O kráse niet pochýb

"Inteligentná, náročná, elegantná..." takýmito prívlastkami - hodnými ženy - velebili minulý týždeň novostavbu Národnej banky Slovenska účastníci jej slávnostného otvorenia. Príbeh novostavby NBS však v sebe ukrýva niekoľko slovenských kuriozít.

Laik by si myslel, ža aspoň stavba takej reprezentatívnej budovy, ktorej investor nemá problém s financiami, pôjde bez zádrhov. Ale s hanbou museli investori už dávnejšie priznať, že pre nepredvídané problémy so statikou sa stavba predražila (konečná cena je 4,9 mld. korún) a trvala o jedenásť mesiacov dlhšie.

Laik by si tiež myslel, že ak nejaká stavebná firma vyhrá takýto atraktívny tender, je za vodou. Na Slovensku je skôr opak pravdou. Súťaž o lukratívnu zakázku vyhralo združenie slovenských stavebných firiem Hydrostav, Váhostav a ZIPP. So zdravou kožou napokon vyviazol zo stavby len ZIPP, ktorý ju dokončil sám. Hydrostav a Váhostav ako firmy na stavebnom trhu končia. Ale ani zákazka na zariadenie interiérov NBS nepriniesla víťazom šťastie - vyhrali ju dve slovenské eseročky: trnavský Gordon Slovakia a piešťanský Mobilier. Ani jedna z nich ju neprežila - Gordon je v konkurze a majitelia Mobilieru museli svoju neúnosne zadĺženú firmu predať nemeckému investorovi. Akoby novostavba NBS neprinášala šťastie. Najmä nie tým, čo išli do tendrov s politickým krytím - napríklad Gordon bol prepojený s trnavskou skupinou Vladimíra Póora, Hydrostav mal zas blízko k HZDS.

Plány na výstavbu centrály NBS vznikali v čase, keď bol slovenský štát v plienkach a slovenská koruna bola krehkou menou. Vysoká impozantná budova mala zrejme zvýšiť sebavedomie štátu, národnej banky aj národnej meny. Dnes, keď hráme o euro, je už 33-poschodový kolos pre 1005 zamestnancov tak trochu od veci. Ale búrať ho nebudeme. Napokon, tá budova naozaj nie je škaredá.

EVA ČOBEJOVÁ

obsah | publicistika