Slovenské národné divadlo uvdedie originálny európsky projekt

V piatok a v sobotu bude Činohra Slovenského národného divadla dejiskom ojedinelej medzinárodnej divadelnej produkcie s názvom Learning Europe alebo EuroPathalia.

Projekt vznikol v koprodukcii šiestich divadiel z piatich európskych štátov. Koncept vytvoril známy nemecký režisér a dramatik Armin Petras, pôsobiaci v Thalia Theater v Hamburgu. Learning Europe obsahuje 21 časovo ohraničených zadaní - úloh rôznych žánrov a foriem (činohra, tanec, videoprojekcia), ktoré muselo každé zo šiestich zúčastnených divadiel spracovať, teda naskúšať, nakrútiť na video a podobne. Nesmeli chýbať osobitosti, ktoré charakterizujú danú krajinu.

Činohra SND poverila touto úlohou režiséra Patrika Lančariča, dramaturga Petra Pavlaca a hercov Moniku Hilmerovú a Marka Igondu. Okrem Činohry SND sa na projekte zúčastňujú Thalia Theater Hamburg (Nemecko), Slovensko Narodno Gledališče Drama Ljublyana (Slovinsko), Les Théatres de la Ville Luxembourg (Luxembursko) a Lietuvos Nacionalinis Dramos Teatras Vilnius (Litva).

Po skončení prípravy vo vlastnom divadle sa tímy stretli v Hamburgu a podľa konceptu Armina Petrasa vytvorili z týchto divadelne stvárnených zadaní jedno veľké spoločné predstavenie, ktoré malo premiéru 2. apríla. Špecifikom projektu je postupné presúvanie sa na "domáce dosky" všetkých zúčastnených divadiel. Konečnou stanicou je májový festival ETC v slovinskej Novej Gorici.

Účinkujúci hrajú vždy vo svojom rodnom jazyku, zrozumiteľnosť predstavenia zabezpečuje komentár v jazyku krajiny, v ktorej sa podujatie uskutočňuje. Na pôde Činohry SND by sa dnes a zajtra mal projekt obohatiť o postavu moderátora, ktorý dodá akcii ďalší rozmer.

To, že ide z organizačného hľadiska o jeden z najkomplikovanejších projektov, potvrdzujú slová všetkých zainteresovaných. Scéna sa skladá z troch paralelných javísk rozdelených na tri časti s tromi videoprojekciami. "Je to viac matematika ako divadlo, v ktorej je zakódovaná náhodnosť na javisku. Nikto si nevie predstaviť, ako to všetko bude vyzerať. Vzniknuté situácie sa však stávajú postupne jasnejšími a výsledkom je paradivadelný útvar, ktorý vypovedá okrem divadelnej tradície aj o javoch a pnutiach, ktoré v súčasnej Európe existujú," vysvetlil dramaturg Peter Pavlac. Každý tím pracoval až na 19 úlohách. "Štruktúru sme poznali, ale spracovanie bolo záhadou. Nevedeli sme odhadnúť ani hlasitosť, ani temperament či kultúrny artefakt našich ‚spoluúčinkujúcich'. Kým my sme rozohrávali scénu Pieta o našich zosnulých hercoch, napríklad Luxemburčania vykrikovali o peniazoch z národnej banky. Takto vznikala konfrontácia svedčiaca o pohyboch Európy. Je to zvláštne najmä pre hercov, pretože sa s tým musia vyrovnať na javisku, ale i ľudsky, keďže v tej chvíli prežívajú svoje vlastné vnútorné drámy," myslí si režisér Patrik Lančarič. Podľa neho boli práve východoeurópske výstupy veľmi silné. Idú do hĺbky a sú úprimné, kým západná kultúra má tendenciu viac ironizovať.

"Naša sila bola v tom, že naše úlohy boli robené z absolútneho vnútra, nie cez ‚herecký mostík'. Veľmi sme chceli povedať, čo cítime," vyznal sa herec Marko Igonda. "Aby sme spolu nebojovali, ale komunikovali a hľadali, čo nás spája, a to zladili," dodala jeho kolegyňa Monika Hilmerová. "Ak by niekto hľadal fabulu príbehu, márne. Ale ak to vníma ako udalosť, stretnutie a varianty, podarí sa mu vyčítať úrovne temperamentu toho-ktorého národa. Tento projekt zachytáva fragment procesu vývoja Európy. Každý hovorí o ekonomike, politike, ale čo sa odohráva medzi obyčajnými ľuďmi, to možno nájdete aj v tejto divadelnej forme, ktorá pomerne autenticky vyjadruje, čo sa deje v realite," dodal režisér.

ANITA RÁZOVÁ

obsah | kultura - kultúra