Miroslav Válek: Tisíc voltov medzi dvoma veršami

Ten titulok som si vlastne vypožičal od slovenského básnika Jozefa Urbana, ktorý v doslove k Hevierovmu výberu z diela Miroslava Válka napísal: "V mojom ponímaní je Miroslav Válek predovšetkým básnik napätia. Niekedy mám pocit, že keby som medzi dva verše zapojil voltmeter, vyrazilo by z neho ručičku."

Áno, Miroslav Válek cítil všetky napätia ľudskej existencie a dokázal ich zakódovať aj do slova.

Nepochybne v ňom neprebývali bez napätia básnik spolu s komunistickým politikom. Aj toto napätie dodnes rezonuje v kritike. Nepochybne čosi vypovedá o Miroslavovi Válkovi, že pôsobil od roku 1969 ako slovenský minister kultúry. Lenže vypovedá čosi aj o špecifikách komunistického režimu na Slovensku (aj v porovnaní s českým), že ho v tej funkcii trpel. Válek nielenže zmiernil až rozpustil slovenskú normalizáciu, ale sám, nebyť komunistickým ministrom, mohol byť neraz považovaný za disidenta. Napokon, po pozvaní Joan Beazovej na Bratislavskú lýru, ktorá tam z pódia pozdravila Václava Havla, a najmä po uverejnení kritického článku v Rudom práve musel z funkcie odísť. Za taký článok by iných zatvorili, keby im vôbec mohol vyjsť. Válek v ňom poukazoval na "doktrinárstvo, ktoré nás prišlo draho" a hovoril o "traume z paušálneho ochromenia opozízie a z provierok, traume, ktorú treba prekonať".

Válka si na Slovensku naplno netrúfli kritizovať ani komunisti, ani ponovembrové elity. Jeho texty nikto nevyčítal Hammelovi ani Žbirkovi. Je asi ohromne pozitívnou správou o svete, že zoči-voči sile talentu, toľkokrát posmievanej básnickej výpovede, si to napokon takmer nikto nedovolil. Stačí si totiž prečítať pár básní, a všetko je jasné - tie verše nenapísal len veľký básnik, ale predovšetkým hlboký človek. Kto hodí kameňom?

Miroslav Válek by mal v júli 75 rokov. Mám pocit, že nám všetkým dosť chýba, mne určite. Hoci zostali skvelé básne.

Miroslav Válek sa narodil 27. júla 1927 v Trnave, kde v roku 1947 maturoval na obchodnej akadémii. Potom sa zapísal na Vysokú obchodnú školu v Bratislave, no štúdium nedokončil. Do literatúry vstupoval Válek na dvakrát. V rokoch 1946-47 v trnavskom mesačníku Plameň uverejnil rad lyrických, napospol ľúbostných básní. "Všetky demonštrovali nezvyčajne vyspelú úroveň autorovej poetologickej kultivovanosti, svojsky napojenej na tradície slovenskej básnickej moderny," napísal kritik Stanislav Šmatlák. Vo výbere sa tieto básne dostali k širšiemu publiku až v roku 1971 v reedícii zbierky Dotyky a mnohé z nich rýchlo získali mimoriadnu popularitu, osobitne u mladých čitateľov a recitátorov poézie. Prišli však päťdesiate roky a pretože sa Válek nemienil konjukturálne prispôsobiť "revolučným" požiadavkám socialistického realizmu, s nimi aj odmlčanie. Preto sa Válkov druhý, už definitívny vstup do literatúry, potvrdený vydaním knižného debutu Dotyky, uskutočnil až koncom 50. rokov, v čase istého kultúrnopolitického "odmäku". Dotyky boli prvoradou literárnou udalosťou.

Miroslav Válek sa stal vedúcou osonosťou svojej generácie.

Profesionálny životopis je bohatý, avšak strohý. Od roku 1949 pracoval v redakciách viacerých neliterárnych časopisov. Koncom 50. rokov sa stal redaktorom a v rokoch 1962-1966 šéfredaktorom literárneho mesačníka Mladá tvorba. V rokoch 1966-1967 bol spoluzakladateľom a prvým šéfredaktorom literárneho časopisu Romboid. V rokoch 1967-1968 zastával funkciu predsedu Zväzu slovenských spisovateľov. Po vzniku federatívneho usporiadania ČSSR od 1. januára 1969 sa stal ministrom kultúry v slovenskej vláde a zároveň členom predsedníctva ÚV KSS. Z týchto vysokých politických funkcii odišiel až v roku 1988. Potom nakrátko presíslil do Prahy, kde do konca novembra 1989 pôsobil ako predseda Zväzu československých spisovateľov v Prahe. Zomrel 27. januára 1991 v Bratislave.

Dôležitejší je však život žitý medzi slovami, medzi slovom a tichom. Dotyky, Príťažlivosť, Nepokoj, Milovanie v husej koži - tieto štyri knihy z rokov 1959-1965 tvoria nepochybný stredobod Válkovej tvorby. "On roztočil prudkú a prenikavú obraznosť modernej poézie a snažil sa zapriahnuť túto parádnu kobylku do ťažkých nákladov. A podarilo sa mu to. Dotiahol do poézie svoju rozporuplnú dobu," napísal Milan Rúfus. Válek s nežnou krutosťou odhaľuje všetky bôle "človeka medzi ľuďmi. Vypovedá o láske a samote, o nádejách a smútku, o svete. A o žene... Nikdy však neskúmal anatómiu jej tela, ale duše, ba ešte skôr jej vzťahov. Válek hovorí o ťažkých témach ľahkým jazykom. Hoci nie o to menej vážne.

Miroslav Válek bol (a je) svetovým básnikom. To sa nedá oklamať. Preto a iba preto sú na Válka všetky bipolárnosti krátke, všetka čiernobielosť smiešna v porovnaní s jemnou farebnou škálou jeho poézie.