Zomrel Vojtech Zamarovský

Vo veku 86 rokov v stredu večer o pol šiestej v Prahe zomrel jeden z našich najvýznamnejších predstaviteľov literatúry faktu Vojtech Zamarovský. Informoval o tom Eduard Drobný, riaditeľ vydavateľstva Perfekt, ktoré vydalo jeho súborné dielo a Július Bruna z Klubu priateľov Vojtecha Zamarovského.

Podľa Brunu bol Zamarovský posledné dva mesiace v kóme a trpel Parkinsonovou chorobou.

Spisovateľ a prekladateľ Vojtech Zamarovský sa narodil 5. októbra 1919 v Trenčíne. Študoval ekonómiu v Prahe a Bratislave, právo v Bratislave. Tam aj získal v roku 1943 titul doktora práv.

Pracoval v oblasti bankovníctva (v Slovenskej národnej banke), v ústredných štátnych inštitúciách hospodárskeho zamerania v Prahe a Bratislave (krátko na Povereníctve priemyslu v Bratislave, v rokoch 1946-1949 pôsobil na Úrade predsedníctva vlády v Prahe) a prednášal ekonómiu na vysokých školách. Posledným jeho pracoviskom bolo Štátne nakladateľstvo krásnej literatúry v Prahe, kde pôsobil do roku 1953. Potom ostal v slobodnom povolaní. Po prekladateľskej činnosti z oblasti ekonomiky a finančníctva sa sústredil na vlastnú literárnu tvorbu. V päťdesiatych rokoch, keď sa nemohol venovať práci v oblasti, ktorú študoval, urobil si zo záľuby v histórii starovekých kultúr povolanie a začal ju literárne spracúvať.

Prvým knižným dielom Zamarovského je historický cestopis o Mezopotámii, Egypte a Grécku Za siedmimi divmi sveta (1960). Odštartoval ňou novú etapu v ponímaní literatúry faktu. Ďalej napísal Objavenie Tróje, Za tajomstvom ríše Chetitov, Na počiatku bol Sumer, Bohovia a hrdinovia antických bájí, Dejiny písané Rímom, Grécky zázrak, Ich veličenstvá pyramídy. Históriu antických olympijských hier zobrazil v roku 1978 v knihe Vzkriesenie Olympie. Napísal aj Bohovia a králi starého Egypta, Návrat do staroveku a eposy Gilgameš, Aeneas a Sinuhet. V rokoch 1999-2003 vyšlo postupne v rámci súborného diela trinásť kníh Vojtecha Zamarovského, ktoré aj upravoval. Svoje rozsiahle vedomosti uplatnil aj v oblasti televíznej a filmovej dokumentárnej tvorby. Často ho prizývali ako scenáristu, odborného poradcu či sprievodcu k mnohým filmovým a televíznym dokumentárnym filmom s tematikou staroveku. Z jeho scenárov televíznych seriálov sú známe napríklad Po stopách Herodota, Po stopách Aenneových a Veľké civilizácie staroveku.

V roku 1996 bol nakrútený televízny portrét Vojtecha Zamarovského. Jeho tvorcovia v ňom okrem iného ocenili napríklad aj to, že Zamarovský už vyše pol storočia žije mimo slovenského územia (v Čechách), ale jeho cit a živý jazyk ostal v tomto prostredí takmer nedotknutý.

Zamarovský obohatil státisíce čitateľov o pozoruhodné poznatky zo sveta starovekých kultúr. Aj jeho pričinením dozrela literatúra faktu u nás na svojbytný literárny žáner uznávaný vo svete, najmä pre zosúladenie poznávacej a estetickej roviny diela. Významným je aj fakt, že knihu Bohovia a hrdinovia antických bájí vydali ako prínos pre poznanie vlastnej histórie Gréci.

V zahraničí vyšlo jednému z našich najpredávanejších autorov spolu viac než 250 kníh v pätnástich jazykoch sveta. Najpredávanejším titulom sa stala prvotina - Za siedmimi divmi sveta. Knihy vyšli v náklade presahujúcom dva milióny exemplárov a súborné dielo ako výsledok projektu vydavateľstva Perfekt v apríli 2004 vyšlo v náklade 100 tisíc kusov. Išlo o nové spracovanie kníh ilustrovaných stovkami nových farebných i čiernobielych fotografií a perokresieb. Zamarovský na tomto procese napriek zdravotnému hendikepu úzko spolupracoval.

Vojtech Zamarovský prekladal z latinčiny, angličtiny, francúzštiny a nemčiny diela beletristické i diela literatúry faktu.

Za svoju bohatú literárnu činnosť získal niekoľko zahraničných a domácich ocenení. V roku 1977 Cenu Fraňa Kráľa, o desať rokov neskôr Cenu Zväzu slovenských spisovateľov. V roku 1992 dostal ako prvý Cenu Egona Erwina Kischa a tiež vysoké štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy v roku 2000. Minister kultúry SR Rudolf Chmel odovzdal 23. novembra 2004 Vojtechovi Zamarovskému Cenu ministra kultúry SR.

(r)

obsah | kultura - kultúra