Otázniky okolo hosťujúcich učiteľov

Stáva sa, že na adresu Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku občas príde list, v ktorom sa jeho pisateľ dožaduje pomoci či nápravy vo zvrchovane dôležitej veci. Odosielateľom je niektorá tunajšia slovenská škola a predmetom žiadosti otázka ďalšieho pobytu hosťujúceho učiteľa. Čo bude s pedagógom z materskej krajiny - kladie si pisateľ v nejednom prípade otázku -, ktorý sa už roky úspešne zapája do výchovnej i mimoškolskej činnosti, vzbudzuje a prehlbuje záujem o slovenčinu medzi žiakmi, rodičmi i kolegami. A navyše svojou osobou a prítomnosťou je zárukou budovania a upevňovania živých stykov školy s krajinou materinského jazyka. Uveďme príklad z békeščabianskej slovenskej školy, kde v súčasnosti vyučuje slovenčinu a dejepis Nikoleta Farkašová. Podľa vyjadrenia riaditeľky školy Edity Pečeňovej menovaná učiteľka si svedomito a na vysokej úrovni počína vo svojom poslaní, udržiava dobré vzťahy so žiakmi a rodičmi, svojím zverencom sa venuje aj vo voľnom čase a navyše sa zapája do činnosti Čabianskej organizácie Slovákov.

Napriek tomu nejedna škola po vypršaní štvorročnej lehoty, ktorú určuje platná dohoda, uzavretá medzi Ministerstvom školstva Slovenskej republiky a školským rezortom v Maďarsku, je nútená zriecť sa svojho obľúbeného kolegu či kolegyne. Na základe spomenutej medzirezortnej dohody o hosťujúcich učiteľoch v súčasnosti v piatich tunajších slovenských školách zamestnávajú učiteľov zo Slovenska. V zmysle dohody príslušná škola je povinná zabezpečiť vyslanému pedagógovi plat a byt v období štyroch rokov.

Podľa slov pracovníka Ministerstva školstva Maďarskej republiky Štefana Kraslána slovenská strana trvá na dodržiavaní zásady, podľa ktorej po uplynutí stanoveného termínu je treba opäť vypísať súbeh na obsadenie miesta hosťujúceho učiteľa. Predpisy a záujmy sa však v tomto prípade neraz rozchádzajú. Problém či konflikt sa začína vo chvíli, keď tá či oná škola s uvedenými podmienkami nesúhlasí, keďže si opäť žiada doterajšieho učiteľa, alebo nedokáže získať učiteľa, ktorý by lepšie vyhovoval jej predstavám. Ani zďaleka nemožno ignorovať sociálne napätie, ktoré vzniká v procese vytvárania nových pracovných príležitostí. A to je ďalšia trecia plocha: je vôbec nutné a žiadúce pôsobenie akéhokoľvek učiteľa zo Slovenska na tej či onej škole?

Za pozitívnu možno považovať skutočnosť, že v poslednom čase sa podarilo dosiahnuť, aby do rozhodovania o týchto záležitostiach boli v budúcnosti zapojené aj tunajšie slovenské školy. Bolo by len logické, keby sa problémy na tomto poli minimalizovali, keby sa báza hosťujúcich učiteľov upevňovala, a nie oslabovala, keďže tento faktor by mohol pôsobiť na oživenie slovenskosti a postupne odumierajúce korene slovenskej menšiny v Maďarsku. Bolo by to logické už aj preto, že počet tunajších učiteľov - absolventov pedagogických vysokých škôl - v poslednom čase systematicky klesá. Ak takýto trend bude naďalej pokračovať, jeho žalostné dôsledky si môžeme ľahko domyslieť.

OLDŘICH KNÍCHAL

obsah | publicistika