Bilingválne deti

Čoraz viac rodičov si kladie otázky týkajúce sa bilingvizmu. Niektorí by boli radi, keby ich deti boli čo najskôr schopné komunikovať aj v inom ako v slovenskom jazyku, Slováci žijúci v zahraničí sa naopak snažia o to, aby ich deti hovorili aj po slovensky.

Nie je predsa nič smutnejšie, ako keď sa dieťa nemôže porozprávať so svojimi starými rodičmi, bratrancami či sesternicami. Potreba ovládať cudzie jazyky sa zvyšuje vďaka vyššej migrácii. Bilingvizmus u detí je dôsledok čoraz skoršej výučby cudzieho jazyka alebo potreby naučiť sa jazyk druhej krajiny.

Čo je to vlastne bilingvizmus? Bilingvizmus alebo dvojjazyčnosť je schopnosť vyjadrovať sa bez problémov v dvoch jazykoch približne na rovnakej úrovni. Pre niekoho utopická predstava a pre viac ako polovicu obyvateľov planéty celkom prirodzená súčasť života.

Otázkami bilingvizmu sa vedci zaoberali už dávno predtým, ako sme si my začali uvedomovať potrebu ovládať cudzie jazyky. Dnes však už našťastie neplatí názor profesora Cambridgskej univerzity z konca 19.storočia, že bilingválne deti sú menej inteligentné. Aj keď isté predsudky a nepodložené obavy o zbytočnom zaťažovaní dieťaťa a zlých dôsledkoch prejavujúcich sa vo vývoji reči existujú dodnes, najnovšie výskumy ukazujú, že:

· Bilingválne deti lepšie riešia úlohy, v ktorých sa nehľadá jediná správna odpoveď, ale možné riešenia danej úlohy.
· Majú lepšie analytické uvažovanie a priestorové vnímanie.

Ako sa rodí bilingvista?

· 6-18 mesiacov - Dieťatko rozoznáva zvuky, je schopné naučiť sa akúkoľvek reč.
· 3-5 rokov - Schopnosť naučiť sa cudzí jazyk klesá, ak je dieťa v kontakte iba s jedným jazykom. Ak je v kontakte s viacerými jazykmi, dochádza k miešaniu jazykov, avšak dieťa sa naučí rozlišovať, s ktorou osobou akým jazykom má hovoriť a rýchlo sa vie aj prispôsobiť. V tomto veku je učenie jazyka prirodzené a intuitívne, pre dieťa to nie je ničím výnimočným a nie je potrebné vynaložiť nijaké zvláštne úsilie.
· 7-12 rokov - Strata iného jazyka, pokiaľ s ním nie je dieťa v kontakte. Pridáva sa už aj strach z robenia chýb a obava z učenia sa cudzieho jazyka. Podľa odborníkov sa do 12.roku môže dieťa naučiť cudzí jazyk bez toho, aby malo prízvuk rodného jazyka. Neskôr sa táto schopnosť stráca.

Základný rozdiel učenia sa cudzieho jazyka medzi dieťaťom a dospelým je v tom, že dieťa sa učí pomocou imitácie, teda napodobňovaním, zatiaľ čo dospelí si viac dávajú pozor na to, aby sa vyvarovali chybám.

Aké problémy sa môžu vyskytnúť?

Podľa švajčiarskeho odborníka Lüdiho sa môže stať, že · dieťa má slabú slovnú zásobu, problémy mu robí aj gramatika, hovorí váhavo a má ťažkosti s vyjadrovaním v oboch jazykoch. A to vtedy, ak bola snaha o bilingvizmus neúspešná.
· dieťa sa zhorší v prvom (materinskom) jazyku, pokiaľ sa mu nevenuje dostatočný čas. Materinský jazyk sa tiež dá zabudnúť.

Avšak bilingvizmus nie je zodpovedný za úspech príp. neúspech v škole. Nedokázalo sa ani to, že by bolo nejaké riziko spojené so skorým bilingvizmom.

Rady pre rodičov

Ak ste sa rozhodli zapísať dieťa do bilingválnej škôlky, mali by ste si všímať:

· či je jazyk prostriedkom komunikácie a nie vyučovacím predmetom
· deti by nemali mať žiadne pracovné zošity a nemalo by sa známkovať
· dôležité je, aby bol pre učiteľky materinský ten jazyk, ktorým budú komunikovať s deťmi a teda ich tento jazyk učiť
· škôlka by v žiadnom prípade nemala byť príliš ďaleko od vášho bydliska, dlhé cestovanie vám bude ráno aj večer spôsobovať stres
· výučba cudzieho jazyka v rozsahu 3 až 6 hodín za týždeň je dobrá na oboznámenie sa s jazykom , deti ale nebudú bilingválne

Čo by ste nemali robiť, ak ste si už našli "ideálnu" škôlku:

· Nepýtajte sa: "Čo si sa dnes naučil po anglicky?"
· Nechcite od dieťaťa, aby sa predvádzalo pred rodinou a priateľmi: "Zaspievaj babičke nemeckú pesničku, ktorú ste sa učili v škôlke."
· Vyhnite sa kontrolám: " Ako sa povie pes po francúzsky?"

Ako si poradiť, keď nie je k dispozícii bilingválna škôlka:

· Najmä v západných krajinách je trendom nájsť si babysitterku hovoriacu jazykom, ktorý je v rodine minoritný.
· Lacnejšie je nájsť rodičov, ktorí hovoria minoritným jazykom (teda pre Slovákov žijúcich v zahraničí je to slovenčina) a zorganizovať pravidelné stretnutia pre deti.
· Pre väčšie deti (od 13 rokov) sú vhodné jazykové pobyty. Dobre sa informujte, existujú rôzne typy pobytov.

Ak ste sa rozhodli sami učiť deti:

· Rodičia by mali hovoriť s deťmi tým jazykom, ktorý sami ovládajú najlepšie.
· Odborníci odporúčajú využívať tzv. Grammontov princíp, tj. jedna osoba - jedna reč. V opačnom prípade je tu riziko, že sa dieťa naučí zmes viacerých jazykov. Aj pre rodiča, ktorý ovláda viac jazykov je dôležité, aby sa rozhodol iba pre jeden a tým komunikoval so svojím dieťaťom, príp. deťmi. Taktiež si treba uvedomiť, že dieťa nerozmýšľa špekulatívne ako rodič ("raz sa ti to zíde"), takže ak zistí, že na to, aby sa "dohovoril" mu stačí iba jeden jazyk, bude sa vyhýbať používaniu toho druhého.
· Malé dieťa by ste nemali "učiť slovíčka", ale naučiť ho komunikovať v inom jazykovom prostredí v závislosti od jeho potrieb a veku.

Z. LABANCOVÁ

obsah | publicistika