Ak už V4 existuje, treba ju znovu vymyslieť

Rozšírenie Európskej únie o 10 nových členov oprávnene otvára otázku, aký vývoj čaká Visegrádsku štvorku (V 4) po tom, čo jej členovia vstúpia do EÚ. Pôvodný účel ešte v rámci V3, formulovaný prezidentom Václavom Havlom, bol rozšíriť spoluprácu medzi krajinami, ktoré komunistické obdobie vzájomne odcudzilo a ktoré pred rokom 1989 nemali skúsenosť s vedením zmysluplnej politickej, ekonomickej, kultúrnej či bezpečnostnej spolupráce. Táto vízia sa nikdy nenaplnila a V4 rezonovala viac v EÚ ako v samotných členských krajinách. Dôvod bol jednoduchý: mnohí politici z V4 mali podozrenie, že EÚ - ešte nerozhodnutá o miere a časovom horizonte rozšírenia - považuje V4 nielen za testovaciu parketu budúceho členstva, ale možno aj za alternatívu únie. Úmysel jedných a podozrenie druhých sa stretli asi na pol ceste, dnes však je to už irelevantné.

Faktom zostáva, že po niekoľkých krízach v deväťdesiatych rokoch sa hlavný cieľ V4 zredukoval na koordináciu krokov, ktoré mali dostať jej členov do NATO a EÚ. Z tohto hľadiska si V4 splnila svoj účel a jej pokračovanie by malo pokračovať vo vzájomnej, hoci vlažnej spolupráci alebo v pretvorení sa na akúsi lobistickú skupinu v rámci EÚ. Avšak je veľmi otázne, či V4 je to najlepšie zoskupenie na presadzovanie záujmov jej členov a či naopak nebude obmedzovať ich rôznorodé snahy a ciele. Dá sa teda konštatovať, že ak by sa pôsobenie V4 obmedzilo na spoluprácu v rámci EÚ a to v súčasnom počte, jej účel sa naplnil. Ak by aj bola snaha na strane politikov znovu naštartovať a skonsolidovať V4, vyžadovalo by si to enormné úsilie. Doteraz sme svedkami len veľmi formálnej snahy pokračovať v spolupráci a počas vyše desiatich rokov existencie V4 nedokázala vytvoriť ani jeden spoločný sekretariát na koordináciu vlastných aktivít. Preto je otázne, či V4 ma po reálnom zhodnotení šancu na prežitie. Inými slovami, ak by k 1. máju 2004 V4 zanikla, nebola by to až taká veľká tragédia.

Avšak z dlhodobého hľadiska by zánik V4 vytvoril vákuum, ktoré by sa v budúcnosti len ťažko dalo vyplniť. Som presvedčený, že ak by V4 pozmenila svoje doterajšie pôsobenie a počet krajín, ktoré by sa stali jej členmi, V4 má v budúcnosti nečakane veľký potenciál v rámci EÚ a Európy. Visegrádska skupina (VS) môže zohrať kľúčovú úlohu vnútri schengenskej zóny - môže sa stať onou romantickou, súcitnou a duchovnou časťou Európy, ktorú by každý v nej chcel mať, no nik nemá ani čas ani chuť takýto vznešený koncept realizovať. VS by bolo práve to zoskupenie, ktoré nebude zatvárať oči pred prosbami tých, ktorí zostanú mimo EÚ, tak ako terajšie krajiny V4 nechceli byť ignorované a zabudnuté západoeurópskymi krajinami v nedávnej minulosti. Visegrádska iniciatíva môže byť pre krajiny mimo EÚ prakticky, ale aj psychologicky veľmi dôležitá. Či títo východní a južní susedia, ktorí mali rovnakú skúsenosť ako my a prežili komunistickú éru, budú vnímať EÚ ako uzamknuté spoločenstvo, ktoré sa stará len o svojich členov, často na úkor tých, čo sú vonku, alebo budú vnímať EÚ ako priateľského, starostlivého a pohostinného obra, bude záležať najmä na tom, ako sa noví členovia k nim zachovajú. Či sa krajiny V4 budú venovať len problémom samotnej EÚ alebo budú vnímať svoju úlohu ako prínos do EÚ, možno rozhodne o budúcom charaktere EÚ. Rozšírenie V4 je jednou z možností, ako Európu spájať a nie vymedzovať, a to je výzva aj pre nás.

Netreba byť naivný, vedúcim politikom V4, sa do tejto novej roly nielen nechce, ale ani ju nevnímajú ako potenciálne veľmi dôležitý element v rámci EÚ. Preto je dôležité pripomínať im potenciál V4 a nechať ich hoci aj odmietnuť túto iniciatívu. Ak sa ich však na to nik nespýta, sami asi s touto iniciatívou neprídu. Zachovanie terajšieho počtu a neurčitej aktivity, ba dokonca rozšírenie len v rámci EÚ premení V4 na veľmi formálne stretávanie prezidentov a premiérov na rôznych hradoch a zámkoch našich štyroch krajín. Neškodné stretnutia, nad ktorými však bude zakaždým visieť otáznik, prečo sa vlastne konajú. Čo teda zmysel má a nakoľko je to realistické a realizovateľné?

V prvom rade V4 by sa mala rozšíriť o bývalé komunistické krajiny, ktoré vstupujú do EÚ (Slovinsko, tri pobaltské štáty) teda rozšírenie na V 8. V druhej fáze o susedné postkomunistické krajiny, ktoré ostanú mimo EÚ po roku 2004 (Ukrajina, Rumunsko, Bulharsko, krajiny bývalej Juhoslávie, ako aj Moldavsko či Bielorusko, ak sa raz stanú demokratickými krajinami) - zhruba na V 16. V takomto zoskupení by sa Visegrádska skupina mohla stať sprostredkovateľkou kultúrnej, ekonomickej a regionálnej spolupráce pre štáty, ktoré sa ocitnú na schengenskej hranici. Krajiny vo východnej a južnej Európe sa môžu právom cítiť izolované od ich susedov v EÚ, s ktorými doteraz mali blízke kontakty a otvorenú hranicu a od ktorých ich bude deliť schengenská hranica. EÚ musí poskytnúť pomocnú ruku svojim susedom, ak sa nechce premeniť na pevnosť menom Európa, do ktorej síce budeme patriť aj my.

Rozšírená Visegrádska skupina nie je len projekt, ale aj výzva, ktorá môže byť zdrojom energie alebo inšpirácie pre Európu, ktoré po roku 1989 mnohí márne očakávali veriac, že vytryskne z postkomunistických krajín. V4 môže hrať omnoho dôležitejšiu úlohu, ako je na prvý pohľad zrejmé. Záverom, v trochu poopravenej podobe pre V4 platí Palackého výrok "ak už V4 existuje, musíme ju znovu vymyslieť."

(Autor je riaditeľom výberového vzdelávacieho spolku)