Česko-poľsko-slovenský Těšín
Těšínsky medzinárodný divadelný festival Na hranici, ktorého už trinásty ročník sa konal od 9. do 11. mája, patril k prvým slobodným podujatiam, ktoré iniciovala poľsko-česko-slovenská "solidarność".
Tohtoročný festival ponúkal i ľahšie, niekedy až kabaretné produkcie, pouličné divadlo či príťažlivé herecká mená (ako Pavel Zatloukal z Husy na provázku, ktorý odtancoval Hrabalove Taneční hodiny pro starší a pokročilé), záujem divákov teda nebol vážnejším problémom. Nie celkom zodpovedanou otázkou je však dramaturgia festivalu, ktorá zostala tak trochu vo vleku obmedzených finančných i personálnych prostriedkov festivalu. Udeľovaná cena Zlomená závora (tentoraz len symbolická) putovala do Hradca Králové Kliperovmu divadlu za produkciu Čechovovej Čajky. Táto inscenácia, premiérovaná v marci tohto roka, je druhou časťou trojdielneho cyklu Čechov Čechům režiséra Vladimíra Morávka. Aj touto časťou, podobne ako na Divadelnej Nitre prezentovanými Tromi sestrami, sprevádzala postava nešťastnej Charlotty z Višňového sadu. Morávek sa v tejto produkcii opäť necháva unášať svojou farebnou imagináciou, prácou so symbolmi, pozvoľným čechovovským tempom a špecifickou manipuláciou s hercami. Produkcia si vyslúžila poctu ako pokus o prechod hraníc tradične chápaného činoherného divadla. Cenu diváka by však asi dostala Divadelní společnost Petra Bezruča s produkciou hry Tennessee Williamsa Sklenený zverinec. Výkon Richarda Krajča v postave Toma presvedčil, že táto vychádzajúca popová hviezda nemá len peknú tvár Brada Pitta, ale aj herecký talent a charizmu pripomínajúce rebela Jamesa Deana. V komornej produkcii v Čechách žijúceho Poliaka Janusza Klimszu odviedli všetci herci skutočne strhujúce výkony. Slovenskú vetvu festivalu tvorili Pinterove Narodeniny divadla Astorka-Korzo 90 a Čechov-Boxer Divadla GUnaGU. Pre kolíziu termínov nebolo predstavenie banskobystrického Divadla na Rázcestí Neplač, Anna zahrnuté do súťažného programu, avšak, súdiac podľa ohlasov z festivalových novín, bol netradične komponovaný projekt na tému večných mužsko-ženských vzťahov v Těšíne prijatý pozitívne. Po skúsenostiach s dvoma ročníkmi verím, že na rozdiel od niektorých aktivít miestnych "mravcov", ktorí usilovne prenášajú zo strany na stranu cenovo výhodné artikle, těšínsky festival so svojou tradíciou, ale i špecifickým šarmom mestečka pod Piastovskou vežou po zrušení hraníc nestratí svoj zmysel. Festival Bez hraníc znie totiž ešte lepšie. ZUZANA ULIČIANSKA, Sme
|
obsah | kultura - kultúra |