Slovensko má čo ponúknuť Európe

Nielen Slovensko bude mať výhody zo svojho vstupu do Európskej únie. Aj pre spoločnú Európu znamená jej rozšírenie o Slovenskú republiku nesporný prínos. Na tom sa zhoduje väčšina domácich aj zahraničných analytikov.

"Nerozšírenie by bolo pre EÚ veľmi nešťastným a drahým variantom," tvrdí bývalý holandský premiér Wim Kok. Na čele expertov vypracoval pred časom pre Európsku komisiu štúdiu o dosahoch rozšírenia. Podľa niektorých odborných odhadov prinesie vstup nových štátov do únie dodatočný rast jej hrubého domáceho produktu okolo l percenta ročne.

Bude to súvisieť najmä s prílevom novej, vysokokvalifikovanej pracovnej sily, ktorá začína starnúcej EÚ chýbať. Ale aj s rastom dopytu v únii po zvýšení počtu jej obyvateľov. "Slovensko nielenže zväčší trhový priestor únie, ono do nej prispeje aj značným rozvojovým potenciálom a tradíciami v priemysle," pripomína ekonóm Pavol Kárász.

Stačí uviesť, že vo výrobe automobilov na jedného obyvateľa budeme už o štyri roky patriť medzi svetových lídrov. A už dnes je Slovensko druhým najväčším prepravcom plynu v Európe. Do tretice - má jeden z najväčších prírastkov drevnej hmoty na jedného obyvateľa. Pravda, v jej spracovaní patríme naďalej medzi európskych outsiderov.

Sme nádejou Európy?

"Neredukujme všetko na ekonomiku, rozšírenie únie sleduje predovšetkým politické ciele," upozorňuje filozof František Novosad zo Slovenskej akadémie vied. Podľa neho ide predovšetkým o snahu doterajších členov EÚ vyhnúť sa nestabilite až neporiadku na jej hraniciach.

"Dostať do pásma stability toľko štátov, koľko sa len dá," spresňuje Novosad. Príspevok Slovenska, ktoré hraničí s Ukrajinou, je z tohto hľadiska nespochybniteľný. Naše členstvo v EÚ umožní lepšiu kontrolu a reguláciu prílevu imigrantov a žiadateľov o azyl z tretích krajín.

Slovenskí biskupi sa nazdávajú, že Slovensko môže zohrať v spoločnej Európe významnú úlohu pri posilňovaní jej kresťanských koreňov a hodnôt. Odvolávajú sa pri tom na slová pápeža Jána Pavla II., ktorý už viackrát vyhlásil, že Slováci sú v tomto zmysle nádejou Európy.

"Nemyslím si, že Slovensko po vstupe do EÚ dokáže zastaviť alebo zvrátiť procesy zosvetšťovania v krajinách západnej Európy, môže však upozorniť na význam určitých mravných a duchovných hodnôt, ktoré sa tam vývojom utlmili," hovorí historik Ivan Laluha. Ako príklad uvádza skromnosť, vzájomnú pomoc, zmysel pre rodinu a manželstvo. Politológ Rastislav Tóth pridáva pracovitosť Slovákov, aj keď nie všetkých, a určitú ich zdržanlivosť či uvážlivosť.

"Väčšina odmieta radikálne riešenia a nepridáva sa k radikálnym hnutiam, čo je v určitých obdobiach dejín pozitívna črta národnej mentality," vysvetľuje Tóth. Pripúšťa však, že v iných situáciách je to skôr nedostatok.

"Vtedy nám môže kdekto aj skákať po hlave, reagujeme bezradne a s oneskorením. "

Nevieme sa predať

Vstup Slovenska do EÚ bude znamenať obohatenie kultúrnej a intelektuálnej rôznorodosti mnohonárodnej Európy. Slovenskí operní speváci majú už dnes domovské právo na popredných európskych aj svetových scénach.

Za všetkých možno spomenúť sopranistku Ľubicu Vargicovú, tenoristu Miroslava Dvorského či barytonistu Dalibora Jenisa. Analytici predpokladajú, že členstvo v únii roztvorí dvere do Európy aj slovenskej literatúre. Napríklad poézii Milana Rúfusa, ktorý už bol niekoľkokrát navrhnutý na Nobelovu cenu. Podľa psychológa Teodora Kollárika bude zhodnotenie prednosti Slovenska na prospech spoločnej Európy závisieť predovšetkým od samotných Slovákov.

"Zatiaľ nám chýba viac sebadôvery aj v prezentácii toho, v čom bezpochyby vynikáme," zdôrazňuje Kollárik. Jednou zo svetlých výnimiek sú slovenskí športovci. Keby sa vytváral olympijský tím spoločnej Európy, určite by v ňom mali miesto nielen slovenskí hokejisti, ale aj vodáci, o plavkyni Martine Moravcovej a lyžiarke Veronike Zuzulovej ani nehovoriac. Napokon Slovensko prispeje aj ku geografickej rôznorodosti EÚ.

"Nikde v Európe nenájdeme na takom malom priestore takmer všetko - od saván na juhu krajiny až po veľhory na jej severe," pripomína analytik Ján Baránek. K tomu treba prirátať množstvo hradov a zámkov, minerálnych prameňov a kúpeľných miest. "Žiaľ, nevieme sa predať, preto turistický potenciál Slovenska sa zatiaľ slabo využíva," uzatvára Baránek.