Dôležitá integračná úloha na Slovensku

Absolútnou prioritou prvej Dzurindovej vlády v roku 1998 bolo nasmerovanie Slovenska do Severoatlantickej aliancie a Európskej únie. Podarilo sa jej to ako máločo iné. Druhá Dzurindova vláda by teda mala žať úrodu. Nadchádzajúci pražský summit nám už celkom určite odovzdá vstupenku do NATO, a ten následný kodanský (12.-13. decembra) zasa do EÚ.

Prieskumy verejnej mienky dlhodobo naznačujú, že naši občania podporujú vstup krajiny do oboch medzinárodných organizácií. Proaliančná podpora však v súčasnosti trochu klesá. Kým na jar a v lete sa vyšplhala nad 60 percent, teraz je zhruba päťdesiatpercentná.

Významnú úlohu v súčasnej etape integračných snáh Slovenska môže zohrať prezident Rudolf Schuster. Nejde však o "otváranie brán", pretože tie sú otvorené už takmer dokorán, na čom má svoj podiel aj on sám (išlo predovšetkým o dôležité rozhovory so zahraničnými štátnikmi, vrátane amerického prezidenta), ale aj vláda, ktorá nesie zodpovednosť za plnenie politických aj všetkých ďalších kritérií. V čom teda bude teraz spočívať úloha hlavy štátu? S nástupom novej proreformnej vlády dochádza k nevyhnutným, ale dosť tvrdým úsporným opatreniam, ktoré občania nevelebia - a práve tu musí pomôcť aj prezident. Nie však kritikou kabinetu. Chodí medzi ľudí, takže do jeho každodenného pracovného scenára by teraz, viac ako predtým, malo pribudnúť aj vysvetľovanie potreby integrácie tak s jej pozitívnymi, ako aj negatívnymi dôsledkami.

Dôležité to bude najmä v súvislosti s našou integráciou do EÚ pred júnovým referendom, keď už občania budú cítiť dosahy zdražovania. Nie je vylúčené (skôr je to pravdepodobné), že "blbá nálada" doľahne nielen na takmer pol milióna nezamestnaných, ale aj na státisíce ďalších, ktorí spadnú do sociálnej siete a ich príjmy im možno nepostačia ani na krytie najnevyhnutnejších vecí.

Prezident to vie, a vie aj to, že ľudia sa boja. Môže teda vzniknúť sociálne a v jeho dôsledku aj politické napätie. Splniť všetky kritériá vstupu do NATO a EÚ (zďaleka nejde len o odstránenie korupcie) a neodradiť občanov, bude dozaista veľmi ťažké. Parketa R. Schustera (aj iných ústavných činiteľov) je najmä v pravdivosti vysvetľovania potreby našej integrácie so všetkými jej dôsledkami. Teda už nie v koordinácii týchto snáh, ktorých sa predčasom za podpory lídra Smeru chcel prezident ujať.