Ladislav Troják: Prvý Slovák v reprezentácii

Kanaďania sa môžu právom pýšiť, že dali svetu jednu z najúžasnejších hier - ľadový hokej. V zámorí sa začali hokeju venovať už v 19. storočí, ale do Európy prenikali korčule, puk a hokejka len pozvoľna. Prvé majstrovstvá Európy sa konali v roku 1910. V tomto čase ale kanadský ľadový hokej ešte súperil s bandy hokejom (s loptičkou) a definitívne zvíťazil až po olympijských hrách v roku 1924 v Chamonix. Na Slovensku sa kanadský hokej spopularizoval až majstrovstvami Európy vo Vysokých Tatrách v roku 1925. Rok 1929 sa stal pre hokej významným hneď dvakrát. A to, keď vznikla prvá slovenská hokejová organizácia a toho istého roku na Silvestra bola založená Slovenská župa kanadského hokeja ako súčasť Československého zväzu kanadského hockeye, pričom zakladajúcimi členmi boli Ski klub Bratislava, ŠK Slávia Banská Bystrica, ŠK Vysoké Tatry, ČsŠK Košice a ŠK Žilina. Tento dátum sa právom označuje ako deň začiatku histórie organizovaného hokeja na Slovensku. V roku 1930 odštartovala prvá organizovaná súťaž - majstrovstvá Slovenska. Slovenskí hráči sa spočiatku len zriedkavo dostávali do reprezentácie, tobôž na vrcholné svetové podujatia.

Prvým Slovákom československej reprezentácie bol Košičan Ladislav Troják v roku 1937 na MS v Londýne. V roku 1934 odišiel hrať do Prahy - do vtedy jedného z najlepších mužstiev v Československu, LTC Praha. V tomto mužstve nechýbal ani na Zimných olympijských hrách v roku 1936 v Garmisch-Partenkirchene, kde reprezentačný výber ČSR skončil na 4. mieste. Prvé povojnové majstrovstvá sveta sa odohrali v roku 1947 v Prahe, kde sa v útoku Troják spolu so Zábrodským a Konopáskom pričinili veľkou mierou o prvý titul majstrov sveta.

Ladislav Troják sa narodil 15. júna 1914 v Košiciach. Keď dovŕšil dvadsiatku, vyhliadol si ho najlepší pražský tím LTC. V československej reprezentácii odohral 75 zápasov a strelil 37 gólov. Hrával v drese číslo deväť.

Košičanovi Ladislavovi Tekelymu bol Troják strýko. "Strýko pochádzal z početnej rodiny," hovorí. "Bolo ich deväť detí. Dedo robil v tehelni, na rybníkoch opodiaľ sa strýko naučil výborne korčuľovať. V zime tam trávil každú voľnú chvíľu a získal tam i hokejové základy. Na Tatranskom pohári potom zaujal obrancu pražského klubu LTC Michálka."

Spomienka na Ladislava Trojáka utkvela aj v srdci jeho suseda Miloslava Votýpka z Radlickej ulice, ktorý spomína: "Bol výborný hokejista i človek. V Prahe na majstrovstvách sveta 1947 Československo podľahlo v dôležitom zápase Švédsku 1:2. Zdalo sa, že severania majú titul už istý. Lenže potom sa stalo to, čo nikto nečakal - Rakúsko vyhralo nad Švédskom. Troják ani nešiel na štadión. Keď mu manželka oznámila výsledok, naprv nechcel veriť, vzápäti nás vyobjímal a upaľoval na štadión. Československo v poslednom zápase zdolalo USA 6:1 a stalo sa majstrom sveta. Slávneho suseda sme privítali tak, že Radlickú ulicu sme premenovali na Trojákovo námestie."

Vynikajúci hokejista, milujúci manžel a otec zahynul tragicky 8. novembra 1948. Lietadlo, v ktorom letel spolu s ďalšími piatimi československými reprezentantmi - Jarkovským, Pokorným, Stiborom, Šťovíkom a Švarcom havarovalo nad kanálom La Manche. Spoluhráči vo Veľkej Británii ich vyčkávali márne. "Keď som šiel pani Trojákovej oznámiť, že jej manžel sa už nevráti, lebo havaroval v prenajatom súkromnom lietadle, bola to jedna z najhorších chvíľ v mojom živote," priznal Augustín Bubník.

Dňa 30. decembra 2002 bol Troják jednou z desiatich osobností uvedených do novootvorenej Siene slávy slovenského hokeja. Keďže na slávnostnej inaugurácii nebol nik z jeho príbuzných, uviedol Trojáka do slovenskej hokejovej dvorany Augustín Bubník, jeho spoluhráč z klubu i reprezentácie. "Bol to môj hokejový otec. Keď som prišiel do LTC, mal som osemnásť. Patril som k najmladším, Troják zasa k najstarším hráčom. Mal prirodzenú autoritu, veľa som sa od neho naučil. Bol veľký poctivec, príkladne si plnil obranné povinnosti." Soška "Levia hokejka" ostala dočasne bez majiteľa. Po odvysielaní inauguračnej slávnosti v televízii sa riaditeľovi Siene slávy Štefanovi Nižňanskému ozvali z Košíc príbuzní oceneného hokejistu. Od nich dostal kontakt na jeho dcéru Janu Alexandrovú-Trojákovú do Arizony.

Každá osobnosť zaradená do Siene slávy obdrží na spoločenskom podujatí "Galavečer hokejovej Siene slávy", za prítomnosti predstaviteľov štátu, vedenia Slovenského zväzu ľadového hokeja a zástupcov klubov písomný certifikát o uvedení do Siene slávy a cenu člena Siene slávy. "Levia hokejka" je asi päťdesiatcentimetrová bronzová plastika vo forme štylizovaného leva v tvare hokejky. Na stojane plastiky od akademického sochára Víťu Bojňanského je vygravírovaný nápis "Sieň slávy slovenského hokeja", meno oceneného, rok uvedenia a logo generálneho sponzora. Platnička člena Siene slávy je umiestnená na mobilných skladacích paneloch, ktoré boli do roku 2002 rozmiestnené v priestore expozície Siene slávy na Bratislavskom hrade. Od roku 2003 je expozícia umiestnená v Slovenskom národnom múzeu na Vajanského nábreží v Bratislave. Menami členov Siene slávy sú pomenované jednotlivé zimné štadióny a od tohto roku budú ich menami pomenúvané aj medzinárodné turnaje žiakov a dorastu, napríklad "Turnaj Vlada Dzurillu", čo sú juniori do 18 rokov.

V júni tohto roku pricestovala do Bratislavy dcéra Ladislava Trojáka a priviezla artefakty po svojom slávnom otcovi. Návštevníci siene si tak môžu prezrieť autentické fotografie zo svadby manželov Trojákových, ako i pamätnú plaketu pre najslušnejšieho hráča MS v roku 1947. Onedlho sa zbierka v dvorane slávy rozrastie aj o jeho korčule. 25. júna 2003 slávnostne odovzdali Jane Alexander-Trojak bronzovú sošku "Levia hokejka" a certifikát o uvedení Ladislava Trojáka medzi nesmrteľné osobnosti slovenského hokeja.