Nenaplnená ambícia legendárneho polyhistora

Trnavská Galéria Jána Koniarka pripravila ojedinelú výstavu, ktorá možno na prvý pohľad nenápadne, ale s o to väčšou dôslednosťou poukazuje na málo známu výtvarnú tvorbu jedného z našich najväčších teoretikov v oblasti literatúry a výtvarného umenia. Spolu s výstavou usporiadala konferenciu, ktorá verejnosti odhalila všetky smery, ktorými sa Oskár Čepan napriek prekážkam v minulom režime uberal, jeho nesmiernu rozhľadenosť a prínos v rôznych oblastiach kultúrneho života.

Meno Oskár Čepan sa už niekoľko rokov širšej verejnosti pripomína vďaka cene pre mladých výtvarníkov, organizovanej Nadáciou - Centrom pre súčasné umenie, ktorá nesie jeho meno. Skutočná veľkosť jeho vedeckého pôsobenia však stále nie je dostatočne pripomínaná. Ak vezmeme do úvahy fakt, že ani na mnohých vysokých školách umeleckého či umelecko-vedného zamerania nie je jeho meno v učebných osnovách, nemôžeme čakať, aby sa dielo Oskára Čepana stalo súčasťou dejín slovenskej kultúry. Minulý rok bol rokom pripomenutia si jeho nedožitých sedemdesiatín.

Nenaplnená ambícia výtvarnícka

"Nenarodil sa do priaznivej doby," hovorí literárna vedkyňa Marcela Mikulová, "no ideologické obmedzenia sa naučil brať ako výzvu. Rafinovane na ne reagoval, limity podnecovali jeho kreativitu." Oskár Čepan sa narodil 27. februára 1925 v Cíferi pri Trnave. Už vo svojich pätnástich rokoch realizuje prvé krajinomaľby z trnavského okolia. Jeho prvý záujem, ktorý ho neopustil po celý život, smeroval ku výtvarnému umeniu, v roku 1941 vytvoril prvú geometricko-abstraktnú kresbu.

Ako 19-ročný pôsobil ako scenárista v Trnavskom mestskom divadle a vychádza jeho prvá stať Výtvarná spolupráca pri divadle. Odtiaľ pochádza aj jeho známe varovanie pred "vždy aktuálnym nebezpečenstvom: vraždou slova prostredníctvom kulisy." Mladý Čepan si ako prvé štúdium zvolil odbor výtvarná výchova - zemepis, ktoré po roku zmenil, a začal študovať filozofiu - slovenskú literatúru. Literatúra a výtvarné umenie sa odvtedy až do konca života preplietajú a navzájom sa dopĺňajú.

Spolukurátor trnavskej výstavy Jiří Valoch je presvedčený, že skutočným tajomstvom tohto mnohostranného a veľmi kultivovaného muža je jeho bytostná ambícia byť výtvarníkom. Rané geometricko-abstraktné kresby, ale aj koláže, ktoré sa v 40. rokoch stali akýmsi obrazovým denníkom. Svedčia o jeho silnom vzťahu práve k výtvarnému umeniu. No dodnes sa dostatočne nevysvetlilo jeho náhle odstúpenie od geometrickej abstrakcie, ktorá z neho mohla urobiť jedného z jej slovenských priekopníkov.

Teoretik Konfrontácií

Ešte počas štúdií na Filozofickej fakulte v Bratislave nadväzuje Čepan priateľstvo s maliarom Mariánom Čunderlíkom, neskorším účastníkom známych Konfrontácií, neoficiálnych stretnutí v ateliéri výtvarníkov počas ideologického tlaku začiatkom 60. rokov. Od roku 1949 pracuje ako vedecký pracovník v Slovenskej akadémii vied, ťažiskom jeho práce sa stáva štrukturalizmus, tvorba ruských formalistov, ale aj vedecké a umelecké avantgardy 40. rokov.

Je jedným z prvých, kto spája prísne vedecké (scientistické myslenie) s psychoanalytickými sondami (opieral sa o Freudovu teóriu pudov). Zaujímavý je fakt, že jeho zameranie v literatúre sa obracalo smerom k histórii - realizmu, romantizmu, medzivojnovému naturizmu, kým umeleckými štúdiami a kritickými textami reflektoval aktuálne výtvarné dianie.

Európsky autor na indexe

V októbri 1958 sa neformálne otvára zakázaná výstava Mariána Čunderlíka v bratislavskej Galérii Cypriána Majerníka, zákaz postihol aj jeden z Čepanových textov k výstave. V roku 1966 píše štúdiu k antológii textov Vasilija Kandinského. Písomne oslovuje a udržiava korešpondenciu až do roku 1975 s rusko-francúzskym maliarom a literátom Sergejom Šaršúnom, ktorý na jeho pozvanie prichádza do Bratislavy. Publikuje prvú antológiu textov Kazimíra S. Maleviča s dôležitou vlastnou štúdiou. Malevičov konštruktivizmus sa, aj vďaka vlastnému Čepanovmu záujmu o abstraktnú geometriu, stáva dôležitým prameňom jeho skúmania.

Od roku 1970 ho postihuje jeden zákaz publikovania za druhým: monografia Mariána Čunderlíka - zákaz vydania, antológia textov Tatlinova iniciatíva - sadzba rozmetaná, monografia Rudolfa Filu - zákaz vydania, Literárne bagately - dielo zošrotované.

Jeden z posledných polyhistorov

Možno aj pre nepriateľské ovzdušie začal sa Čepan koncom 60. rokov vracať k svojej zabudnutej láske - archeológii praveku. A tak, ako všetko, do čoho sa púšťa, aj túto oblasť obohacuje o svoje systematické hľadanie s úspešnými výsledkami.

Čepanovi sa podarilo vo všetkých oblastiach, na ktoré namieril svoje neuveriteľne invenčné myslenie, dosiahnuť vysoko hodnotné a najmä nadčasové výsledky. Pravdepodobne to bolo, slovami Mikulovej, vďaka jeho nefalšovanému avantgardnému duchu, záľube v medzipriestoroch, perifériách, krivkách a hľadaním medzi epochami. Nebol spokojný s tradičným spôsobom bádania, pre neho bola dôležitá uvoľnenosť uvažovania, fantázia, ale aj transparentnosť ako metóda. Kládol dôraz na analýzu, porovnávanie, ale aj interpretáciu a najmä "surfovanie" medzi odbormi, čím predznamenal neskoršiu interdisciplinaritu.

Konferencia, ktorú Galéria Jána Koniarka usporiadala ako sprievodné podujatie, ukázala Oskára Čepana ako jedného z posledných polyhistorov. Výstava predstavuje tohto autora v jeho menej známej polohe - ako výtvarníka. V polohe, ktorá je v jeho impozantnej celoživotnej tvorbe nezodpovedanou otázkou.

SME

obsah | kultura - kultúra