Budeme voliť korešpondenčne?

Princíp voľby v zahraničí sa asi mal uplatniť už v referende o vstupe do EÚ. Je predsa trochu nepochopiteľné, že sa politici obávali o každý hlas, len aby bolo prekročené päťdesiatpercentné kvórum, potrebné pre platnosť plebiscitu, a pritom pokojne oželeli hlasy desaťtisícov občanov, žijúcich či dočasne sa zdržiavajúcich v zahraničí. Predovšetkým samozrejme dvojakých občanov v ČR. Bolo by zaujímavé sledovať, ako by to obhajovali, keby bolo referendum skrachovalo...

Najnovší návrh ministerstva vnútra zatiaľ síce nemá úplne presné kontúry, ale zdá sa v tomto smere prijateľný. Navrhnutý korešpondenčný spôsob voľby zodpovedá napríklad americkým skúsenostiam a je pohodlnejší než voľby na zastupiteľských úradoch, ktoré nedávno zaviedla Česká republika. Práve kvôli administratívnym ťažkostiam a veľkej vzdialenosti zastupiteľských úradov bola účasť krajanov v českých parlamentných voľbach malá. Iným problémom je politická priechodnosť návrhu z dielne rezortu vnútra, prezentovaného ministrom Vladimírom Palkom (KDH). Obsahuje totiž aj kontroverzné momenty a zákopová vojna medzi koaličnými partnermi - najmä KDH na jednej a liberálnou Alianciou nového občana (ANO) na druhej strane - je už moderným slovenským folklórom.

Napokon, objavili sa už aj námietky, že občania, ktorí nežijú na Slovensku, by nemali rozhodovať o osude krajiny, lebo nenesú následky svojho rozhodovania. Tento názor prezentovali napríklad komunisti. Je to hlboké nepochopenie problému, lebo volebné právo je atribútom občianstva a bolo by porušením najzákladnejších demokratických pravidiel, ak by toto právo bolo nejakému občanovi upierané. Aj dnes majú volebné právo aj tí, čo žijú v zahraničí, ibaže musia na Slovensko cestovať, aby ho uplatnili. Ide teda len o technickú úpravu, ktorá je však veľmi dôležitá. A napokon, aj títo ľudia nesú dôsledky svojej voľby, ibaže inak, napríklad sa ich dosť týka medzinárodná akceptácia a prestíž Slovenska. Je len dobre, ak sa aj tieto aspekty vo voľbách uplatňujú. Navyše, hlasy českých Slovákov, a najmä o tie ide, môžu demokratický vývoj na Slovensku skôr stabilizovať než ohroziť.

Návrh volebného zákona samozrejme prináša aj iné nóva. Napríklad má byť Slovenská republika, ktorá je dnes celá jediným volebným obvodom, rozdelená na štyri volebné kraje. Východoslovenský, stredoslovenský, západoslovenský a bratislavský. To je v situácii, keď na Slovensku existuje osem krajov a stále máme v pamäti rozdelenie na tri, trochu prekvapujúce. Tiež sa to stretlo s viacerými spochybňujúcimi reakciami. Každý kraj bude mať podľa návrhu samostatnú kandidátnu listinu s maximálne 50 kandidátmi. Kandidát bude potrebovať 5% preferenčných hlasov v danom kraji, aby sa mohol na kandidátnej listine posunúť smerom nahor.

Politická strana, ktorá chce kandidovať v danom kraji, zloží volebnú kauciu 500 000 Sk za kraj. Po získaní minimálne 2% hlasov na celom území Slovenska bude kaucia vrátená. Aj tento návrh niektorí kritizujú ako okliešťovanie politickej súťaže. Vladimír Palko tvrdí, že cieľom zavedenia kaucií je vrátiť voľbám dôstojnosť, aby nekandidovali rôzne obskúrne subjekty, ktoré nemajú reálnu šancu uspieť, ale svojou aktivitou zvyšujú náklady na voľby. Zásadné úspory má priniesť aj reforma, podľa ktorej sa dvojdňové voľby zmenia na jednodňové. Konali by sa vždy v sobotu od skorých ranných do neskorých večerných hodín (7.00-22.00).

V návrhu volebného zákona sa povoľuje kampaň aj v súkromných médiách, čo dosiaľ nebolo možné. Kampaň sa začína 21 dní pred voľbami. V platnosti zostáva 48 hodinové moratórium pred začiatkom volieb. Elektronické média môžu vyhradiť pre každú politickú stranu maximálne 30 minút vysielacieho času.

Pokiaľ ide o už spomínané voľby v zahraničí, mali by sa uskutočňovať prostredníctvom pošty. Občania s trvalým pobytom na Slovensku, ktorí budú v deň volieb v zahraničí, môžu 65 dní pred konaním volieb písomne požiadať svoju obec o voľbu poštou. Občania SR bez trvalého pobytu na Slovensku môžu rovnako 65 dní pred konaním volieb písomne požiadať o zápis do osobitného zoznamu voličov (ten bude vedený ako súčasť volebného obvodu v mestskej časti Petržalka, takže práve tam sa započítajú hlasy občanov v zahraničí). Päťdesiat dní pred konaním volieb dostanú obe kategórie voličov v zahraničí obálku s hlasovacími lístkami, návratnú obálku a poučenie o voľbe. Do výsledku hlasovania sa započítajú iba tie hlasy, ktoré prišli najneskôr v posledný pracovný deň pred volebným dňom. To môže predstavovať isté riziko, pretože pošta by mohla lístky zdržať alebo stratiť, či už nedopatrením, alebo v najhoršom prípade za istých okolností aj úmyselne. Vyhnúť sa tomuto riziku však asi úplne nedá a treba veriť v istú politickú i všeobecnú kultúru na Slovensku.

To, že sa vari konečne od základu zmení volebný zákon, ktorý dodnes nesie pečať mečiarizmu, by o zlepšovaní sa tejto kultúry mohlo svedčiť.