Aké bolo s Sovenské divadlo v Prahe 2002

Sedem svetov na jedných doskách

Prehliadku otvorila Malá scéna Slovenského národného divadla so "Scénami z manželského života" na motívy rovnomenného filmu Ingmara Bergmana. Mimochodom, festival priniesol ešte jeden divadelný prepis filmu: Dodo Gombár naštudoval s martinským Divadlom SNP inscenáciu "Zahraj to ešte raz, Sam" Woodyho Allena. V oboch prípadoch (a aj vo viacerých ďalších kusoch) je epicentrom príbehu vzťah medzi mužom a ženou. Prirodzene, allenovská inscenácia je klasickou komédiou - mimochodom, prerozprávanou dosť filmovým jazykom. Inscenácia SND ňou, samozrejme, nie je, hoci každý, kto videl Bergmanov film s jeho ťaživou atmosférou, musí byť prekvapený Strniskovým pojatím. To dáva priestor aj humoru, ktorý je však iba uľavením si uprostred rúcania sa všetkých ilúzií všetkých manželstiev sveta. Herecké výkony Anny Javorkovej a Jozefa Vajdu v hlavných úlohách boli strhujúce, hoci pomerne vzdialené filmovej predlohe. Alebo možno práve preto.

Kapitolou samou osebe bolo "Kvarteto" v podaní Divadla Astorka Korzo '90. Hra Heinera Müllera na motívy románu v listoch Choderlosa de Laclosa Nebezpečné známosti, známeho z filmovej verzie Miloša Formana, nemá s originálom priveľa spoločného. Ide o bolestivé pitvanie vlastných žiadostivostí, analyzovanie ich fyziológie. Muž, reprezentovaný Valmontom (Vladimír Hajdu), a žena, zosobnená markízou de Merteuil (Zita Furková), obaja odhalení na javisku do posledného zášklbu nervu, v prípade Vladimíra Hajdu doslova aj do poslednej časti oblečenia. Maximálna otvorenosť a expresívnosť vo vyjadrovaní i správaní v depresívnom prostredí pitevne. Samozrejme, škandálnosť iscenácie vyznie viac v niektorom prudérnom slovenskom malomeste, než v Prahe, avšak senzitívny divák nikde na svete nemôže odísť z takéhoto predstavenia neotrasený. Ide o kompaktnú, pôsobivú, dobre zahranú inscenáciu.

Poetika Divadla GUnaGU, ktoré priviezlo do Prahy inscenáciu "Čechov-boxer" dramatika Viliama Klimáčka, patrí od začiatku deväťdesiatych rokov k určujúcim tendenciám slovenského divadla, aj preto, že divadlo uvádza výhradne vlastné texty. V hre "Čechov-boxer", sa prelína realita s absurdnou fikciou, lekár Čechov sa v hre z pera lekára Klimáčka stretáva so štyrmi lekármi zo svojich vlastných hier, jeho kusy vysiela Cárska televízia v podobe sitcomov... A predovšetkým sa potýka s bodom, z ktorého niet kam ďalej. Slabinou inak skvelej inscenácie v klipovej réžii Karola Vosátka je nevyrovnanosť a vzájomná disharmónia hereckých výkonov. Z nich sa vymyká výborná Darina Abrahámová v úlohe Marie Pavlovny Čechovovej. Titulnú rolu stvárnil sám Viliam Klimáček, rolu jeho osudovej lásky Liky Mizinovovej známa televízna a filmová kráska Gabriela Škrabáková.

S vynikajúcim textom Bernarda-Marie Koltésa "Roberto Zucco" o neriešiteľnosti konfliktu jednotlivca (napokon štvornásobného vraha) so spoločnosťou sa popasovalo Štátne divadlo Košice. Pod režijnou taktovkou nového umeleckého šéfa Romana Poláka sa divadlo snaží vymaniť z úpadku, zapríčineného administratívnymi zásahmi za predchádzajúcej vlády. "Robertom Zuccom" sa im to podarilo napoly. Ak sa v takomto oslabenom súbore obsadí 21 hercov, ťažko očakávať, že všetci podajú skvelý výkon.

Opačným prípadom bola posledná inscenácia festivalu: "Vtedy na Jamajke" Donalda Churchilla v podaní bratislavského Štúdia L+S. Nenáročná konverzačná komédia o rozdeľovaní majetku bývalých manželov poskytla priestor pre herecký koncert Kamily Magálovej a Milana Lasicu v hlavných úlohách. Lasica sa sám ujal i réžie.

S veľkou zvedavosťou bol očakávaný "Jááánošííík (po tridsiatich rokoch)" Radošinského naivného divadla. Ide totiž o prepracovanie jednej z mála naozaj kultových inscenácií v dejinách slovenského divadla. Predely pôvodných a nových skečov sú prirodzené, niektoré nové momenty naozaj prínosné. Na otázku, kto dokáže nahradiť Milana Markoviča v úlohe Uhorčíka, odpovedal - po svojom a vynikajúco - mladý objav ostatných rokov Csongor Kassai. Stanislav Štepka prenechal réžiu Jakubovi Nvotovi a úlohu Jánošíka Mojmírovi Cabanovi, sám sa výborne zhostil úlohy Otca. Napriek všetkému však treba priznať, že v porovnaní s nadčasovými legendárnymi výrokmi a situáciami z klasického Jááánošíííka tie nové sú až príliš aktuálne a teda časné. Nenaplnili sa obavy z lacného výpredaja starých pokladov, ale, obávame sa, ani nádeje, že by mohol byť starý Jááánošííík prekonaný. Nie je však asi vinou autora a súboru, že si kedysi postavil latku tak nesmierne vysoko.

Festival Slovenské divadlo v Prahe a recipročný, organizovaný Štúdiom L+S v Bratislave, zohrávajú zásadnú rolu v udržiavaní vzájomnej previazanosti divadla v oboch krajinách. Je iba dobré, ak sa od manifestačnej podpory dostávame do fázy vášnivých diskusií a živého - i kritického - záujmu. Z tohto hľadiska boli diskusie v kuloároch i študenti herectva posedávajúci na schodoch povzbudzujúcimi momentami...