Zmysel rozpadu Československa

Noc z 26. na 27. augusta 1992. Vila Tugendhat, Brno. Po osem hodín trvajúcej schôdzke premiérov ČR a SR Vladimír Mečiar oznamuje, "že je lepšie pozrieť sa pravde do očí a prijať ju". K 1. januáru 1993 dôjde k rozdeleniu Československa a vzniknú dva samostatné štáty.

A tak sa stalo. Aké boli príčiny rozdelenia? Je ich nespočetné množstvo. Etnická homogenita ČR verzus výrazný podiel maďarskej menšiny na Slovensku. Neriešené postavenie Slovenska v rámci federácie. Oneskorená modernizácia Slovenska. Rozdielny priebeh a prijatie "Klausovej" ekonomickej reformy. Spôsob priebehu novembra 1989. Absencia silnej federálnej strany. Nezvládnuté rokovania o podobe štátoprávneho usporiadania v rokoch 1990-92. Pre niekoho to bola od začiatku chybná koncepcia česko-slovenského spolužitia. Pre niekoho rozpad idey spolužitia.

V každom prípade ten rozhodujúci krok urobili lídri dvoch najsilnejších republikových strán, ODS a HZDS. Premiéri oboch národných vlád, ktorí po voľbách odmietli vstup do federálnej vlády. Tým predznamenali úlohu, ktorú pre nich mala federácia zohrať. Argumenty v neprospech rozdelenia federácie boli a sú doteraz silné. Lepšie geopolitické, bezpečnostné a medzinárodné postavenie krajiny. 15-miliónový trh, ekonomický i kultúrny. Nad tým všetkým však zvíťazila neschopnosť (neochota) dohodnúť sa na budúcej podobe spolužitia. Zvolilo sa jednoduchšie a rýchlejšie riešenie, ktoré posilnilo pozíciu oboch lídrov. Dohoda o tom, že nie je možné sa dohodnúť. Namiesto toho, aby sa Klaus a Mečiar stali protagonistami náročnej rekonštrukcie federácie, stali sa zakladateľmi štátov. Okrem novozaložených štátov si pripísali na konto i pokojné, mierové rozdelenie. V časoch krvavých rozpadov Juhoslávie a Sovietskeho zväzu bola táto "zásluha" o to lákavejšia.

Ať si jdou, znel český postoj. Vládnime si sami, bol ten slovenský. Obyvatelia oboch krajín zostali mimo rozhodovania. Rozhodli totiž už predtým, vo voľbách. Referendum by rozpad federácie mohlo iba oddialiť.

V septembri 1992, vo výskume pre edíciu Malé dejiny česko-slovenských vzťahov (Nadácia M. Š., 1995), odpovedali respondenti na otázku, čo prinesie rozdelenie federácie.

"Takže když se to teďka rozdělí bez našeho zavinění, takže zas se jenom bude žít a bude se muset žít. To se nedá nic dělat. Někdo hůř, někdo lepší, budou lidi, který na tom vydělaj a budou lidé, kteří na tom prodělaj".

Východné Čechy, muž, 70 rokov

Pre Slovensko a jeho obyvateľov sa, slovami ústavy, naplnili tisícročné emancipačné snahy národa. Z obyčajných politikov sa stali otcovia - zakladatelia. Niečo, z čoho žili a budú žiť ešte desiatky rokov. A za čo budú schovávať svoje činy, ktoré pod nálepkou zakladateľstva urobili. Otec vodného diela Gabčíkovo Ing. J.B. tak bude odrážať podozrenia z trestných činov ako útoky proti symbolu štátnosti - vodnému dielu, ktoré podľa neho naviac zachránilo Bratislavu pred povodňou, hoci leží až pod ňou. August 2002. Po rozsiahlych povodniach, ktoré postihli Českú republiku, organizuje Slovenský červený kríž humanitárnu zbierku pre obete povodní v ČR. Predsedníčka SNS Malíková kritizuje toto rozhodnutie ako protihumánny a protislovenský čin a žiada vyvodenie osobnej zodpovednosti.

Napriek existencii takýchto ľudí a názorov, ktoré hlásajú, však malo rozdelenie svoj zmysel. Mohlo by to pomôcť tomu, že ľudia (na Slovensku) prídu na to, že za to môžu sami. Ja mám silný pocit, že za to nemôžu ani Česi, ani Maďari, ani Rusi, ani nikto iný.

Bratislava, muž, 18 rokov

Jeden, ale o to významnejší prínos rozdelenia. Zistenie, že za to, ako to v tejto krajine vyzerá, môžeme len a len my sami.