Ďurovčík: Môjho Vtáka Ohniváka tancujú v Tokiu

Ako ste sa dostali k tejto práci v Tokiu?

- Asi podobne ako sa Boris Kudlička vďaka svojej scénografii varšavskej inscenácie Madame Butterfly dostal k Plácidovi Domingovi vo washingtonskej opere. Súčasný trend bohatých krajín, najmä USA a Japonska, je taký, že nechcú riskovať s "výrobou" nových inscenácií, ale radšej siahnu po zaujímavom a osvedčenom projekte. Prehľadávajú kultúrne časopisy a internetové stránky a hľadajú originálne inscenácie, ktoré mali úspech. Našli fotografiu z varšavskej Madame Butterfly a potom inscenáciu prevzali do USA. A takto prišli v japonskej Asociácii súčasného umenia na môjho Vtáka Ohniváka od Stravinského.

Ako sa s vami skontaktovali?

- Zazvonil telefón a na druhom konci sa mi z Japonska ozvala Slovenka Marianna Haradová. Asociácia súčasného umenia v Japonsku ju oslovila, aby im pomohla nadviazať so mnou kontakt. Stalo sa to pred dvoma rokmi a najskôr som si myslel, že je to Pročkov žart zo skrytej kamery. Ale nie, Japonci mi povedali presný termín a podmienky. Všetko sa dialo tak, ako sme sa dohodli - minulé leto bol konkurz tanečníkov, začali sa skúšky - a dnes už inscenácia čaká na premiéry.

Kedy a kde budú?

- Premiéry budú tri - 22., 23. a 24. januára v Národnom divadle v Tokiu. V porovnaní s bratislavskou inscenáciou je tá japonská väčšia - namiesto dvanástich tam tancuje až tridsať tanečníkov, sólistov svetových baletných súborov. Kostýmy sú v štýle, ako ich navrhla Alexandra Grusková, podobne aj scéna Františka Pergera. Akurát, že všetko sa nanovo vyrábalo v Japonsku.

Vták Ohnivák bude teda repertoárovým predstavením Národného divadla v Tokiu?

- Japonské Národné divadlo nefunguje systémom ako napríklad u nás. Národné divadlo je tam "iba" budova, ktorú si prenajímajú vybrané spoločnosti. Japonci nemajú profesionálny súbor dotovaný štátom, ale štátom dotovanú budovu Národného divadla, na čele ktorej stojí konzílium rozhodujúce o tom, komu ju prenájmu. Dôkladne zvažujú, kto je vhodný partner, aby uviedol svoju produkciu na prvej scéne. A práve japonská Asociácia súčasného umenia patrí ku klientom, ktorí si raz do roka môžu prenajať Národné divadlo. Vták Ohnivák sa bude uvádzať asi mesiac.

Vraj sa do Japonska chystáte aj v marci?

- Pôjdem tam so slovenskými tanečníkmi, aby sme na festivale uviedli Romea a Júliu.

Čiže ďalší titul z repertoáru Bratislavského divadla tanca.

- Pôvodne mali organizátori japonského študentského festivalu avantgardného umenia záujem o predstavenie ...na Vaše hroby, ktoré sme pred dvoma rokmi zahrali aj v New Yorku. Riaditeľ festivalu sa práve cez New York dozvedel o tomto predstavení a vyžiadal si videokazetu. Pribalil som k nej aj zostrih zo svojej ďalšej tvorby. Zakrátko prišiel list, kde mi oznámili, že nie ...na Vaše hroby, ale práve Romeo a Júlia je titul, ktorý chcú uviesť. A už nie na študentskom festivale, ale na prestížnom japonskom festivale súčasného umenia, ktorý trvá dva mesiace v najväčších sálach Tokia za účasti súborov ako Shakespearova spoločnosť, balet z Ottawy, Parížska opera.

A tiež Bratislavské divadlo tanca, ktoré už pár rokov neexistuje...

- Musel som zatajiť, že súbor už neexistuje. Chápte ma, je to šanca, ktorá príde možno raz za život, takže človek pre to spraví všetko. Obtelefonoval som tanečníkov, inscenáciu naštudujeme a 28. a 29. februára ju opäť ukážeme publiku v bratislavskej Aréne. Na druhý deň odletíme do Tokia, kde uvedieme päť predstavení Romea a Júlie.

Keďže vaše projekty z Bratislavského divadla tanca majú ohlas v zahraničí, neuvažujete o obnovení súboru?

- Opäť chcem mať vlastný súbor, lebo mnoho ľudí a okolností ma presviedča, že to najlepšie, čo som kedy vytvoril, boli práve inscenácie Bratislavského divadla tanca. Vidieť, že tieto malé formy, totálne divadlo zaberá aj vo svete. Vypracoval som projekt a ponúkol som ho ministerstvu kultúry - za štátnu dotáciu 1,5 milióna korún viem rok živiť súbor s tým, že ďalšie dva milióny na činnosť si zarobíme. Nežiadam peniaze na nejaký večierok, reklamu či predstavenie v jednom meste, ale na fungujúci súbor, ktorý absolvuje turné aj reprezentáciu štátu. Čakám na odozvu.

A čo práca v tzv. kamenných divadlách? Čo pripravujete?

- V Balete SND s Alexandrou Gruskovou a Borisom Kudličkom pripravíme pôvodné dielo - Spartaka. Potom ma čaká na Novej scéne spolupráca s režisérom Jozefom Bednárikom - muzikál Donaha, pričom tento titul by som o rok mal okrem choreografie aj režírovať v Liberci. Divadlo J. K. Tyla v Plzni chce, aby som tam naštudoval titul podľa vlastného výberu. V Štátnej opere Praha chcú baletného Vodníka, ktorého som pred siedmimi rokmi uviedol v brnianskom Národnom divadle. Štátna opera mi dala aj ponuku spraviť v roku 2005 veľké pôvodné dielo pre orchester aj balet - niečo z tém ako Amadeus, Medea alebo Michelangelo