Zatvorený

Stredoveký komplex s mohutnou vežou na sútoku Váhu a Kysuce sa už dlhé desaťročia zjavuje na pohľadniciach a fotografiách ako typická dominanta stredného Považia. V samotnom zámku Budatín sídli už vyše pol storočia Považské múzeum, ktoré ako jediné na svete má aj drotársku expozíciu. Napriek tomu, že kamenná stavba utrpela vo vojnových rokoch ako aj povojnovým drancovaním, vyše osemdesiat rokov sa do nej prakticky neinvestovalo. V súčasnosti sa nachádza v dezolátnom havarijnom stave. Brány zámku aj múzea sa v týchto dňoch približne na päť rokov definitívne zatvárajú pre verejnosť. Toľko bude trvať predpokladaná generálna rekonštrukcia, ktorá si vyžiada stovky miliónov korún. Tá už teraz okrem záchrany pamiatky sľubuje aj zaujímavé archeologické prekvapenia. A možno sa bude prepisovať i história.

Drancovanie: "O budatínskom zámku ako mieste vhodnom na múzeum sa začalo uvažovať krátko po vojne. Myšlienka múzea síce vznikla na podnet nadšencov ešte za prvej republiky a počas vojny ho zriadili ako mestské múzeum v budove dnešnej žilinskej radnice, ale potom sa presunulo do budovy zámku, kde sídli dodnes," opisuje začiatky riaditeľ Považského múzea v Žiline Marián Mrva. Doba, o ktorej je reč, pritom nebola pre zámok vôbec ružová. Pred pol druha storočím ho počas revolučných rokov 1848 - 1849 poškodil požiar, o storočie neskôr sa tadiaľto prehnal front. Potom si zo zámku urobili kasárne vojaci a čo nezničili oni, vydrancovali ľudia. Povráva sa, že drahé časti dobového nábytku a rozkradnutého zariadenia by sa aj dnes dali nájsť u ľudí z okolia. Nečudo, že o totálne vyplienený zámok stratil záujem aj jeho posledný majiteľ Gejza Csáky a v čase zostrujúcej sa komunistickej diktatúry sa odsťahoval do Francúzska za dcérou a manželkou, ktoré tam odišli už pred vojnou. Tam aristokrat Csáky aj zomrel.

Blchy z Himalájí, zvery z autonehôd: Napriek tomu, že budova zámku bola v dezolátnom stave, presťahované múzeum sa začalo postupom času rozširovať o nové sekcie i múzejných pracovníkov, neskôr získalo štatút krajského múzea. "Od roku 1958 vydávame Vlastivedný zborník, najstarší na Slovensku, okrem toho pripravujeme viac ako dvesto rôznych podujatí, medzi nimi aj medzinárodné stretnutia drotárskych majstrov," hovorí Marián Mrva. "Naša stála drotárska expozícia, ktorá vlastne stála pri zrode múzea, je jedinou svojho druhu na svete. Okrem drotárstva tu však máme významnú prírodovednú, etnologickú či reštaurátorskú sekciu - treba si uvedomiť, že v súčasnosti spravujeme viac ako 130-tisíc kusov zbierkových predmetov." Depozity so zbierkami boli už pred časom premiestnené zo zámku do zreštaurovanej modernej budovy. Medzi tisíckami preparátov a kostier sa tu nachádza napríklad sup či vzácne druhy čajok, ktoré sa na Slovensko zatúlali čírou náhodou. Raritou je aj zbierka bĺch z ďalekých Himalájí či súbor sto rokov starých parohov s pohnutým osudom. Historická zbierka majestátnych jeleních parohov totiž pochádza z grófstva z Transylvánie, ale nikdy sa nepodarilo zistiť, akou kľukatou cestou sa dostala až na Slovensko. "Dávnejšie sa náš prírodovedný fond napĺňal aj z cieleného lovu, dnes je už natoľko široký, že sa od toho upustilo, zvlášť dobre máme pokrytú oblasť vtáctva či hmyzu. Uhynuté zvieratá nám nosia sami ľudia, najčastejšie je to z dopravných zrážok," objasňuje zoológ múzea Ladislav Hlôška. Geológ Richard Wetter dopĺňa, že hodnotné sú aj zbierky predhistorických zvierat: "Máme tu kosti jaskynného medveďa či vzácny mamutí kel nájdený v Žiline, kusy ďalšieho sa nedávno našli v rieke Kysuca pri Brodne." Zo súčasnosti pochádzajú aj vzácne archeologické vykopávky spod neďalekej Kie, kde sa našli tisíce črepín z osady, ktorá zanikla pred osemsto rokmi.

Zámok či hrad?: Napriek rozširovaniu múzea sa však počas "budovateľských" rokov minulého režimu zabúdalo na investície do budovy zámku. Ten tu stojí už od 12. storočia ako vodný hrad, ktorého najstaršou časťou je mohutná obytná veža, ku ktorej neskôr pristavovali ďalšie budovy. Stredoveká stavba na výhodnom mieste pri sútoku dvoch riek slúžila nielen na obranné účely, ale aj na vyberanie mýta pred vstupom do Žiliny alebo na ceste do Poľska. Počas storočí vymenil Budatín viacerých majiteľov, od Matúša Čáka cez rod Suňogovcov až po posledných Csákyovcov. "Paradoxom je, že hoci sa preň ujal názov zámok Budatín, je to hrad so všetkým, čo k tomu patrí," podotýka M. Mrva. "Hradná veža meria asi tridsať metrov, ale nikto vlastne nevie povedať presné číslo, pretože zatiaľ sa nenarazilo na jej základy. Aj toto je súčasťou archeologického prieskumu na hrade, ktorý prebieha pred rekonštrukciou. Možno dokonca prepíše históriu zámku." V rámci výskumu a prvých sond už totiž objavili archeológovia neznámy val z 15. storočia s množstvom dobových predmetov. "S pomocou georadaru sme našli tiež hrubé múry neznámej stavby pod hradnou kaplnkou, ktorá bola možno súčasťou stredovekého opevnenia, možno neznámym hradným palácom, o ktorom sa doposiaľ nevedelo. A oveľa dôležitejšie nálezy sa dajú očakávať vo vnútornom priestore hradu, práve v okolí veže," prezradil hlavný archeológ Peter Bednár.

Realita a virtualita: Ľudia si podľa riaditeľa Krajského pamiatkového úradu v Žiline Miloša Dudáša neuvedomujú, že podoba hradu, ako ju poznajú, je sčasti novodobým výsledkom - na začiatku 20. storočia poslední majitelia pristúpili k celkovej obnove, v rámci ktorej pridali viaceré módne historizujúce doplnky. "V najbližšom období sa bude realizovať komplexná obnova hradu či zámku Budatín vrátane hospodárskeho objektu s kaplnkou a vzácneho parku. Objekty hradu by mali prejsť komplexnou revitalizáciou tak, aby spĺňali najvyššie kritériá. Verejnosti by sa však mali prezentovať aj doteraz neznáme umelecko-historické prvky a detaily vrátane niektorých zatiaľ skrytých priestorov a miestností," dodáva Miloš Dudáš. Bývalé umelé zásahy do stavby, ako vsunutie vežičiek do nároží, však neboli najšťastnejšie a práve v týchto častiach sa nachádzajú veľké poškodenia. Na obnovu zúfalo čaká aj preliačená hradná strecha či rozľahlý zámocký park. Stav sa rapídne zhoršil v minulom roku, na zámku netiekla voda a vypadávala elektrina. K presným číslam sa zatiaľ nikto nechce vyjadriť, ale už teraz je isté, že rekonštrukcia zhltne niekoľko stoviek miliónov korún. Časť financií pôjde zo štátneho rozpočtu, nejaké možno potečú z eurofondov na záchranu historických pamiatok. "Stav zámku je síce havarijný a expozíciu sme zatvorili už od novembra a nie od budúceho roku, ako sa pôvodne plánovalo, ale zámku samotnému to môže iba prospieť. V konečnom dôsledku to pocítia práve návštevníci," hovorí riaditeľ Marián Mrva. Dodáva, že počas rekonštrukcie bude možnosť pozrieť si zámok aj bez toho, aby záujemcovia doň vstúpili. Ale len virtuálne. Na internete totiž v spolupráci s Fakultou matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave pripravili jeho trojrozmernú podobu.

PLUS 7 DNI

obsah | publicistika