Spolužitie

Slováci a Maďari na oboch stranách Dunaja žijú viac vedľa seba ako spolu. "V Štúrove budem iba po slovensky rozprávať, aby ma nezbili. Ďalej ja veru nepôjdem," vraví Viktória Trenčíková z dedinky Huta v Pilišských vrchoch, patriacej pod maďarský Ostrihom. Aj maďarskí Slováci, ktorí za Dunajom žijú už vyše dvestopäťdesiat rokov, pociťujú po posledných útokoch na "našich" Maďarov a rasistických prestrelkách medzi maďarskými extrémistami a slovenskými nacionalistami isté napätie.

Vedia o všetkom. Ako v Nitre zbili mladú študentku, v Sládkovičove zas chlapca, ktorého sa najprv opýtali, či vie, kde býva Slota. Len preto, že obaja hovorili po maďarsky. Počuli aj o hanlivých transparentoch na futbale, osočovaní, verbálnych útokoch. "Tabule našej obce a štyroch ďalších, kde žijú Slováci, zatrel ktosi čiernou farbou," tvrdí Jozef Havelka, starosta obce Mlynky, po maďarsky Pilisszentkereszt. Stupňujúce sa napätie sa bytostne dotýka ľudí, čo žijú na národnostne zmiešaných územiach. Vybrali sme sa preto do miest, kde na oboch stranách Dunaja vedľa seba žijú Maďari a Slováci, aby sme sa presvedčili, kto koho utláča.

Mlynky: Malebná dedina v Pilišských vrchoch. Viac ako polovica z 2 300 obyvateľov sa hlási k Slovákom. "Obec založilo šesť rodín, ktoré sem prišli od Trnavy v roku 1747," vraví starosta, Slovák, nestraník. V Maďarsku žije odhadom asi 15-tisíc Slovákov a v 118 obciach a štyroch mestách funguje aj slovenská samospráva, akýsi poradný orgán obecných a mestských zastupiteľstiev. Možno ju založiť, ak v obci žije viac ako tridsať obyvateľov inej národnosti. V Mlynkoch majú slovenskú školu, dvojjazyčné názvy ulíc, dokonca aj Slovenský dom. Sídli v ňom Združenie a regionálne kultúrne stredisko pilišských Slovákov. Len peňazí dostávajú málo. "Etnické problémy nepociťujeme," hovoria domáci takmer jednohlasne. Iste, vedú sa kadejaké reči, najmä nad štamperlíkom, ale hlupáci sa nájdu všade. "Nemám rád Duraya, môžete to pokojne napísať. Je rovnaký ako Slota," prízvukuje Jozef Havelka. Je presvedčený, že slovenčina v Mlynkoch nevymrie. Mladí neodchádzajú, a to je vraj dobré znamenie. V neďalekej obci Huta slovenčina stojí a padá na starousadlíkoch. Z 250 obyvateľov sa 80 hlási k Slovákom. Medzi rečou však podaktorí priznávajú, že sa nezbavili strachu, že ich "raz odlifrujú na Slovensko". Po vojne sa okolo 70-tisíc Slovákov prihlásilo, že chce ísť späť za Dunaj. Dobrovoľne. U nás sa dostali medzi Maďarov a asimilovali. Svoje urobila aj maďarizácia. Na maďarskej strane Dunaja im zostali predkovia a hroby. Aj cintorín v obci Huta je plný slovenských mien.

Nová generácia sa slovenčinu učí už len ako cudzí jazyk. Deti vedia odrecitovať nejakú tú báseň, ale doma hovoria poväčšine po maďarsky. "Nás najprv rodičia učili po slovensky," tvrdí Mária Győrgyová, majiteľka miestnej krčmy. "Ľúbime tu bývať. Maďari nás berú," podotýka Viktória Trenčíková, keď spolu s Máriou dospievajú pilišskú hymnu. Ako inak, po slovensky. Horšie je, že tradície nemajú komu odovzdať.

Štúrovo: Má jedenásťtisíc obyvateľov, takmer sedemdesiat percent z nich sa hlási k maďarskej národnosti. Primátorom je už šestnásť rokov jeden a ten istý Slovák. Mestské zastupiteľstvo je viac-menej maďarské. Žiadna dráma. Štúrovo je už päť rokov prepojené obnoveným Mostom Márie Valérie ako pupočnou šnúrou s maďarským Ostrihomom. Veľký podiel na tom má Ing. Jozef Slabák, mestský poslanec, sympatický sedemdesiatnik, ktorý v roku 1995 založil Spoločnosť slovensko-maďarského priateľstva. Pri moci bol Mečiar, bolo treba hovoriť o priateľstve. "Dnes sme priatelia, nemusíme o tom hovoriť. Most sa stal symbol priateľstva," deklaruje. Po posledných udalostiach však má pocit, že treba obnoviť činnosť, znovu prehovoriť, napraviť, čo pokazili páni tam hore. "Naše predstavy sú iné, ako niekoho posielať za Dunaj." Vie, o čom hovorí. "Som Čech moravského rodu narodený na Slovensku a žijúci medzi Maďarmi. A nesťažujem sa," podotýka. Most pomohol aj zamestnanosti v okolí Štúrova. Do Ostrihomu dochádzajú za prácou tisícky obyvateľov zo slovenského brehu Dunaja. Ostatne, všetci tu beztak hovoria po maďarsky. Je to jazyk prvého kontaktu. Problém v tom nikto nevidí, ani ho nehľadá. Kto je utláčaný a kto utláčateľ? Nevedno.

Krčmová rétorika predsedu Slovenskej národnej strany ide poväčšine jedným uchom dnu a druhým von. Aj napriek tomu sa niektorí tamojší obyvatelia - Slováci i Maďari - po posledných udalostiach cítia menej doma. Zneisteli.

Biňa - Bény: Maďarská obec neďaleko Štúrova. Z 1 450 obyvateľov je 97 percent maďarskej národnosti. "Cítim určité odcudzenie," priznáva predseda miestneho poľnohospodárskeho družstva Vojtech Trupek. "Narodil som sa ako Maďar. Nebudem sa nikdy cítiť ako ozajstný Slovák, tak ako to chce Slota. Na Slovensku platím dane, mal by som mať rovnaké práva a povinnosti," vraví presvedčivo. Svoje si myslí aj o maďarských politikoch v slovenskom parlamente. Pre istotu však pomlčí, len mávne rukou. "Žiadna deklarácia ani vyhlásenia nič nezmenia," podotýka.

Na družstve hovoria všetci po maďarsky, aj Slováci. V dedine je maďarská škola, sväté omše sú po maďarsky, oznamy v dedinskom rozhlase sú aj v slovenčine. Len starým babkám sa vraj treba zdraviť "čókolom". Ostatní po slovensky vedia, ale rozprávajú len vtedy, keď musia. "Syn vyštudoval v Nitre. Stalo sa, že mu nadávali do Maďarov, ale nič viac," hovorí Július Herbačko, zástupca starostky. Má maďarský prízvuk, ale svet sa pre to nezrúti. Útoky extrémistov na maďarskú menšinu si tiež vie vysvetliť, nestali sa prvý raz. "Slota im dal odvahu."

Pozor! Padá omietka: Jeden z mála nápisov, ktorý je v Komárne len po slovensky. Akoby omietka padala len na Slovákov. Hlúpy dojem. Predsa Komárno je nepísaná bašta Maďarov. Všetko je dvojjazyčné. Aj "voda" na jednej z pitných fontán sa píše s "w". Žeby náznak poľštiny? Okrem toho, že je v Komárne mnoho zmiešaných manželstiev, je aj habadej pamätných tabúľ a sôch maďarských dejateľov. Zavše sa nájde dom, ktorý je takto "označkovaný" hneď dvojnásobne. Veď dobrých ľudí sa všade veľa zmestí. Aj na stenu. Horšie je to s Cyrilom a Metodom. So súsoším, o ktorého umiestnení sa už roky vedie spor na mestskom úrade. Nečudo, primátor je Maďar, zastupiteľstvo viac-menej jednofarebné. Nie každému to vyhovuje. Zlú krv robia znovu len a len politici. V Komárne tí miestni. O očividnej diskriminácii nemaďarského obyvateľstva však nikto nič nevie. Nie je pravda, že vás tu po slovensky neobslúžia. "Všetci sa musíme naučiť po slovensky. To jediné Slotovi kvitujem," vraví mladá žena, ktorú sme oslovili na ulici. "Som Maďarka a nechcela by som žiť v Maďarsku," priznáva. Maďarská vláda sa o "našich" Maďarov stará. Krajanský zákon prijatý v roku 2001 im dáva mnohé výhody. V konečnom dôsledku to pre maďarskú menšinu nie je až taká výhra. Mládež odchádza a asimiluje sa v Maďarsku. Dokazujú to aj štatistiky. Za posledné roky klesol počet Maďarov u nás o 50-tisíc. K maďarskej národnosti sa hlási okolo pol milióna obyvateľov Slovenska. V každom prípade, na hociktorú menšinu sa vyvíja istý tlak, či už o tom hovorí nahlas, alebo mlčí. V Komárne sú pre zmenu v menšine Slováci.

Žehlenie pomerov: Rasovo motivované útoky a incidenty zamestnávajú najmä politikov. Európska únia pohrozila, že na Slovensko vyšle pozorovateľov. Chvíľu sa hovorilo o historickom zmierení, akomsi všeobecnom ospravedlnení za vzájomné krivdy, ale nič z toho nebude. Premiér Fico mlčí, strká hlavu do piesku. Slota hovorí o "brutálnej maďarizácii" na juhu Slovenska, jeho maďarský dvojník Duray o Veľkom Uhorsku. Kto robí viac zla? Horšie je, že vášne si vždy nájdu dôvod na to, aby sa rozhoreli. Stačia im slová. Ako napríklad - spolužitie. Aj to môže niekomu prekážať. Znamená to žiť viac spolu alebo len vedľa seba? V každom prípade, Slováci a Maďari na juhu Slovenska sú na spolužitie odsúdení.

JURAJ SEDLÁK

obsah | publicistika