Štyri roky slovenskej vlády - doprava

Sektoru dopravy sa v programovom vyhlásení vlády M. Dzurindu venuje 72 riadkov. Obsahujú niečo viac ako tucet základných úloh, ktorými sa má rezort zaoberať v rokoch 1999-2002. Jednou z nich bola úhrada straty za poskytovanie výkonov v doprave vo verejnom záujme. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií (MDPT) malo vypracovať systém adresných zliav v doprave. Vláda však túto úlohu zrušila, pretože nemala na jej financovanie dostatok prostriedkov.

Financovanie

Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) sa v rokoch 1999-2002 financovali z požičaných peňazí. Za pôžičky ručil štát. V konečnom dôsledku to povedie k finančnému zaťaženiu budúcich štátnych rozpočtov. Úverovanie dopravy pravdepodobne vychádzalo z tézy, že doprava je nástrojom sociálnej politiky. Podľa programového vyhlásenia vlády sa mali infraštrukturálne projekty (diaľnice) financovať zo súkromných a mimorozpočtových zdrojov. Všetky úvery pre Štátny fond cestného hospodárstva však boli so štátnou zárukou. V oblasti železničnej dopravy aj pri výstavbe diaľnic sa splátkami záruk alebo priamo úverov zaťažuje rozpočet v budúcich obdobiach. Treba poznamenať, že týmto spôsobom, teda dotáciami z požičaných peňazí, tieto sektory financovala každá slovenská vláda po roku 1990.

Z dielne MDPT vyšlo podobne ako v prípade iných ministerstiev množstvo koncepčných materiálov. Zaoberajú sa zladením tempa výstavby diaľnic a železničných koridorov a vytváraním integrovaných systémov dopravy.

Transformačné kroky

K najdôležitejším krokom v rezorte patril predaj kontrolného balíka akcií v akciovej spoločnosti Slovenské telekomunikácie. V súčasnosti patrí 51 % akcií firme Deutsche Telekom, 34 % ministerstvu a 15 % Fondu národného majetku SR, ktorý plánuje akcie predať. Uskutočnil sa tiež proces koncentrácie v oblasti autobusovej dopravy. Namiesto niekdajších 36 štátnych podnikov dnes existuje 16. V súčasnosti sa dokončuje ich privatizácia, tento proces má na starosti Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku SR. Do privatizácie bol zaradený aj Výskumný ústav dopravný a Ústav cestnej dopravy.

Podstatou transformácie štátneho podniku Železnice Slovenskej republiky bolo ich rozdelenie na dve akciové spoločnosti. Tým sa oddelila prevádzka dopravnej cesty od činnosti dopravcu (zjednodušene povedané - koľajnice prevádzkuje jedna firma a vlaky patria druhej firme). Slovenská pošta sa má transformovať na spoločnosť, v ktorej 100 percent akcií patrí štátu.

Ceny

Vláda v máji 1999 prijala balíček ekonomických opatrení, cieľom ktorého bolo dosiahnuť makroekonomickú rovnováhu a stabilizáciu. Jeho súčasťou bolo strednodobý scenár na úpravu regulovaných cien. Nepočítal so zmenami cestovného v železničnej doprave. Ceny sa pritom zvýšili v roku 2000 o 28 % a v roku 2001 o 15 percent. Ministerstvo financií a MDPT sa snažia zrušiť plošné dotovanie cien, pretože cez dotácie sa dotuje cestovné tých občanov, ktorí na ne nie sú odkázaní. Namiesto nepriamych celoplošných dotácií ministerstvo presadzuje adresný systém sociálnych zliav.

Úlohou daného odpočtu nie je hodnotiť konzistentnosť Programového vyhlásenia vlády SR. Treba však podotknúť, že podľa neho mal rezort dopravy, pôšt a telekomunikácií robiť z ekonomického hľadiska protirečivé kroky. Vláda chcela liberalizovať, súčasne však v tejto oblasti plánovala cielené dotácie a uhrádzala straty. Doprava pritom nie je nástrojom sociálnej politiky, navyše adresnou sociálnou politikou by sa malo zaoberať ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.

Mediálny obraz a politické turbulencie

O pôsobení rezortu sa dá povedať, že takmer splnil všetky úlohy, ktoré si predsavzal. Najvyšší funkcionári MDPT si však nesplnili jednu základnú úlohu, ktorá nemusí byť formálne obsiahnutá v žiadnom dokumente vlády: nevytvorili dobrý obraz vo verejnej mienke. Tým znižovali dôveryhodnosť vlády. Médiá počas štyroch rokov zaznamenali niekoľko udalostí súvisiacich s činnosťou MDPT. Stalo sa tak napríklad počas pôsobenia ministra Gabriela Palacku vo funkcii. Objektom pozornosti sa stal tender na poradcu pri privatizácii Slovenských telekomunikácií. Mediálne šumy mohli vyvolať politici, ktorí presadzovali, aby sa poradcom stali investičné banky Rotschild & Co alebo Salomon Smith Barney. Pôsobenie G. Palacku sa spomínalo aj v súvislosti so spoločnosťou Slovenské aerolínie, ktorá plnila funkciu národného leteckého prepravcu. Najväčší vplyv v nej mala firma Devín Group. Vtedajší minister sa stal známy aj pre kauzu licencie pre ďalšie pásmo prenosu signálu mobilnej komunikácie. Napokon v roku 1999 odišiel z funkcie a spolu s ním aj štátny tajomník ministerstva František Kurej.

V júni 2002 navrhol predseda vlády M. Dzurinda odvolať ministra Jozefa Macejka pre nenáležité zasahovanie do tendra na dodávateľa ľahkých motorových jednotiek pre ŽSR. Dostupné informácie naznačujú, že v pozadí celej kauzy bolo súperenie dvoch skupín na ministerstve. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií je jediným ministerstvom, v ktorom v priebehu jedného volebného obdobia došlo k výmene dvoch ministrov. G. Palacka sa stal prvým odvolaným členom kabinetu M. Dzurindu a J. Macejko sa zrejme stane posledným.

Vyhliadky do budúcnosti

Nazdávame sa, že budúcu vládu čaká niekoľko dôležitých krokov, ktoré by mali zväčšiť vplyv trhových mechanizmov v rezorte a potlačiť vplyv rôznych druhov priamych alebo skrytých dotácií. V budúcom období by sa mala dokončiť privatizácia Slovenských telekomunikácií. Odchádzajúca vláda sľúbila, že občania sa dostanú k akciám lukratívnych slovenských podnikov. Zatiaľ sa však nedostali k akciám firmy Globtel a ani Slovenských telekomunikácií.

Úlohou vlády by nemala byť priama intervencia do sektorov, ktoré má na starosti ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií, ale vytváranie takého prostredia, ktoré umožňuje ich normálne fungovanie. Budúca vláda by sa mala usilovať o odstránenie vplyvu monopolného postavenia ST na trhu internetu a v mobilnej oblasti aj vplyvu monopolu, pozostávajúceho z dvoch podnikov. Inšpiráciou by mohla byť snaha Európskej komisie odstrániť vysoké poplatky za prechod z jednej do druhej siete mobilnej komunikácie a znížiť platby za prechod z mobilnej siete do pevnej siete. Okrem toho by mohol rezort prísť s tým, že zverejní stav majetku najdôležitejších funkcionárov pred príchodom na ministerstvo a na ministerstvom kontrolované subjekty a po ich odchode z nich.

Písané pre projekt Inštitútu pre verejné otázky Hodnotenie plnenia programového vyhlásenia vlády M. Dzurindu.