Slovenská sixtínská kaplnka z časov totality

"Pán profesor, kostol, je váš. Maľujte, ja vám absolútne verím," spomína 85-ročný kňaz Štefan Raček na slová, ktoré povedal takmer pred 35 rokmi výtvarnému velikánovi Vincentovi Hložníkovi. Nenápadnému kňazovi sa podarilo v šesťdesiatych rokoch nemožné, presvedčil komunistických funkcionárov, aby z románsko-gotického kostola nezriadili družstevnú ošipáreň. Rozpadnutý a zanedbaný kostol nielen zachránil, ale zohnal aj peniaze na jeho generálnu rekonštrukciu. Kostol dostal absolútne novú a originálnu tvár. V roku 1970 ju vytvoril síce uznávaný, ale v tom čase ticho perzekvovaný národný umelec Vincent Hložník.

Čierny barón: "Keby nebolo Štefana Račeka, nebolo by už možno ani Kostola svätého Michala," rozpamätávajú sa starší obyvatelia obce na časy, keď 250-ročná fara i niekoľkokrát opravovaný kostol zo 14. storočia boli úplne spustnuté. Dostať faru v Dolnom Hričove nebola žiadna sláva, ale Štefan Raček nemal na výber. Prišiel sem v podstate za trest. Trestov si počas života užil viac než dosť. V roku 1946 ho vysvätili za kňaza a stal sa kaplánom. Sníval o štúdiu dejín umenia, ale komunisti mu to nedovolili. Keď odmietol spoluprácu so štátnou bezpečnosťou, musel narukovať k pétepákom v jáchymovskej oblasti, k povestným čiernym barónom. Mohol by sa vrátiť na Slovensko, keby ho niektorí rodáci z kysuckého Zákopčia nezapreli a neoznačili za veľkostatkárskeho kulackého syna. Na Štefana Račeka čakala temná budúcnosť v Rusku. Krátko pred jeho nedobrovoľným odchodom však zomrel Stalin a hneď nato i Klement Gottwald. Politická situácia sa zmenila, k moci sa dostali Čepička a Zápotocký. Duchovní, našťastie, už do Ruska nemuseli. Štefanovi Račekovi ponúkli miesto v Podhradí. Húževnatý kňaz sa tam však dlho neohrial. Pri náboženskej výchove jeden z jeho nevychovaných žiakov oplzlo nadával na Krista a rozhorčený kňaz mu vyťal pár zaslúžených po zadku. Chlapcovi rodičia mali "známosti" a zariadili, aby Račeka vyhodili. Nemal na výber, voľná farnosť bola iba v Dolnom Hričove. V roku 1958 sa prisťahoval. Nevítal ho nikto.

Štyria odmietli: Miestni komunisti boli presvedčení, že farár bude tancovať tak, ako budú oni pískať. Prerátali sa. Štefan Raček išiel tvrdohlavo za svojím cieľom. Niekoľko rokov zháňal a vybavoval peniaze, aj pri slivovici a víne vedel presviedčať. Dnes by sme povedali, že aktívne loboval. A vyloboval dosť peňazí na novú faru. Okamžite zaúradovali závistlivci. Vraj keď sa Kristus narodil v maštali, prečo by mal farár bývať v modernom paláci. Hrozilo, že faru zabavia a umiestnia do nej obecnú škôlku. Hoci mal veľa neprajníkov, pár kamarátov z mladosti, ktorí sa vyšplhali do vysokých štátnych funkcií, naňho nezabudlo. Fara kňazovi ostala, mohol začať šetriť na obnovu kostola. Roky trvalo, kým dal dohromady časť peňazí. Na sklonku šesťdesiatych rokov oslovil štyroch uznávaných výtvarníkov, či by kostol nevymaľovali. Vyhovárali sa, odmietali. Sklamaný kňaz sa posťažoval priateľovi Ferovi Repákovi, ktorý pracoval v Bratislave. A on mu sľúbil, že presvedčí majstra Hložníka.

V tom čase prežíval Hložník, rodák zo Svederníka, ťažké obdobie. Verejne prejavil svoj nesúhlas so vstupom okupantských vojsk na naše územie v roku 1968 a odovzdal stranícku legitimáciu. Z uznávaného dekana Vysokej školy výtvarných umení sa za hodinu stal nezamestnaný umelec. Fero Repák ho nemusel dlho presviedčať. Ponuku vyzdobiť sakrálny objekt prijal.

Paradoxom je, že dovtedy vôbec nečítal Bibliu. Vraj si nenašiel čas. No svoju neznalosť sa rýchlo snažil dohnať. Inšpiráciou mu boli i siahodlhé zápalisté diskusie so vzdelaným rovesníkom Š. Račekom. "Vincenta Hložníka som predtým osobne nepoznal, iba z jeho prác, ilustrácií Danteho Božskej komédie či Andersenových rozprávok. Vždy som ho obdivoval. Poprosil som ho, aby kostol vymaľoval. Hložník mi neskôr poslal skice. Prvé dva návrhy som odmietol, až na treťom sme sa konečne dohodli. Niečo maľoval priamo na stenu, dopredu som to nevidel. Povedal mi, že mu musím veriť. A ja som mu absolútne veril," rozpráva Š. Raček. "Kostol sme opravovali v niekoľkých fázach. Vždy keď som našetril určitú čiastku peňazí. Maľby vznikali v roku 1970, približne dva mesiace. Postupne, v priebehu desiatich rokov, sa dorábali mozaiky, vitráže, hlinená terakota. Na nich sa vo veľkej miere podieľali Hložníkovi synovia, manželka i nevesta."

Kaplnka podľa Hložníka: Kostol sa premenil na unikátne umelecké dielo. Pre bohatosť a originalitu výzdoby mu prischla prezývka Slovenská sixtínska kaplnka. Nadšenie neskrývali umelci a kunsthistorici z celého sveta. Len domáci ohŕňali nos. Expresívne farebné výjavy, ktoré ostro kontrastovali s pôvodnými maľbami v bočných kaplnkách, neprijali. Nepochopili posolstvá, nepáčil sa im hložníkovský štýl, ktorý samotný umelec označil za nový realizmus. Hložník si z toho príliš ťažkú hlavu nerobil. Nekompromisne bránil každý obraz, každú čiaru. Aj pred samotným biskupom, ktorý počas prác prišiel na kontrolu a začal Hložníka tvrdo kritizovať. Vyčítal mu, že nakreslil Panne Márii žiarivý červený plášť. "Prečo by Mária nemohla mať červený plášť? Veď kto dnes vie, ako sa vlastne obliekala? Červená je farba kráľovská, farba víťazstva, viery a lásky," odbil biskupa Hložník. Terčom kritiky bola aj raketa a balón, ktoré namaľoval k nohám svätého Michala, patróna kostola. "Raketa a balón symbolizujú súčasnú dobu, dobu techniky. Ak ich poznajú ľudia teraz, prečo by ich Boh nemohol poznať odjakživa?" obhajoval moderné telesá maliar. Priznal, že práca na kostole ho výrazne duchovne obohatila. "Chcem umením zvolať: Človeče, zobuď sa! Veď konečne vyhráva iba Boh a ten je tu s nami. Ten trpí, prehráva, ale v prehre je jeho víťazstvo, nový život, zrodenie, nové ľudstvo. Práca zla naďalej trvá. Zlo je súčasťou nášho života, vnútorného i vonkajšieho. Dante tak krásne píše o nebi. Vari aj mne niečo napadne. Vyjadrím to. Ale žiaden cit, farba, myšlienka, srdce nevyjadrí, čo je nebo. Pokúsim sa to aspoň kúskom vyjadriť, tu, v tomto kostole," vyznáva sa V. Hložník.

Štefan Raček ho presviedčal, aby v sakrálnej tvorbe pokračoval. Najskôr nechcel, ale potom privolil. Výsledkom bola nádherne ilustrovaná Biblia. Ilustrácie Vincent Hložník maľoval postupne, neuveriteľných dvadsať rokov. Vydania sa nedožil. Jeho manželka Viera, tiež v spolupráci so Š. Račekom, ilustrovala knihu biblických príbehov pre deti. No, podobne ako jej manžel, nikdy ju nevidela. V čase vydania bola už vážne chorá a krátko nato zomrela.

LENKA KAPUSTOVÁ

obsah | kultura - kultúra