Benátky ponúkajú aj slovenské umenie

Za slovami veľké zábavné divadlo si málokto predstaví výtvarné umenie ukrývajúce sa v tichu galérií a múzeí. Svetová scéna súčasného vizuálneho umenia však naozaj pripomína ohromný ring preplnený najrozmanitejšími zábavami a extravaganciami. Dokazuje to "výstava výstav," ktorou je slávne benátske Bienále. Jeho 50. ročník otvorí dnes svoje brány stovkám vystavujúcich umelcov zo šesťdesiatich krajín, ale aj hostí a novinárov z celého sveta. V piatok a sobotu sa rozkrúti v meste na lagúne vernisážový kolotoč a v nedeľu začnú expozície v priestoroch Arsenale, Giardini a Museo Correr vábiť návštevníkov túžiacich vidieť, kam kráča súčasné výtvarné umenie. A pritom sa aj výborne zabaviť. Motto jubilejného Bienále znie - Sny a konflikty: Diktatúra diváka.

Diktatúra diváka

Necelý týždeň mal tridsaťšesťročný výtvarník Roman Ondák na to, aby v priestoroch Arsenale (kedysi továreň, štvrtý rok exkluzívny výstavný stánok Bienále) vytvoril svoje Virtuálne múzeum súčasného umenia. Názov vytesal do mramorovej tabule a tú vsadil do zeme, aby označil územie, na ktorom bude virtuálnou realitou útočiť na všetky zmysly divákov. Aj pre Ondáka je najdôležitejším prvkom inštalácie práve divák. Umelec naznačí myšlienku, na prijímateľovi je, aby ju dotvoril, rozvinul, obohatil, alebo s ňou hoci aj polemizoval.

Pozvánka kurátorov expozície nazvanej Stanica utópia, adresovaná slovenskému výtvarníkovi, je po desaťročiach nezáujmu veľká udalosť. A Roman Ondák ju nedostal sám. Na najprestížnejšej prehliadke súčasných trendov svetovej výtvarnej scény reprezentuje Slovensko aj Július Koller, šesťdesiatštyriročný konceptualista a večný experimentátor. Svoju inštaláciu nazval Atlantis (U.F.O.) a svojrázne sa v nej pohráva s motívmi bájnej krajiny, ktorej vyspelú civilizáciu naveky zalialo more. Do originálnej hry aj Koller vťahuje diváka, na ktorého vystreľuje loptičky nápadov v očakávaní, že ten mu ich vráti.

Ježiš ako športová modla

V nádherných Giardini (Záhradách), ktoré po prvý raz rozkvitli aj súčasným umením v roku 1895, keď sa konalo prvé benátske Bienále, vyrástli v priebehu desaťročí národné pavilóny 31 krajín. Slovensko a Česká republika majú aj po rozdelení jeden spoločný, v ktorom predstavujú spoločný projekt. Vymyslelo a zrealizovalo ho slovenské zoskupenie Kunst-Fu spolu s českou skupinou Kamera Skura. Názov Superstart možno podľa autorov dešifrovať všelijako. V katalógu ponúkajú divákom verzie ako Jesus Christ Superstar alebo Super st. Art, ich fantáziu však obmedzovať nehodlajú.

A čo čaká návštevníkov spoločného slovensko-českého pavilónu? Jeho klenba pripomína nočnú oblohu posiatu hviezdami. Videoprojekcie na stenách premietajú davy športových fanúšikov, ktorých z letargie preberie len blížiaca sa šanca. V tomto prípade však energia vychádza akoby zvnútra sochy, ktorou je plastika Ukrižovaného. Koľko podobných ukradli aj z našich kostolov... No Ježiš nevisí na kríži, ale na kruhoch, dôverne známom náradí z gymnastických súťaží. A na sebe má športový dres. Vykupiteľ, ktorého si veriaci uctievajú nielen v chrámoch, náhle pripomína špičkového športovca, ktorému sa klaňajú rozvášnené davy... Provokácia? Extravagancia? Úlet? Aj takú podobu má súčasné výtvarné umenie.

Výstava výstav

Jedinečný charakter benátskeho Bienále sa rozhodol využiť riaditeľ 50. ročníka najväčšej medzinárodnej prehliadky výtvarného umenia Francesco Bonami na uvažovanie o rozmanitosti súčasného sveta vizuálnych umeleckých prejavov. Sám kurátorsky pripravil akési poohliadnutie. V Museo Correr predstavuje prostredníctvom štyridsiatich diel cestu, ktorou prešlo maliarstvo (spolu s Bienále) za posledných štyridsať rokov. Výstava má názov Maľba: Od Rauschenberga po Murakamiho, 1964 - 2003.

Výstavná ponuka tohtoročného Bienále je opäť pestrá - ako súčasná výtvarná scéna. Nájdete na nej závesný obraz aj najmodernejšie médiá, plastiku aj najprovokatívnejšie inštalácie, každodennosť aj najmodernejšie výdobytky elektroniky, akademický idealizmus aj avantgardu, gýč aj umenie.

Benátsky festival totiž prináša obraz súčasného stavu. A dnes objavíte na scéne výtvarného umenia skutočne všetko. Otázka ale znie: Čo prežije?

JENA OPOLDUSOVÁ

obsah | kultura - kultúra