Operný festival ako alternatíva prevádzky

Jeden z kľúčových programových zámerov riaditeľa Opery SND Mariána Chudovského, založiť na pôde prvej slovenskej scény medzinárodný festival hudobného divadla, sa premenil na skutočnosť.

Prvý ročník deklaroval jeho poslanie: neorientovať sa na spevácke osobnosti v populárnom repertoári, ale na výnimočnú dramaturgiu a konfrontáciu tvorivých počinov kompletných súborov.

Praha, Brno a Viedeň priviezli tituly, ktorých spoločným menovateľom bolo buď zakotvenie na hrane žánru (Wagnerova jednoaktovka Konečne koniec a Smolkovo Nagano), alebo v prípade janáčkovskom, výber najnáročnejších diel (Výlety pána Broučka, Z mŕtveho domu), navyše, v Bratislave takmer neznámych. Teda nijaké ľúbostné a sentimentálne príbehy, ani stopa po konvencii a operných manierach.

Rakúsky skladateľ Wolfram Wagner sa v komornej, na princípe monodrámy vystavanej opere Konečne koniec opiera o divadelný text Petra Turriniho. S filozoficko-groteskným nadsadením sonduje psychiku štyridsiatnika, pripraveného po dorátaní tisícky zabiť sa. Dovtedy prežíva retrospektívu vzťahov so zjaveniami postáv zo svojho života. Pre operu netypické libreto spracúva Wagner rovnako netradičným jazykom, syntetizujúcim modernu, džez, hovorené slovo a známe hudobné citácie. Dirigent Walter Kobéra so súborom Amadeus EnsembleWien vložili do partitúry zjavné zanietenie, réžia Moniky Steinerovej podčiarkla rovinu sarkazmu i komiky a Andreas Jankowitsch ako Muž bol skôr hercom než spevákom. Dve inscenácie, s ktorými zavítal do Bratislavy operný súbor ND Praha, viaže príbuzný motív spätosti predlôh s českým prostredím. Do histórie hľadia Janáčkove Výlety pána Broučka, súčasnosť odráža Smolkovo Nagano. Obe majú svojrázne libretá, Janáček tematicky načrel do žánru sci-fi a v paralelnom pláne k satire, Smolka zasa v kontroverznom novotvare parodoval vzťah hokeja a opery. Hudobné sú to partitúry neporovnateľné, prvá z nich je obsažná, motivicky a melodicky bohatá, druhá často samoúčelné provokujúca, hľadajúca medzižánrové prieniky. Tím Dvořák-Nekvasil sa s neľahkou predlohou vyrovnal statočne, hoci istú zdĺhavosť sa mu nepodarilo premôcť intenzívnejšou kontrastnosťou.

Pod taktovkou Jana Chalupeckého osvedčil svoje kvality orchester ND a v titulnej úlohe Broučka vynikol Jan Vacík.

Nagano vyvolávalo skôr zmiešané pocity a otázku, či ide vôbec o operu. Ďalší titul z pera Leoša Janáčka pochádza z brnianskej tvorivej dielne. Skladateľov operný epilóg Z mŕtveho domu, inšpirovaný Dostojevského románom, v režijnom poňatí Zdeňka Kaloča neodhaľuje nové vrstvy, ale vnímavo rozkrýva životné osudy postáv.

Slabinou večera bola jednorozmerná hudobná podoba Milana Kanaka. Výkonom Pavla Kamasa, Richarda Haana či Václava Málka nechýbala výrazová intenzita. Festival obohatil bratislavskú opernú ponuku najmä dramaturgicky, otestoval pripravenosť publika k tzv. moderne (tu sú veľké rezervy), a hoci chýbali "prevratné" počiny, jeho prínos bol neodškriepiteľný.

PAVEL UNGER

obsah | kultura - kultúra