartu, sa to stále akosi nedarí. Akoby múzeum a mesto žili oddelene. Medzilaborce nedávno získali vďaka Andrijkovi, ako Warholovi domorodci hovoria po rusínsky, ďalšie milióny z európskych fondov. Použijú ich svojsky, presnejšie, bez nápadu a originality. Neurobia z mesta otvorenú galériu umenia, aby sa zviditeľnilo, ale opravia, čo treba. Chodníky, zhumpľovaný amfiteáter, parkoviská. A, navyše, postavia dedinu - Warhol village - akýsi miniskanzen, ktorý bude mať s Warholom spoločné azda iba meno. Za veľa peňazí akosi málo muziky.

Mauzóleum: "Múzeum je na správnom mieste, ale ešte stále nie v správnom čase," tvrdí Michal Bycko, kurátor múzea a muzeoedukológ, ako stojí na jeho vizitke pod čiernobielou podobizňou rusínskej superstar. To on rozvíril stojaté vody šesťapoltisícového mestečka na severovýchodnom konci Slovenska a v roku 1991 spolu s ďalšími nadšencami založil Múzeum moderného umenia Andyho Warhola. Pre niekoho dodnes nepochopiteľný podnik niekoľkých bláznov. Michal Bycko tu zhmotnil svoj americký sen - mať na Slovensku spomienku na korene umelca, ktorého rodičia sa z neďalekej Mikovej vysťahovali do Ameriky. Newyorská Nadácia Andyho Warhola darovala niekoľko vzácnych obrazov. Spočiatku ich nebolo kam zavesiť, nebol záujem. Až po páde socializmu, ktorý Warhola zavrhoval ako úpadkového umelca, si ho odrazu privlastňovali všetci. Poliaci, Slovinci, Česi aj Maďari. Pravda je taká, že Medzilaborce prišli k Warholovi ako slepé kura k zrnu. Nebyť socialistických plánovačov, ktorí oproti pravoslávnemu kostolu naordinovali výstavbu megalomanského kultúrneho domu, skončili by originálne obrazy kdesi úplne inde. V Medzilaborciach vyčlenili na múzeum budovu a šesť miliónov korún na jej rekonštrukciu. Peniaze sa kamsi stratili, a tak padlo rozhodnutie. Obrazy budú visieť v "kulturáku", ktorý ešte ani nestihli skolaudovať. Aj napriek protestom domácich sa ozrutná stavba, pripomínajúca mauzóleum, stala baštou Andyho Warhola. Vytrhal sa zložitý odhlučňovací systém, ktorý mal zvukovo oddeliť svadbu v reštauračnom zariadení od filmového predstavenia, vylíčili sa holé steny a vznikli pozoruhodné priestory, do ktorých hneď po otvorení začalo zatekať. A zateká dodnes. Múzeum sa dostalo do každého turistického sprievodcu po Slovensku. Nuž, ale to ako atrakcia pre cestovný ruch v týchto končinách nestačí. Bohužiaľ.

Warhol City: Na mestskom úrade prezentujú Warhola takmer ako spasiteľa. Ani Pittsburgh, kde sa narodil, s ním vraj nie je natoľko stotožnený ako Medzilaborce. Projekty nesúce jeho meno majú mesto zviditeľniť. Aspoň na papieri. "Warhol síce nie je všeliekom na nezamestnanosť, ale súvisí s ním veľa pracovných miest," tvrdí Vladislav Višňovský, riaditeľ centra prvého kontaktu. Medzi rečou priznáva, že "Medzilaborce sú samy osebe diera". A tak sa zblúdený syn po smrti vracia na rodnú hrudu svojich rodičov s podporou fondov Európskej únie. Za života totiž na Slovensku nikdy nebol. Prvá etapa projektu Warhol City za dva a pol milióna korún bola imidžová. Za ne "zwarholovali" tri autobusové zastávky a šesť fasád budov v štýle popartu. Mesto kde-tu ožilo. Doktor Bycko ako autor ideovo-výtvarného návrhu však nie je s realizáciou spokojný. Je podľa neho nekvalitná. "Zastávky mali napríklad svietiť. Navrhoval som novinové stánky a kemp v tvare polievkových konzerv Campbells, ktoré sa stali ikonami Andyho Warhola. Nič z toho sa nerealizovalo," podotýka sklamane. Pár fasád totiž nestačí. Warholom by malo prekvitať celé mesto, veľa iných šancí nemá.

Skanzen podľa Warhola: Andy sa stal gestorom aj druhej, náročnejšej časti projektu, na ktorý mesto získalo 30 miliónov korún. Nejde však výhradne o európske fondy. Jeden a pol milióna museli odklepnúť mestskí poslanci z rozpočtu Medzilaboriec a sumou šesť miliónov prispel štát. Také sú pravidlá. "Je to jeden z mála projektov, ktorý má hlavu aj pätu. Lyžiarsky vlek môžu mať všade, Warhola nie," deklaruje Ing. Višňovský. Druhá etapa je skôr stavebná. Opravia sa chodníky, parkoviská, zrekonštruuje amfiteáter a vybuduje miniskanzen s názvom Warhol village. "Pôjde o minirepliky architektúry typickej pre tento región vrátane kostolíka v Mikovej," dozvedáme sa na mestskom úrade. "Čo to má spoločné s Warholom?" predstava minidediny nesedí Michalovi Byckovi. Úradníci si o ňom potichu myslia svoje. Uzurpuje si vraj patent na Warhola. Pravdou je, že v predstavách o zviditeľňovaní mesta sa už dávno nezhodujú. Majú tichú domácnosť alebo vedú zákopovú vojnu? Ťažko povedať. Na úrade už teraz plánujú tretiu fázu projektu. Možno dôjde aj na opravu zatekajúceho múzea. Zdá sa, že mesto má jasno. "Chceme, aby Medzilaborce symbolizovali Andyho a stali sa príťažlivými pre turistov," podotýka koordinátor projektu Adrián Kaliňák. Činia sa aj miestni Rómovia, ktorí z pripravovaného skanzenu pokradli káble zakopané do zeme.

Načo nám je Warhol?: Ako vlastne tunajší obyvatelia vnímajú Warhola? Ako svetoznámeho umelca, blázna, čudáka, podivína? "Nijako. Chvália sa ním len v kúpeľoch, keď spomenú, že sú z Medzilaboriec," kurátor Bycko je o tom presvedčený. "Na čo nám je Warhol, keď nemáme robotu?" legitímna otázka Mira Hudáka, jedného z miestnych. Aj on má svoju pravdu a vkus. Warhola nemusí, ale v múzeu, kde je vstupné rovnú stovku, už bol. Prvý a posledný raz, ako väčšina turistov, ktorých do týchto končín prilákajú diela kráľa popartu. Ročne ich zhliadne štrnásť- až sedemnásťtisíc návštevníkov, z toho dve tretiny zo zahraničia. A je čo obdivovať. Okrem iného aj vyše sto originálov. Ich hodnota sa odhaduje na desiatky, možno stovky miliónov korún. "Je to sonda do Warholovej tvorby. Malá vzorka zo všetkého," deklaruje vedenie múzea. "Nikto v širokom okolí sa za celý život Warholovi nevenoval toľko ako ja," hovorí Michal Bycko bez pátosu. Má 54 rokov a Andy sa mu stal osudným. Kvôli nemu sa "zabetónoval" v Medzilaborciach a už takmer nikam nechodí. "Zbláznil som sa doňho a lezie mi to na nervy až teraz," priznáva a vysloví jedinú podmienku. Nechce sa fotiť s Warholom ani s jeho obrazmi. Andyho dvojník Endi z neďalekých Rokytoviec je na tom diametrálne odlišne.

Dvojník Endi: Odkedy hral František Lakata, učiteľ výtvarnej výchovy na Základnej škole v Medzilaborciach, Andyho dvojníka vo filme Absolut Warhol, celá dedina ho volá Endi. Keď sa nalíči, zamaskuje, nasadí parochňu a okuliare, akoby mu z oka vypadol. Neobjavil ho nikto iný ako Michal Bycko. Vraj sa naňho pozrel a videl Andyho. Múzeum malo odrazu maskota a Endi sa stal známym. Odvtedy nechýba na žiadnej vernisáži, robieva Warhola. V Rokytovciach si v bývalej škole, hneď vedľa miestnej posilňovne, zriadil obecnú galériu. Nesie jeho zdomácnené meno - Endi. Vystavuje svoje obrazy, sochy, samorasty, svoje umenie. Andyho obdivuje. "Nebol Slovák, ale Rusín, a navyše známejší ako Vasil Biľak." Endi má vraj aj podobný hlas ako Andy. "Povedal mi to jeho brat John," ozrejmuje. Na škole zase zriadil nástenku ako poctu svojmu dvojníkovi. Visia na nej aj pomaľované dámske lodičky, ktoré vyrába s deťmi. Presne ako Warhol, keď začínal dobývať svet.

Nešťastná Miková: Kým správy o Warhol City uverejňujú aj zahraničné tlačové agentúry a médiá, v závetrí ostáva vymierajúca dedinka Miková, ležiaca 13 kilometrov od Medzilaboriec. Rodisko Andyho rodičov. "Ukradli nám Andrijka," posťažujú sa tunajší obyvatelia na adresu Medzilaboriec. "Na Andyho nemáme v dedine žiadnu pamiatku," starosta Alexander Vaco asi tuší, že už všetko prepásli. Veľké plány však mala aj Miková. Pamätný dom a parkovisko pre šesť autobusov. Nič z toho nevyšlo. Na počesť Warhola pomenovali aspoň festival rusínskej kultúry. Po rodičoch zostala na hornom konci jedine studňa a hruška, ktorú nedávno obrezali elektrikári. Pôvodný dom so slamenou strechou už dávno nestojí. Zato zvedavcov sem chodí neúrekom. Zavše navštívia aj Jána Závackého, bratranca Andyho Warhola, bývalého starostu. "Vedel som, že mám v Amerike bratranca maľara. Myslel som, že domy maľuje. Až neskôr sa z neho vykľul umelec. Keď ho uznáva svet, som hrdý na to, že bratranec má v Mikovej korene." Štve ho, že aj napriek snahe nemá dedina po Warholovi vlastne nič. Azda len hŕbu menovcov, najviac asi na cintoríne. A ešte sa aj inak píšu. Varchola, nie Warhol! "Pochádzam odnikiaľ," bola jeho okrídlená veta. Svoj pôvod tajil, ale v jeho tvorbe sa odzrkadlil.

Prorok konzumu: Warholove umelecké poučky patria skôr do marketingovej stratégie a v tomto smere bol na svoju dobu neprekonateľný. Vedel sa predať, sám bol chodiacim umením. Medzilaborce by dozaista zmenil na nepoznanie. Chce to len nápad. "Andy sa pri pohľade na mesto musí v hrobe obracať," tak to vidí svojrázny kurátor. A nebude to preto, že v Pittsburghu je pochovaný na cintoríne vedľa akéhosi Johna Slotu. "Byť stále prítomný a zostať v pozadí," bolo Warholovo heslo. V prípade Medzilaboriec ho mestskí úradníci napĺňajú, ani nevedia ako. Warhol v meste síce stále je, ale vlastne akoby na prvý pohľad ani nebol. Ktovie dokedy.

JURAJ SEDLÁK

obsah | publicistika