K 17. novembru

Ako dnes spomína na 17. november Zuzana Mistríková, v roku 1989 jedna zo študentských vodcov, dnes prezidentka Rady pre reklamu SR?

Myslím si, že november 1989 zásadne zmenil život každého z nás. Na veľa zmien - najmä tých k lepšiemu - sme rýchlo zabudli, alebo rýchlo sme si na ne zvykli. Na druhej strane nás mnohé veci, ktoré prinieslo posledných dvanásť rokov, trápia. Cítime sa bezradní v boji proti nim. V novembri 1989 bolo všetko jednoduché, všetko sa dalo, stačilo len chcieť. Problémom asi je, že každý z nás "chcel" v tom novembri niečo iné. Každý si však pod požadovanými zmenami predstavoval niečo iné - vedeli sme, čo nechceme, ale konkrétna podoba vecí, ktoré sprevádzajú prechod k takej spoločnosti, akú sme vtedy asi chceli začať vytvárať, nám jasná nebola - a asi ani byť nemohla. Napriek všetkým sklamaniam a úskaliam, ktoré vývoj ponovembrových rokov sprevádzajú, si myslím, že sa uberá správnym smerom. Len atmosféra spoločnosti je akási ubíjajúca. Nehovoríme o tom, že sa niečo niekde darí (a niečo sa predsa dariť musí, alebo nie?!), obklopujú nás iba problémy, nezdary, politické kompromisy. Korupcia, nefungujúce zdravotníctvo, školstvo, zbabraná transformácia štátnej správy, neopravený volebný zákon, arogancia inštitúcií, dane, odvody... koho voliť?

Ja nedokážem existovať v negatívnom prostredí. Snažím sa vždy o čosi, čo život aspoň trochu presvetlí. Jedným takýmto svetielkom je pre mňa aj 17. november. Nemyslím len spomienku na toto obdobie, i keď často si musím v dnešných časoch pripomínať, že sme vedeli byť všetci vľúdni a tolerantní... Myslím predovšetkým ľudí, ktorých "priniesol" 17. november mne. Ktorých som v hektickej dobe novembra a po ňom spoznala a ktorí dodnes zohrávajú v mojom živote dôležitú úlohu. Bez ohľadu na to, ako často mám možnosť ich stretávať, je pre mňa veľmi dôležité, že existujú. Oni sú pre mňa v čase "núdze" zdrojom energie. A takejto energie dnes potrebujeme - a asi ešte nejaký čas potrebovať budeme - pomerne dosť.

Zuzana Mistríková

obsah | publicistika