CHIRURGOM SA TREBA NARODIŤ
Keď ručička hodín úderom polnoci odštartovala nový augustový deň s číslicou 13, chirurg Peter Ziman slúžil bežnú nočnú službu. Nič nenaznačovalo, že by sa práve v tento deň malo stať niečo výnimočné. V neďalekom Rýmařove sa v tom čase pripravovali majstrovstvá Európy vo westernových disciplínach a banský záchranár Tadeusz Kristen tu mal ráno nastúpiť ako zdravotník. Nálada bola od večera skvelá a tak si partia mladých urobila oheň a zabávala sa pri gitare. Odrazu však jeden z mužov začal Tadekovi bezdôvodne nadávať. Tadeusz mu povedal, aby s tým prestal a podišiel k nemu. Hoci videl, že má v rukách nôž, nepredpokladal, že by mohol zaútočiť. No zmýlil sa. Opitý muž, mimochodom vicemajster Európy v hode nožom z roku 2003, Tadeka z ničoho nič bodol do hrude. Čepeľ mu presekla rebro a prenikla hlboko do srdcovej komory. Stačil ešte kamarátovi povedať, že mu tečie krv, a zviezol sa na zem. Srdce mladého muža prestalo biť. Posádke rýmařovskej výjazdovej skupiny sa ťažko zraneného mladého muža podarilo resuscitovať a vzápätí sa s ním vydala na cestu do približne 18 km vzdialeného Bruntálu.
Hra o čas
Boli asi štyri hodiny ráno, keď MUDr. Zimanovi zavolali, že do nemocnice uháňa sanitka s mladým mužom po bodnej rade do hrudníka a po zástave srdca. Len čo sa dvere sanitky otvorili, pacientovi sa srdce zastavilo po druhý raz. ,,Nemali sme čas utekať na sál. Nesmeli sme stratiť ani sekundu, pretože keby sme prešvihli tú časovú hranicu, ten pomyselný Rubikon, pacient by buď zomrel, alebo by uňho prišlo k nezvratnému poškodeniu mozgu a v dôsledku nedostatku kyslíka by z neho zostala len biologická vegetácia." MUDr. Ziman konal okamžite. Mladíkovi otvoril hrudník, našiel dieru v srdci, upchal ju prstom v nesterilnej rukavici a ostatnými prstami srdce masíroval. Pri tom všetkom musel prejaviť veľkú dávku kreativity a schopnosti improvizovať. Napríklad na skalpel, ktorý mu sestra podávala, nesedela rúčka, tak bolo treba rezať aj bez nej, čiže v podstate len skalpelovou žiletkou.Improvizáciu vyžadovala aj Tadekova preprava na operačný sál. Kým pacienta prevážali na vozíku, doktor z boku ležal na ňom, ruku mal zborenú v jeho hrudníku a nohami sa odrážal od zeme ako na kolobežke. Takto prešli asi 30 metrov dlhú chodbu a niekoľko lietacích dvier. Na sále už čakala inštrumentárka. Chirurg troma stehmi opatrne zašil Tadekovo srdce. Bilo ako divé. Pacient sa začal preberať z kómy. Helikoptérou ho prepravili na kardiochirurgiu do Ostravy, kde tamojší lekári urobili revíznu operáciu rany. Mohla byť napríklad poranená koronárna tepna či potrebný bypass. Ako sa však ukázalo, zákrok slovenského chirurga nepotreboval žiadnu opravu. Bol urobený na vysoko profesionálnej úrovni.
Děkuji, pane doktore!
,,Novinári sa ma často pýtali, koľko mi trvalo rozhodovanie, či pacientovi hrudník otvoriť už na vozíku. Odpovedám popravde - netrvalo ani sekundu. Bol to jednoducho inštinkt, fungujúci na úrovni pilota formule či bojového pilota," vysvetľuje MUDr. Ziman. Tadeusz Kristen sa v ostravskej nemocnici z umelého spánku, v ktorom ho udržiavali, prebral na tretí deň. Nič si nepamätal. Čo sa vlastne stalo, mu povedala manželka, ktorá sedela pri jeho lôžku. Práve ona si zistila chirurgovo telefónne číslo a na druhý deň ho vyťukala. ,,Predstavila sa a podala telefón manželovi. Na druhom konci sa ozvalo tiché a úprimné ,,Děkuji, pane doktore"." Mladý banský záchranár, ktorého poslaním je zachraňovať ľudské životy pri nešťastiach v baniach, sa vďaka MUDr. Zimanovi po druhý raz narodil. Zotavoval sa neuveriteľne rýchlo. Koncom januára 2006 nastúpil do práce a už mesiac predtým dokázal každý druhý deň 100 krát preplávať 25 metrový bazén. Podľa MUDr. Zimana bdeli nad mladíkom od začiatku anjeli strážni. Napríklad pri transfúzii, ktorú mu bolo treba dať okamžite, nebol čas zisťovať jeho krvnú skupinu, preto mu bola daná univerzálna nula Rh negatív. Ako sa neskôr ukázalo, bola to práve jeho skupina! Takisto nebol čas zahriať krv na telesnú teplotu. Hoci podať ju pacientovi ľadovú nie je za bežných okolností ideálne, v tomto prípade paradoxne mohla ochrániť životne dôležité orgány.
Zlatý záchranársky kríž
Chirurg a zachránený pacient sa po prvý raz stretli približne desiaty deň od operácie. Kým lekár čakal, že Tadeka uvidí ležať na posteli napojeného na množstvo hadičiek, on mu vyšiel v ústrety po vlastných. Svojmu záchrancovi opäť adresoval slová vďaky: ,,Po prvý raz mi dala život matka. Po druhý raz vy. Tým ste sa stali mojím druhým otcom." Aby Tadeusz dokázal, ako veľmi si MUDr. Zimana váži, navrhol ho do súťaže o najvýznamnejší záchranársky čin, ktorý organizuje časopis Rescue report. Slovenský chirurg bol na ocenenie jednomyseľne schválený a v apríli tohto roka mu na Ministerstve obrany ČR slávnostne odovzdali Zlatý záchranársky kríž za rok 2005. ,,Mal som príležitosť podať si ruku s českým prezidentom Václavom Klausom a to bol pre mňa jedinečný okamih. Môcť sa osobne stretnúť s človekom, ktorého v súčasnosti radia medzi desať najväčších žijúcich politikov na svete, považujem za neopísateľnú česť," vyznáva sa MUDr. Ziman.Senický rodák sa stal v ČR mediálnou hviezdou. Množstvo novinárov s ním chcelo urobiť rozhovor a tento mediálny tlak ho často oberal o súkromie. Na druhej strane mu však záujem médií priniesol aj veľa pozitívneho. Spoznávali ho ľudia na ulici, neznámi mu vyjadrovali obdiv a úctu. Dostal veľa krásnych esemesiek, mailov a morálneho ocenenia sa mu dostalo v rôznych internetových diskusiách.
Bez falošných tónov
MUDr. Peter Ziman sa pre medicínsku dráhu rozhodol prakticky už v detstve. ,,Odjakživa som k tomu inklinoval. Tu nešlo o žiadnu rodinnú tradíciu. Vedel som, že medicína je niečo úžasné, niečo, čo sa neustále mení. Niečo, čo si nemôžete prestať všímať, pretože ak tak urobíte, zajtra už do toho vlaku nenaskočíte. Je to odbor, v ktorom sa stále musíte vzdelávať, musíte študovať, sledovať novinky, byť stále ,,in". Ja mám šesťdesiat a v máji tohto roku som si urobil atestáciu z gastroenteorologickej chirurgie. Nepotreboval som to, pretože mám dostatok praxe a vysokú kvalifikáciu, ja som však získanie tohto európskeho diplomu považoval za svoju česť. Rozšíril som si vzdelanie a zároveň som si splnil jeden sen."V Českej republike túto atestáciu zatiaľ nemá nikto a na Slovensku by sa počet jej držiteľov dal zrátať na prstoch dvoch rúk, MUDr. Ziman teda môže byť na seba právom hrdý. Z jeho slov však necítiť pýchu, iba hlbokú lásku k medicíne. Tento odbor ho fascinuje svojou úžasnou dynamikou, nielen tá však zavážila pri výbere povolania. ,,Hlavným dôvodom, prečo som sa rozhodol pre medicínu a konkrétne pre chirurgiu, je fakt, že v tomto odbore sa dokáže absolútne uplatniť osobnosť človeka. Stotožňujem sa s výrokom, že chirurgom sa nemôže človek stať, chirurgom sa musí narodiť. Je veľmi veľa dôležitých vecí, ktoré človek musí mať, aby z neho bol skutočne dobrý chirurg. Treba byť usilovný, neustále na sebe pracovať, mať patričnú inteligenciu, vedieť sa správne a rýchlo rozhodnúť. Ak aj toto všetko človek má, ešte z neho nemusí byť dobrý chirurg. Môže mu chýbať napríklad cit pre estetiku, ktorý je takisto dôležitý - chirurgia totiž nielen odstraňuje, ale aj vytvára a pretvára. No a v neposlednom rade je nesmierne dôležitá aj schopnosť vziať na seba zodpovednosť a viesť kolektív tak, aby každý presne vedel, čo má robiť. Chirurgia je tímová práca a dôkazom toho bola aj záchrana Tadekovho života. Sám by som veľa nezmohol. V tej chvíli bolo dôležité zachovať chladnú hlavu a viesť kolektív tak, aby nikto nezačal zmätkovať. Každý musel dostať presné inštrukcie, a to všetko bez akéhokoľvek zvyšovania hlasu. Napriek tomu, že sme neboli zohraní - išlo o absolútne náhodnú konšteláciu ľudí - každý vedel, kde je jeho miesto. Ako som už v jednom rozhovore povedal, ja som bol dirigentom orchestra, kde každý hral na svoje nástroje, ale bez nôt. A celá hra sa musela zaobísť bez jediného falošného tónu."
Naveky Seničan
Chirurg Peter Ziman pochádza zo Senice, preto sme sa ho nemohli nespýtať, aký vzťah má k tomuto mestu. Jeho odpoveďou je úprimné vyznanie človeka, ktorý vie presne, kde má svoje korene: ,,V Senici som prežil podstatnú časť svojho života, 25 rokov. Tu som chodil do školy, tu som prežil svoje šťastné detstvo i prvé lásky, naučil sa poznávať ľudské hodnoty. V Senici sú pochovaní moji drahí rodičia a žijú v nej sestra a brat s rodinami. Hovorí sa, že človek má domov tam, kde žije jeho rodina a kde má prácu. Často sa v živote stane, že sa ten domov niekam presťahuje, a tak to asi aj má byť. Ale skutočný domov, domov s veľkým D, má človek len jeden, a pre mňa je ním Senica. Nikdy to nebolo inak a nikdy to inak nebude. Som Seničan a zostanem ním naveky. Považujem sa za euroobčana, 11 rokov som pracoval na Myjave, 23 rokov som pôsobil na východe Slovenska a teraz žijem v Čechách, ale to šveholenie pri srdiečku, to cítim iba v Senici. Nikdy som neprestal sledovať, čo sa v meste deje, nikdy som sa o Senicu neprestal zaujímať. A mojou veľkou túžbou je raz sa do Senice vrátiť. Keď som pred skončením medicíny v roku 1968 praxoval vo Fínsku, dostal som ponuku zostať vonku. Už som vedel, čo sa u nás stane, pretože zahraničie malo isté indície a som si istý, že rodičia by mi to neboli zazlievali. Hoci som si uvedomoval politickú aj určitú ekonomickú a sociálnu stránku budúceho vývoja u nás, predsa som sa rozhodol pre návrat. Myslím si, že keď človek dostal do vienka nejakú schopnosť, talent, niečo, čo je užitočné pre ľudí, mal by to odovzdávať predovšetkým tam, kde sa narodil. Mal by splatiť dlh. A tam, kde sa narodil, by mal aj zomrieť. To je moje životné krédo. Nikdy som nepotreboval nikoho presviedčať o tom, že som vlastenec a patriot, dokázal som to svojím činom - tým, že som sa vrátil domov...
obsah | osobnosti