Človek neodchádza preto, aby trucoval

Loyzo Smolinsky pôsobil ako moderátor v STV a spolupracoval s Divadlom Andreja Bagara v Nitre. Po odchode do Spojených štátov amerických podpísal v roku 1999 zmluvu o spolupráci s Tobe Gibsonovou, exmanažérkou Toma Cruisa, a získal uplatnenie v Kings County Shakespeare Company, Unrehearsed Shakespeare Company, Terranova Productions, Hypothetical Theatre Company (OFF-Broadway) a v Írskom repertoárnom divadle (OFF-Broadway). Žije a pracuje v New Yorku.

Pomarančový džús prívetivo presvecovali redfordovské oči. Na jeho mladý vek nezvyčajná harmónia iskry, talentu a pokory vyviera z pestrej životnej skúsenosti, o ktorej pokojne dokáže hovoriť šiestimi jazykmi. V New Yorku, ktorý v Madison Square Garden úspešne dobýjajú slovenskí hokejisti, piluje hereckú techniku rodák z Orechovej Potône. Pôsobí na scénach OFF-Broadway, vyzbrojený horami prečítaných kníh. Stojí tak na prahu dosiek, ktoré zatiaľ znamenajú predovšetkým drinu. LOYZO SMOLINSKY.

V Bratislave vás na školu neprijali, v Brne ste sa bez problémov dostali na JAMU a skončili ste na prestížnej akadémii v New Yorku. Ako to vnímate dnes?

"Nedramaticky. Na nikoho som sa v Bratislave nehneval, jednoducho taký vývoj priniesol život. Na newyorskú akadémiu som chcel ísť aj preto, lebo tam vyštudoval Robert Redford."

Váš vzor? A kto ešte?

"Áno. Okrem neho Anthony Hopkins, Gary Oldman, z mladých Brad Pitt. Ten má veľmi dobrú techniku, len ma mrzí, že ho mnohí dosť podceňujú, lebo aj dobre vyzerá. Myslia si, že všetko získal práve vďaka tomu. A z herečiek božská Juliette Binocheová, Sigourney Weaverová, Meryl Streepová a bezchybná Cate Blanchettová."

Boli v New Yorku prijímacie skúšky náročnejšie než v Bratislave alebo v Brne?

"Boli iné. Rýchlejšie. V New Yorku sme v rámci nich napríklad nemali muzikál, takže sme vlastne ani nespievali a netancovali. Všade však boli profesionálne."

Koľko stojí štúdium v New Yorku?

"Desaťtisíc dolárov ročne. Na newyorskej akadémii sa študuje dva plus jeden rok. Z ročníka do ročníka absolventi postupujú na základe pozvánky. Tak som sa dostal do druhého ročníka. Lenže pre nedostatok financií som sa musel vrátiť na Slovensko a päť-šesť mesiacov som zháňal peniaze na ďalšie štúdium."

Kto vám pomohol?

"Okrem rodičov pani Božidara Turzonovová a Juraj Kukura, ktorých prácu si veľmi vážim. Juraj Kukura mi vtedy povedal, že človek neodchádza preto, aby trucoval alebo dokázal niečo iným. Odchádza preto, aby dokázal sám sebe, pokiaľ až môže ísť. Nikto ich nenútil, aby mi pomohli, a preto si ich nemalú službu cením ešte viac."

Ako vás privítali herci na Slovensku?

"Bol som vtedy v úzkych. Cítil som od niektorých ľudí aj isté pohŕdanie, že teraz je mi dobré aj Slovensko. Vtedy ma to hnevalo, dnes už nie. Ľudia sa podľa okolností menia. Po odchode do New Yorku som stratil dosť priateľov. Neviem, či sa dá hovoriť o závisti, ale okruh blízkych priateľov sa u mňa vyselektoval. Teraz je veľmi úzky na Slovensku aj v New Yorku. Ale o to pravdivejší a pevnejší. Verím v dobro. Kto nemá úctu k ľuďom a okoliu, vráti sa mu to ako bumerang. Keď nie v tomto živote, tak v ďalšom. Verím v reinkarnáciu. Čo človek vysiela druhým, to sa mu dostáva naspäť. Potvrdilo sa mi to viackrát."

S ktorými hercami sa po príchode na Slovensko najviac stretávate?

"S báječnou a večne mladou Evou Pavlíkovou, Katkou Hasprovou, Stanom Slovákom a hercami Mestského divadla v Brne. V New Yorku s Katarínou Vizinovou, mojou bývalou spolužiačkou z JAMU a terajšou kolegyňou, ktorej sa v súčasnosti veľmi darí."

Trváte na tom, že talent je len desať percent a drina ďalších - nie sto, ale tisíc?

"Absolútne. V tvrdej americkej konkurencii sa s vami nik nehrá. Aj keď je herec dobrý, no a čo? Takých je neúrekom. Človek musí mať navyše kontakty a dobré zastúpenie. Je to aj tak lotéria. Byť v správnom čase na správnom mieste so správnymi ľuďmi. Nikdy neviete, kto vám môže pomôcť a na druhej strane kto vás podrazí. Veľa závisí od inštinktu."

Aj po skončení štúdia zdôrazňujete hereckú techniku. Prečo?

"Tá je alfou a omegou každého remesla. Ja tu musím zápasiť aj s akcentom. Ešte po siedmich rokoch v USA mám akcent, hoci už nepatrný. Mnohí filmoví herci majú akcent stále. Denne čítam nahlas, nahrávam sa a počúvam chyby, aby som ho odstránil. Teraz už ľudia nevedia posúdiť, odkiaľ som, a to je dobré znamenie. Ale aj manažérka mi niekedy vraví, že možno nie je dobré ho úplne stratiť. Pomáha mi v tom pani Page Clementsová a David Bender ma pripravuje hlasovo. Raz do týždňa mám hodinu spevu. Za to všetko treba platiť, ale ak sa niečo v budúcnosti opäť podarí, potom to už pôjde ľahšie."

Ste prvým slovenským hercom na Broadwayi?

"OFF-Broadway."

Teda prvým?

"Neviem, ešte som tu nikoho v amerických produkciách zo Slovenska nestretol. OFF-Broadway je krôčik, jeden stupienok pred javiskom na Broadway. Tu som spolupracoval s renomovaným Irish Repertory Theatre, ako aj s Hypothetical Theatre Company. Ľudia sú tam veľmi prívetiví a ústretoví. Zatiaľ ale nemôžem tvrdiť, že idem z jedného projektu do druhého. V tom je tá drina. Musím byť trpezlivý a vytvárať si sám svoje príležitosti. A hlavne sa udržiavať v technike. Nič nie je jednoduché. Viete, systém je tu veľmi odlišný od Slovenska."

V čom?

"Tu herec svoj profesionálny štatút nezískava absolvovaním dobrej umeleckej školy. Ten sa získava vstupom do jednej z troch naozaj elitnych hereckých únií. A dostať sa do nich je veľmi komplikované a ťažké. Jedna a vari najväčšia je filmová únia Screen Actors Guild. Druhá je televízna únia AFTRA a tretia je divadelná Actors Equity Association. Umelec vstupom do jednej z nich, takzvanej materskej únie nadobúda právo vstupu do ostatných. Mal som to šťastie a česť, že som získal členstvo vo filmovej únii - SAG."

Čo zaručujú tieto únie?

"Nielen profesionalitu, ale napríklad veľmi slušnú mzdu, ale aj ďalšie iné výhody. Jediné profesionálne scény v New Yorku sú tie, ktoré majú štatút Broadway alebo OFF-Broadway. Rozdiel je v kapacite divadla alebo v tom, kto ich vlastní. Niektoré broadwayské divadlá nie sú priamo na Broadwayi a naopak niektoré OFF-Broadway divadlá sú niekedy priamo na Broadwayi. Takzvané OFF-OFF-Broadway divadlá sú buď poloprofesionálnymi, alebo amatérskymi telesami. Rozdiel je, samozrejme, aj v cene lístka. Kým na Broadwayi sa cena jedného lístka pohybuje okolo sto dolárov, na OFF-Broadway je to približne polovica a na OFF-OFF-Broadway je to desať až pätnásť dolárov."

Voľný čas?

"Trikrát do týždňa chodím do posilňovne na Broadwayi medzi 19. a 20. ulicou, kde sa schádzajú najmä herci, speváci, modelky. Pod vedením trénera sa udržiavam vo forme. Milujem tenis a držím palce Agassimu. Snažím sa nevynechať ani jeden zápas na US Open, pokiaľ mi to, samozrejme, čas dovolí. Často chodím do kina a divadla."

Sledujete kolegov na Slovensku?

"Zriedka, mám málo príležitostí. V lete som videl v Národnom divadle Fidlikanta na streche v podaní nitrianskeho divadla. S ním by všetci, čo tam účinkovali, pokojne mohli ísť na Broadway. Páčil sa mi aj film priateľky Evy Borušovičovej Vadí nevadí a zaujala ma nová generácia mladých hercov v predstavení Picasso v bare Lapin Agile v Národnom divadle. Sú to moji rovesníci a sú naozaj veľmi dobrí. Keby si dokázali vytvoriť viac možností, uplatnili by sa aj vonku. Snažím sa sledovať dianie na Slovensku prostredníctvom internetu."

Uvažovali ste o spolupraci v slovenských divadlách?

"Samozrejme, veľmi rád by som hral aj na Slovensku. Už len preto, aby mi moji rodičia konečne rozumeli, pretože ma zatiaľ videli hrať iba v angličtine. Nedávno sme spolu s manažérkou oslovili Činohru Slovenského národneho divadla, čakáme na odpoveď. Ale to už nezávisí odo mňa."

Kde budete trávit Vianoce?

"V kruhu svojich najbližších v USA. Rád by som touto cestou pozdravil rodičov, sestru a jej rodinu na Slovensku, všetkých blízkych a známych a poprial pokojné sviatky aj všetkým čitateľom SME."

VOJTECH JURKOVIČ

obsah | osobnosti