Aké bolo s Sovenské divadlo v Prahe 2002Sedem svetov na jedných doskáchUž 7. ročník festivalu Slovenské divadlo v Prahe predstavil vo februári počas 7 dní 7 inscenácií 7 rôznych divadiel. Dve z nich sa, pravda, hrali dvakrát, takže symbolika sedmičky nebola dogmaticky dodržaná, keď divácky záujem aj tak presahuje možnosti Divadla Bez zábradlí, ktoré festival spolu s občianskym združením Adria organizuje. Dramaturgia tohto ročníka prehliadky bola, dá sa povedať, pestrejšia než v minulosti. Výber bol zrejme reprezentatívnejší a rozhodne odvážnejší - organizátori si trúfli nahliadnuť viac mimo stredný prúd slovenského divadelníctva. To so sebou samozrejme prináša aj isté negatíva. Zaujímavé texty a režijné postupy nenašli vždy úplne presvedčivé herecké vyjadrenie. To je vlastne trochu paradoxné, pretože herectvo býva považované za hlavnú devízu slovenského divadla. Na druhej strane, na pozadí niektorých slabších výkonov o to viac vynikli herecké koncerty v podaní viacerých stálic i nových objavov. Prehliadku otvorila Malá scéna Slovenského národného divadla so "Scénami z manželského života" na motívy rovnomenného filmu Ingmara Bergmana. Mimochodom, festival priniesol ešte jeden divadelný prepis filmu: Dodo Gombár naštudoval s martinským Divadlom SNP inscenáciu "Zahraj to ešte raz, Sam" Woodyho Allena. V oboch prípadoch (a aj vo viacerých ďalších kusoch) je epicentrom príbehu vzťah medzi mužom a ženou. Prirodzene, allenovská inscenácia je klasickou komédiou - mimochodom, prerozprávanou dosť filmovým jazykom. Inscenácia SND ňou, samozrejme, nie je, hoci každý, kto videl Bergmanov film s jeho ťaživou atmosférou, musí byť prekvapený Strniskovým pojatím. To dáva priestor aj humoru, ktorý je však iba uľavením si uprostred rúcania sa všetkých ilúzií všetkých manželstiev sveta. Herecké výkony Anny Javorkovej a Jozefa Vajdu v hlavných úlohách boli strhujúce, hoci pomerne vzdialené filmovej predlohe. Alebo možno práve preto.
S vynikajúcim textom Bernarda-Marie Koltésa "Roberto Zucco" o neriešiteľnosti konfliktu jednotlivca (napokon štvornásobného vraha) so spoločnosťou sa popasovalo Štátne divadlo Košice. Pod režijnou taktovkou nového umeleckého šéfa Romana Poláka sa divadlo snaží vymaniť z úpadku, zapríčineného administratívnymi zásahmi za predchádzajúcej vlády. "Robertom Zuccom" sa im to podarilo napoly. Ak sa v takomto oslabenom súbore obsadí 21 hercov, ťažko očakávať, že všetci podajú skvelý výkon. Opačným prípadom bola posledná inscenácia festivalu: "Vtedy na Jamajke" Donalda Churchilla v podaní bratislavského Štúdia L+S. Nenáročná konverzačná komédia o rozdeľovaní majetku bývalých manželov poskytla priestor pre herecký koncert Kamily Magálovej a Milana Lasicu v hlavných úlohách. Lasica sa sám ujal i réžie.
Festival Slovenské divadlo v Prahe a recipročný, organizovaný Štúdiom L+S v Bratislave, zohrávajú zásadnú rolu v udržiavaní vzájomnej previazanosti divadla v oboch krajinách. Je iba dobré, ak sa od manifestačnej podpory dostávame do fázy vášnivých diskusií a živého - i kritického - záujmu. Z tohto hľadiska boli diskusie v kuloároch i študenti herectva posedávajúci na schodoch povzbudzujúcimi momentami... VLADIMÍR SKALSKÝ, NAĎA VOKUŠOVÁ
|
obsah | kultura - kultúra |