Volebný rok 2004: Musíme ich dostať!!!

Prezident Schuster začal rok 2004 vo veľkom štýle. Po novoročnom prejave, v ktorom hovoril o duchu nad vodami a poďakoval občanom za plnenie služobných povinností, povaroval v pôrodnici prvého Bratislavčana narodeného v roku 2004, vyjadril obavy o bezpečnosť občanov v súvislosti s prebiehajúcou reorganizáciou polície a oznámil, že má v úmysle spojiť referendum o predčasných voľbách s voľbami prezidentskými. Tiež vrátil do parlamentu zákon zvyšujúci dôchodky o 4% už s tradičnou výhradou, že on sám by dal 6, resp. 8%, oslávil 70. narodeniny a obdržal niekoľko telefonátov z celého Slovenska, ktoré opätovne otvorili podľa Schustera už vyriešenú otázku jeho kandidatúry. Je navyše nepravdepodobné, že by prezidentovi volal niekto, kto ho odhováral od kandidatúry, zdá sa byť nevyhnutné, že v najbližšom čase oznámi, že ho hlasy zdola presvedčili o tom, že treba opätovne kandidovať. A keďže strana SMER nedisponuje žiadnou osobou, ktorá by mohla vo voľbách uspieť, stane sa jej (ne)straníckym kandidátom práve Schuster.

I keď je predchádzajúci vývoj pravdepodobný, nemusí k nemu dôjsť. Kroky prezidenta Schustera v poslednom roku jeho funkčného obdobia však výrazne svedčia v prospech jeho opätovnej kandidatúry. Myšlienka SMERu o spojení referenda o predčasných voľbách a prezidentských volieb našla u Schustera porozumenie. Podobne argumenty o tom, že spojenie referenda a volieb prinesie úsporu finančných prostriedkov. I keď ten nie je práve najpresvedčivejší. I referendum, i prezidentské voľby vyžadujú osobitnú komisiu, od okrskových, cez obvodné, okresné, krajské, až po tie ústredné. Podobne je to aj s tlačou hlasovacích lístkov.

Predvolebnému správaniu prezidenta nenasvedčujú iba jeho kroky za posledný rok, ale i to, akým spôsobom vynecháva začiatok svojho volebného obdobia. Práve v roku 2000 sa konalo na jeseň referendum o predčasných voľbách, ktoré prezident vyhlásil. S tým, že sa ponosoval, že by do budúcnosti bolo dobré, aby mohol ako hlava štátu žiadať ústavný súd o názor na ústavnosť predmetu referenda. Jeho ponosy boli vyslyšané. Novela ústavy z roku 2001 mu zmieňovanú právomoc priniesla. Keď ju prezident môže využiť, ako v tomto prípade, nechce tak urobiť. A kritizuje ústavných právnikov za to, že zrazu majú problém s referendovou otázkou o skrátení funkčného obdobia. Tí istí právnici však mali s otázkou problém už v roku 2000, keď ústavný súd podnet poslancov na konanie neprijal z procedurálnych dôvodov. Nielen so samotnou otázkou v referende, ale i s referendom ako takým je ústavných problémov viac než dosť. Ostatne, na tomto mieste sme sa tomu venovali niekoľkokrát. Avizovaný postup prezidenta, ktorý chce referendum vyhlásiť bez ohľadu na to, o čom má byť, je preto rozhodnutím politickým. S jasným cieľom zvýšiť vlastné šance v prezidentských voľbách. Kritika postupu prezidenta zo strany koalície je, samozrejme, tiež kritikou politickou. Spojenie prezidentských volieb a referenda totiž nielen zvyšuje šance Schustera na znovuzvolenie, ale zvyšuje výrazne aj pravdepodobnosť, že referendum bude platné. Jeho výsledok je pri súčasnom hodnotení vlády zo strany občanov viac ako predvídateľný.

Hoci neexistuje právna záväznosť platného výsledku referenda pre poslancov NR SR, je problematické predstaviť si dlhodobé pôsobenie vládnej koalície, ktorej voliči vyslovili po necelých dvoch rokoch vládnutia nedôveru. Prirodzene, hoci sa zdá, že tomu koalícia sama nedôveruje, existuje aj možnosť, že sa viac ako 50% voličov zúčastní prezidentských volieb a súčasne hlasovanie v referende odohrávajúce sa vo vedľajšej miestnosti bude ignorovať. Parlamentné voľby v roku 1998 a v tom istom čase konané referendum o neprivatizácii tzv. strategických podnikov sú toho príkladom.

Čo potom? Alternatívu už pripravil opozičný SMER. Ten si za naj cieľ roka 2004 dal predčasné parlamentné voľby. Slovami Róberta Fica, adresovanými účastníkom decembrového kongresu strany, "musíme ich dostať, lebo Slovensko a jeho ľudia si zaslúžia lepšie zaobchádzanie, ako sa im dnes dostáva"! SMER pripravil dokument pod názvom Ekonomická a sociálna alternatíva postupu politickej strany SMER v prípade účasti vo vláde. V ňom ponúka voličom alternatívu v podobe súhrnu "ekonomických a sociálnych rozhodnutí uspokojujúcich primerane požiadavky a potreby súčasných generácií bez toho, aby v budúcnosti boli akýmkoľvek spôsobom ohrozené potreby a požiadavky generácií nových. A to všetko pri plnom presadzovaní hodnôt rovnosti príležitostí, sociálnej spravodlivosti a ľudskej solidarity".

Inými slovami, SMER nenašiel na súčasných programových prioritách vlády nič pozitívne a ponúka vlastné riešenia. SMER stavia budúcnosť na zvýšenom výbere daní a ciel, zvyšovaní deficitu štátneho rozpočtu, návrate k progresívnemu systému zdaňovania FO, opätovnom zavedení viacerých sadzieb DPH, okamžitom preskúmaní zvyšovania cien energií, zvýšení dotácií do poľnohospodárstva, školstva, vedy a výskumu. Na rozdiel od súčasnej vlády je SMER za budovanie silného priebežného dôchodkového piliera, navyše s tým, že je potrebné prehodnotiť potrebnosť zvyšovania veku pre odchod do dôchodku. Chystá sa na opätovnú zmenu zákonníka práce s cieľom posilniť (už raz stratené) postavenie odborov a odstrániť spružnenie zamestnávania tak ako ho zaviedla ostatná novela. Už chýba len vysvetlenie, kde na tieto všetky zmeny, kopírujúce štedrosťou azda len najlepšie roky štátov "sociálneho blahobytu" z konca osemdesiatych rokov, vziať? "Z hľadiska zdrojov sa SMER zaoberá aj významnou otázkou ďalšieho zvyšovania štátneho dlhu. V súčasnosti štátny dlh predstavuje približne 40 percent z HDP, pričom maastrichtské kritériá umožňujú jeho nárast o ďalších 20 percentuálnych bodov, čo predstavuje možnosť požičať si približne 200 mld. Sk, avšak výlučne s podmienkou, že požičané zdroje budú použité na financovanie prísne stanovených priorít, a nie na spotrebu." SMER chce teda dosiahnuť (krátkodobý) blahobyt pre túto spoločnosť tým, že zvýši štátne zadĺženie. Bude viac na školstvo, zdravotníctvo, dôchodky, poľnohospodárstvo. Jednoducho, nikto nepríde krátkodobo skrátka. Vo výskume odohrávajúcom sa na McMaster University v Hamiltone (Kanada) sa zistilo, že muži sú schopní pri pohľade na krásnu ženu rýchlo zmeniť spôsob svojho uvažovania a namiesto väčšej sumy peňazí, ktorú by dostali v budúcnosti, uprednostnia málo peňazí okamžite. Stratégia SMERu Sľúbime vám viac a hneď zatiaľ funguje na slovenských voličov bez rozdielu pohlavia. Dokedy?

ERIK LÁŠTIC, INZINE

obsah | publicistika