Slováci v zahraničí vs. Daňový úrad

Zarábam v zahraničí kde podávam daňové priznanie a platím aj dane - takže na Slovensku už nič podobné robiť nemusím. OMYL.

Od roku 2005 je každý daňový rezident Slovenskej Republiky povinný podať daňové priznanie, a v ňom uviesť svoj celosvetový príjem - tzn. príjem na Slovensku, aj mimo Slovenska (poznámka: daňová rezidencia sa zisťuje na základe trvalého pobytu, vlastníctva občianskeho preukazu a iných faktorov). To znamená, že ak napríklad zarábate iba v zahraničí, pričom máte slovenské občianstvo a trvalý pobyt na Slovensku, je veľmi ľahko možné, že časť svojich daní ste teoreticky povinný zaplatiť aj Slovenskej Republike.

Všetky krajiny sa z pohľadu daňového úradu delia do dvoch skupín, a v závislosti od toho sa určí spôsob zdanenia - formou zápočtu, alebo vyňatím. Tí šťastnejší z nás zarábajú v krajinách, ktoré sú zdanené vyňatím: zahraničný príjem sa v daňovom priznaní uvedie v celkovom príjme, a neskôr sa v príslušnej kolónke odráta. Tým pádom je výška príjmu, výška dane, a aj všetky odvody a poistenia zaplatené v zahraničí úplne irelevantné, a slovenskému daňovému úradu netreba zaplatiť ani halier. Napriek tomu ste daňové priznanie podľa zákona povinný podať. Krajiny zdanené vyňatím: Veľká Británia, Francúzsko, a iné.

Naopak, u krajín pre ktoré platí zdanenie zápočtom je dôležitá ako výška príjmu tak aj všetky dane a odvody zaplatené v zahraničí, ktoré sa na slovenskom daňovom priznaní započítajú. Napríklad, ak je daň v zahraničí 15%, pričom na Slovensku je 19%, chýbajúce 4% musíte zaplatiť slovenskému daňovému úradu. V prípade že daň v zahraničí je vyššia ako na Slovensku, žiadne peniaze vám vrátené nebudú. Krajiny zdanené zápočtom: U.S.A., Írsko, Česká Republika, a iné.

Daňové priznanie nepodám - veď ako prídu na to, že som mal v zahraničí príjem? OMYL. Podľa mojej vlastnej skúsenosti sa zdá, že na to prísť môžu. Spôsoby ako môže zahraničný zamestnávateľ oznámiť, že ste uňho pracovali sa stávajú jednoduchšími, a preto aj viac pravdepodobnými, najmä v rámci EU. Ak slovenský daňový úrad obdrží takéto (tzv. spontánne) oznámenie, musí prípad prešetriť ( = napríklad vyzvať k podaniu daňového priznania pre daný rok). Podľa mojich vlastných zistení, najmä zahraničné vysoké školy sú náchylné oznámenia o príjme posielať. (Jedinou istou zárukou zostáva iba práca na čierno.)

Čo teraz keď som daňové priznanie v minulosti nepodala, a mala som? Je už neskoro? Treba zúfať? Nie netreba. V podstate kým na to príslušný daňový úrad nepríde, nič sa nedeje. Ak však dostanete predvolanie na daňový úrad kvôli tomu, že ste pred rokom alebo dvoma nepodali daňové priznanie a oni majú podozrenie, že ste vtedy mali príjem, treba sa pustiť do roboty. Zájsť na daňový úrad, vypýtať si príslušné tlačivo, a daňové priznanie podať s neskorším dátumom. Sumy zarobené v inej mene ako SKK treba prerátať priemerným mesačným kurzom pre mesiac, v ktorom bol príjem. Po podaní daňového priznania a zaplatenia dane vám bude vyrátané penále v závislosti na počte dní, o ktoré ste sa oneskorili. Teraz je penále približne 12% za rok (trojnásobok základnej úrokovej sadzby NBS), v minulosti však bola táto sadza vyššia. Premlčacia doba je 5 rokov, takže ak vás daňový úrad nevyzve na podanie priznanie do piatich rokov, ste za vodou.

Smutné na tomto celom je, že ani samotné pracovníčky daňového úradu nie sú schopné v prípadoch zahraničných príjmov poradiť. Jediná užitočná informácia, ktorou disponujú je rozdelenie krajín podľa zdanenia zápočtom/vyňatím, inak moje konzultácie s viacerými z nich neviedli k žiadnemu plodnému výsledku. Nakoniec je chudák daňovník odkázaný na vlastnú inteligenciu. Škoda, že pobyt v zahraničí urobil zo mňa takú poctivú osobu, že ani na daňovom priznaní neviem zaklamať.