Cesky a slovensky svet

Po dlhej a ťažkej chorobe dňa 23. septembra 2002 zomrel prof. Martin Slivka, CSc., filmár, jedna z najvýznamnejších osobností slovenskej kultúry a umenia vôbec, ktorý sa od roku 1955 po súčasnosť podpísal pod vyše 140 filmov, prevažne autorských (bol autorom námetov, scenárov, aj režisérom). Martin Slivka sa stal priekopníkom tzv. etnografickej línie slovenského dokumentarizmu, vo svojej práci sa venoval aj výskumu slovenského ľudového divadla a folklóru. Smrť zastihla Martina Slivku na rozpracovanom projekte Francúzski partizáni.

Martin Slivka v roku 1955 absolvoval FAMU v Prahe, odbor dokumentárneho filmu u prof. Karola Plicku, ktorý sa stal pre neho vzorom a inšpiráciou. Neskôr mu venoval dve publikácie - Karol Plicka vo filmovej faktografii (1982) a Karol Plicka - Básnik obrazu (1982, druhé prepracované a doplnené vydanie vyšlo v roku 1999 k storočnici narodenia Karola Plicku). V roku 1963 ukončil štúdium na FF UK v Prahe, odbor etnografie a folkloristiky. V roku 1955 začal Martin Slivka pracovať najskôr ako dramaturg a scenárista, v roku 1959 nakrútil svoj prvý režijný film, od roku 1967 pracoval v Štúdiu krátkych filmov v Bratislave ako režisér, od roku 1977 pôsobil ako pedagóg na VŠMU v Bratislave. Okrem spomínaných publikácií o Karolovi Plickovi je autorom ďalších kníh - Slovenský národopisný film (1982) a Pavol Socháň (1985), napísal niekoľko štúdií a statí do zborníkov a katalógov prevažne k festivalom s národopisnou a etnografickou tematikou.

Za svoju tvorbu Martin Slivka získal vyše štyridsať významných ocenení. Prvé významné ocenenie v zahraničí získal za film Voda a práca (1963) - Zlatého draka na krakovskom MFF v roku 1964. Jeho film Odchádza človek (1968) zaradilo UNESCO do kultúrneho svetového dedičstva (1995), tento film je zaradený aj do Zlatého fondu slovenskej kinematografie (1995) medzi 25 najvýznamnejších diel slovenskej kinematografie. Film Odchádza človek získal významné ocenenia aj vo švajčiarskom Nyone, ale aj na festivaloch Arsfilm Kroměříž, Academiafilm Olomouc, na prehliadke Dni krátkeho filmu v Karlových Varoch. Martin Slivka získal trikrát cenu IGRIC (1966, 1968, 1995) a naposledy bol ocenený v júni t. r. od Klubu filmových novinárov SSN Cenou slovenskej filmovej kritiky 2002 za kritickú a publicistickú činnosť. Z ocenených filmov režiséra Martina Slivku vyberáme: Za tajomstvom mohýl (1964), Ikony (1966), Metamorfózy vlákna (1968), Odosobnení (1968), Posledná večera (1968), Hra o svätej Dorote (1969), Národný umelec prof. Karol Plicka (1972), Ľudovít Fulla (1972), Obradové divadlo (1974), Slovenská filharmónia (1974), Telgárt-Švermov (1975), Roľnícka práca včera a dnes (1975), Kresané do dreva (1976), Mária Medvecká (1977), Medovnikár (1980, 1984), Pavol Socháň (1987), Deti vetra 1. - 13. (1990), Páter Juraj Vojenčiak (1993), Karol Sidor (1997). Významný v jeho filmografii je aj projekt Ľudová kultúra na Slovensku 1. - 13. (1972-1974), ktorý nakrútil pre Slovenskú televíziu.

Prof. Martin Slivka, CSc. bol spoluzakladateľom festivalu Etnofilm Čadca v roku 1980, na Etnofilme získal štyrikrát Hlavnú cenu a tento rok sa ako prvý prihlásil na jeho dvanásty ročník, ktorý začal 25. septembra a potrvá do 28. septembra 2002. Na slávnostnom otvorení Etnofilmu Čadca bude tvorba Martina Slivku pripomenutá filmom Voda a práca (1963).

Odchodom Martina Slivku stráca slovenská kinematografia jednu z najvýznamnejších osobností vo svojej histórii.

Česť jeho pamiatke!

Odišiel Martin Slivka: Filmár svetového formátu