Koloman Sokol: Z labyrintu sveta do raja duše

Koloman Sokol patrí k výtvarníkom, ktorí hlboko zasiahli do umeleckého vývoja viacerých generácií. Napriek tomu je jeho tvorba z politických i osobných príčin na Slovnesku veľmi málo známa. Takmer sto rokov po jeho narodení sa to snaží napraviť dokumentárny film Z labyrintu sveta do raja duše.

Koloman Sokol sa narodil 12.12. 1902 v Liptovskom Mikuláši. Vyučil sa za údenára, ale v rokoch 1921-1924 už navštevoval večerné kurzy Krónovej kresliarskej školy v Košiciach, v rokoch 1924-1925 študoval v súkromnej škole G. Mallého v Bratislave spolu s Cypriánom Majerníkom, J. Mudrochom a J. Želibským a v rokoch 1925-1932 študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe. V roku 1932 odišiel na študijný pobyt do Paríža, kde sa zoznámil s mnohými významnými osobnosťami, medzi inými i s Pablom Picassom.

V roku 1937 odišiel do Mexika, kde tvoril a podľa vzoru pražskej Akadémie vybudoval umeleckú školu. Po vojne sa vrátil do Československa, ale po meniacej sa politickej situácii ostáva od roku 1948 trvalo v zahraničí. Stáva sa čestným členom Zväzu mexických grafikov. Posledné desaťročia žije v USA, teraz v Tuscone v štáte Arizona, kde ho navštívil filmový štáb. A v apríli i Milan Kňažko, aby mu odovzdal Cenu ministra kultúry SR za rok 2001. Koloman Sokol samostatne vystavoval v Bratislave (1932 s Alexym, Palugyayom a Bazovským), Prahe (1934), Martine (1935), Mexico City (1938), San Francisku (1938). V rokoch 1942-1945 mal výstavy v Mexiku, Baltimore, Chicagu, Los Angeles, Qaxaca (Mexiko), Havane, Filadelfii, Washingtone, Montreali, Londýne. Ďalšie samostatné výstavy - Paríž (1948), Litoměřice (1964), Bratislava (1966), Washington (1968, spolu s 0. Kokoschkom). Súborné výstavy - Bratislava (1947,1963, 1977, 1992, Slovenska národná galéria), Banská Bystrica (1947), Praha (1978, Národní galerie).

Film Z labyrintu sveta do raja duše bol realizovaný na slovenské pomery veľmi svižne. Od prvého nápadu k samotnej realizácii to trvalo necelé tri mesiace! Projekt inicioval minister kultúry SR Milan Kňažko a realizoval ho Vladimír Krajniak z Produkčnej agentúry V.K.V.F. Skúsený tím s režisérom Igorom Dobišom, kameramanom Vladimírom Biskupičom a odborným spolupracovníkom Ivanom Jančárom, riaditeľom Galérie mesta Bratislavy, postupne navštívili New York (Museum of Modern Arts), Tuscon (The University of Arizona Museum of Arts), Mexico City (Škola výtvarných umení a Palác krásnych umení), Liptovský Mikuláš (Galéria Petra Michala Bohúňa), Košice (Východoslovenské múzeum) a Bratislavu (Galéria mesta Bratislavy). Ich zábery, výpovede pamätníkov, odborníkov a amatérske videozáznamy zo Sokolovho archívu dopĺňajú dokumenty z Národného filmového archívu v Prahe a Slovenského filmového ústavu v Bratislave.

Sokol bol už počas krátkeho pobytu na Slovensku významnou autoritou, osobnosťou, ktorá prekročila hranice krajiny v umeleckej i duchovnej sfére. Zároveň sa však nedokázal zmieriť s množstvom drobných intríg, s malosťou duše mnohých ľudí z jeho okolia, so závisťou priemerných a nenávisťou podpriemerných. Bol však protipólom väčšiny emigrantov. Neodchádzal za slávou a majetkom, práve naopak, odchádzal v ústrety ťažšiemu životu. Neodchádzal pre peniaze, ale pre pokoj svojej duše.

Koloman Sokol je človekom silnej vnútornej viery v seba ako umelca, ktorý prežil svoj údel na dolných rebríčkoch sociálneho postavenia. Je umelcom, ktorý nepotrebuje počúvať slávnostné ódy na svoju tvorbu, pretože je presvedčený, že našiel a stále objavuje to, čo je pre neho podstatné - umeleckú pravdu.

InZine

obsah | osobnosti