10 rokov s PrameňomNa jubilejných oslavách Ústredného slovenského tanečného súboruOsvetové stredisko Attilu Józsefa v XIII. obvode Budapešti bolo 8. decembra dejiskom jubilejných osláv Ústredného slovenského tanečného súboru Prameň, založeného pred desiatimi rokmi. Spomienková slávnosť s nostalgickým programom za účasti niekdajších členov súboru bola spojená s výstavou fotografií dokumentujúcich bohatú činnosť uplynulého desaťročia. Folklórny program súčasného súboru Prameň a jeho detskej zložky Pramienok nacvičila Eva Šubová-Szilágyiová, pričom hudobný sprievod poskytovala kapela Csendes vedená Klárou Erdélyiovou. Ťažiskom pestrého folklórneho programu boli choreografie dvoch našich domácich tvorcov, Evy Šubovej-Szilágyiovej (Čepčenie nevesty, Zemplínske párové) a Tibora Pintéra (Békešské a Maglódske tance), ako aj tance zo Slovenska: Karíčky z Parchovian (Vladimír Urban), Oravské tance (Ján Blaho) a Karíčky z Margecian (Marta Foglarová). Za skvelými tancami pritom nijako nezaostávala ani tzv. spevácka vložka, posilnená kapelou K. Erdélyiovej a harmonikárom Martinom Glückom z Mlynkov (Pilisszentkereszt). Pitvarošské piesne v podaní Kataríny Hollósyovej a Gabriely Kopasovej-Hollósyovej sa striedali s pilíšskymi pesničkami v prednese štvrtáčky slovenskej základnej školy v Budapešti Katky Szilágyiovej, nechýbali však ani dobre známe terchovské či oravské ľudové piesne. Celovečerný program, v rámci ktorého vedenie súboru odovzdalo diplomy svojim zaslúžilým členom a podporovateľom, sa skončil recepciou a mikulášskou zábavou.Účastníkov jubilejných osláv prostredníctvom pozdravných listov oslovila poverená vedúca bratislavského Domu zahraničných Slovákov Mária Katarína Hrkľová a predsedníčka Spolku Slovákov z Maďarska pôsobiaceho v našej materskej krajine Anna Piláriková. Veľkým potešením pre niekdajších a súčasných členov Prameňa bolo, že ich prišli osobne pozdraviť i výborní priatelia spoza hraníc: Ani Davagle zo súboru Li Chena z Belgicka, vedúca detského súboru Železiarik v Košiciach Antonia Urbanová, choreograf a umelecký vedúci košického súboru Železiar Vladimír Urban, vedúci súboru Kubínčan z Dolného Kubína Gusto Socháň, folklorista z Horehronia Augustín Nikel a ďalší... V mene Celoštátnej slovenskej samosprávy oslávencov pozdravili predsedníčka jej kultúrneho výboru Alžbeta Hollerová-Račková a regionálny radca Imrich Fuhl. Súbor Prameň prakticky od svojho založenia pôsobí nielen ako vynikajúci hudobno-spevácky kolektív interpretov slovenského folklóru, ale aj ako odborná občianska organizácia Slovákov v Maďarsku s celoštátnou pôsobnosťou. Zakladatelia súboru a zároveň spolku si vytýčili dva základné ciele: vychovávať slovenských tanečníkov v Maďarsku a byť bázou pre doškoľovanie vedúcich tanečných súborov. "Ústrednosť" Prameňa dodnes spočíva jednak v spolkovej organizačnej činnosti, jednak v tom, že súbor do svojho repertoáru zaraďuje piesne a tance všetkých slovenských regiónov Maďarska. V uplynulom desaťročí Prameň bol hlavným organizátorom takých vydarených celoštátnych podujatí ako Antológia slovenského ľudového tanca, pravidelne usporadúva rôzne folklórne školenia, tábory či sústredenia a slovenské plesy, pričom vyvíja i vydavateľskú činnosť (nástenný kalendár, videonahrávka a zbierka ľudových piesní). Z radov členov Prameňa sa pod vedením Kataríny Hollósyovej zrodila vokálno-inštrumentálna kapela Debnička, ktorá má na programe zhudobnené detské básne. Ako na jubilejných oslavách predsedníčka súboru a spolku Prameň Zuzana Hollósyová uviedla, "pestrá paleta našej činnosti by sa nebola uskutočnila bez pomoci našej materskej krajiny, bez podpory našich priateľov zo Slovenska." V tejto súvislosti sa s uznaním zmienila o školeniach a kurzoch Matice slovenskej, o činnosti bratislavského Domu zahraničných Slovákov a o plodnej spolupráci so súbormi Železiar, Železiarik, Oravan, Zornička, Marína, Poľana a ďalšími. Súbor Prameň sa popri Maďarsku a Slovensku už viackrát s veľkým úspechom predstavil i v Juhoslávii, Českej republike, Belgicku a Francúzsku . Spolu so Z. Hollósyovou mnohí členovia a priaznivci Prameňa spomínali na začiatky a uplynulé desaťročie ako na "časy prežité vo veľkej rodine". No a v rodine je veľa radosti, krásnych chvíľ, zážitkov, úsmevu, neraz i tvrdej roboty, ba aj sĺz, trpkosti a trápenia. Obete však neboli márne ani z národnostného hľadiska, veď spolok - ako to formulovala jeho vedúca - "vychoval mládež s pevnou slovenskou identitou, o ktorú sa môžeme opierať, na ktorú môžeme zveriť výchovu ďalších našich slovenských potomkov". IMRICH FUHL
|
obsah | kultura - kultúra |