Kultúra na kolenách

Z divadiel pod gesciou ministerstva kultúry postupne úplne vymizla dráma, alternatíva a hry mladých autorov. Na všetkých väčších javiskách sa hrali už iba muzikáli a komerčne úspešné opery. Aby splnili požiadavky ministra a neprišli o príspevok od štátu, museli väčšinu divákov pozvážať z Rakúska, Čiech, okomitých miest a dedín. Pre zachovanie stopercentnej návštevnosť, zredukovali predstavenia na dve, maximálne tri do mesiaca. A aby využili kapacity budov divadiel, prenajímali ich na koncerty superhviezdičiek, spevákov,... Dokonca sa v budove Slovenského národného divadla uchytili divákmi veľmi populárne vystúpenia cirkusantov.

Ani múzeá a galérie sa nevyhli trhovému chápaniu kultúry. Väčšina menších galérií zanikla. Tie, ktoré ostali spojili svoje výstavy s ponukou iných služieb. A tak sa z niektorých postupne stali kaviarne, internetové kaviarne, obchody so suvenírmi. Keďže však najväššiu návštevnosť majú krčmy a herne, pretransformovali sa, a dnes mnohé obrazy špičkových maliarov vysia na stenách spomínaných podnikov.

Aj u väčších múzeí a galérií hrozil minister neustálym odvolávaním ich riaditeľov, a tak aj oni museli poslúchnuť jeho nariadenia a zvýšiť svoju návštevnosť. Prestali vystavovať pre priemerného návštevníka nezaujímavé diela významných umelcov. Svoje priestory ponúkli kontroverzným, provokatívnym "umelcom", ktorí v nich vystavovali preparované zvieracie a ľudské telá,...

Dokonca jedno z najväčších múzeí, po príklade navštevovaného moskovského mauzólea, vystavilo na jednom zo svojich poschodí zabalzamované telo jedného z najobdivovanejších politikov prelomu 20. a 21. storočia (dosť významnou skupinkou občanov) . Čím si na niekoľko rokov zabezpečilo rekordnú návštevnosť.

Slovenská filharmónia sa zmanila na neziskovú organizáciu, do ktorej prispievali najmä rakúski dôchodcovia. Budovu reduty minister predal, a filharmonici koncertovali už iba v zahraničých koncertných sálach a v kostoloch. Ekonomické zmýšľanie ministra kultúry silno ovplyvnilo aj výzor hlavného mesta. Pod "tlakom" podnikateľov a niektorých ziskuchtivých architektov postupne neustále zužoval pamiatkovú zónu Bratislavy. Zužoval a zužoval. Až jedného dňa stáli výškové buydovy na Kollárovom, Hodžovom a Hlavnom námestí. Dokonca sa uvažuje, či nepovoliť vybudovanie zaiaľ iba iekoľkých poschodí uprostred nádvoria na Bratislavskom hrade. Vdaka tak netradičnému stretu štýlu architektúry k nám chodia krútiť hlavami turisti z celého sveta.