So Slovákom v českom parlamente Jozefom Kubinyim

Neviem si predstaviť zadrôtovanú hranciu

Čo priviedlo slovenského lekára do Českej republiky?

- Školu som skončil v Olomouci a už som na Morave ostal. Je nás takých veľa. A prečo som odišiel z Martina do Olomouca? Dá sa povedať, že v tom boli osobné dôvody. Československo som vtedy vnímal ako jednu krajinu, nakoniec aj v Martine sa na lekárskej fakulte učilo z celoštátnych učebníc písaných po česky.

A čo toho lekára priviedlo do Poslaneckej snemovne?

- Nespokojnosť s tým, v akom stave je v ČR zdravotníctvo a tiež v akom stave je Moravskosliezsky kraj. A nakoniec i nespokojnosť s politickou scénou v ČR. V ČSSD som členom od roku 1992, rok a pol som bol v Ostrave predsedom mestskej organizácie, osem rokov pracujem v zastupiteľstve mesta a asi tri roky v Rade mesta Ostravy. Takže postup do snemovne je celkom logickým pokračovaním. Žiaľ, táto nová pozícia v parlamente mi už neumožní venovať sa naplno medicíne. Na druhej strane dúfam, že mi pomôže niečo rozumného za tie štyri roky presadiť.

V ktorom výbore budete pracovať? Čím sa chcete predovšetkým zaoberať?

- Vo výbore pre sociálnu politiku a zdravotníctvo. Ďalej vo výbore pre integráciu do EÚ, kde som však zatiaľ náhradníkom. Za priority svojej práce považujem zdravotníctvo, Moravskosliezsky kraj a integráciu ČR do Európskej únie. V zdravotníctve treba vykonať systémové zmeny a zefektívniť ho. Zatiaľ sa od roku 1989 urobilo iba pár naozaj zásadných zmien, ostatné úpravy boli skôr kozmetické. Problémy Ostravy a Moravskosliezskeho kraja poznám z komunálnej politiky. Som presvedčený, že ČR je tomuto kraju dlžná mnohé a že bez pomoci centrálnych orgánov sa nemôže uskutočniť reštrukturalizácia ťažkého priemyslu v regióne. Celkovo je nás v ČSSD desať poslancov z Moravskosliezskeho kraja, takže predpokladám, že sa nám spoločnými silami podarí niečo pre kraj urobiť. Vstup do EÚ v čo najskoršom možnom termíne považujem pre ČR (a nakoniec i pre SR) za absolútne najvyššiu prioritu. Som hlboko presvedčený o správnosti myšlienky európskej integrácie. Bolo by obrovskou chybou a poškodením národných záujmov obyvateľov ČR nevyužiť veľkú šancu skorého vstupu do EÚ, ktorá sa teraz rysuje.

Sú pre vás ako Slováka žijúceho v ČR česko-slovenské vzťahy jednou z priorít?

- Áno, ale v trochu širšom kontexte. Veľmi ťažko som niesol rozpad štátu a dodnes som presvedčený, že to bola hlúposť. Už sme mohli tých pár rokov vydržať spolu a spoločne vstúpiť do Únie. Prioritou ČR i SR je v súčasnosti otázka integrácie v rámci Európy. Veľmi by som si želal, aby deliaca čiara medzi "východom a západom" nebola medzi Jablunkovom a Hodonínom. V ČR je pomerne jasná politická zhoda v otázke integrácie do európskych štruktúr, väčší problém to bude pre Slovensko. Pokiaľ Slovensko nevstúpi do únie spoločne s ČR alebo krátko po nej, bude to znamenať veľmi výrazné zhoršenie vzájomných vzťahov. Už len preto, že sa veľmi skomplikuje cestovanie. Neviem si dosť dobre predstaviť vízovú povinnosť a "zadrôtovanú hranicu". Ale ako by som niečo mohol zmeniť ja osobne, neviem. Rád by som, ale asi to ani nie je možné. Musíme počkať, ako na Slovensku dopadnú voľby. Od toho sa budú odvíjať ďalšie udalosti a vzájomné kontakty. Problémom je aj to, že na Slovensku nie je silná sociálna demokracia ako prirodzený partner.

Slováci sú dnes v ČR národnostnou menšinou, hoci vďaka kultúrnej a jazykovej blízkosti veľmi špecifickou. Na Ostravsku je slovenská komunita veľmi početná, avšak - zdá sa - málo aktívna...

- Súhlasím. Malá aktivita ostravských Slovákov môže súvisieť s blízkosťou Slovenska. Asi podobne ako ja trávia víkendy a dovolenky na Slovensku a preto nemajú potrebu organizovať sa a udržiavať pospolitosť. Vo všeobecnosti si myslím, že situácia Slovákov v ČR je diametrálne odlišná od situácie Slovákov v USA alebo Kanade. Tá kultúrna a jazyková blízkosť je jeden dôvod, druhým - a možno ešte dôležitejším - je geografická blízkosť Slovenska. Ďalším samozrejmým dôvodom je tiež to, že Slováci v ČR sú v diaspóre, nie sú koncentrovaní na nejakom definovanom území, ako je to hoci v prípade Maďarov na Slovensku.

Aké sú, takpovediac, vaše osobné česko-slovenské vzťahy?

- Moje vzťahy zo Slovenskom a Slovákmi sa nijako nezmenili rozdelením spoločného štátu. Mám tam celú rodinu a mnoho veľmi dobrých priateľov. Ako som už spomínal, trávim tam väčšinu víkendov a dovoleniek. Mám však veľmi veľké výhrady voči niektorým slovenským politikom a politickým stranám. A je mi ľúto, že politická kultúra na Slovensku je tiež nízka. Dúfam, že v tomto smere bude vývoj pozitívny a Slovensko sa bude v budúcnosti jednoznačne definovať ako krajina s vyspelou demokraciou a kultúrou.

MUDr. Jozef Kubinyi, Ph.D., sa narodil v roku 1955 v Žiline. Od roku 1973 študoval na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Martine, v roku 1977 prestúpil na Lekársku fakultu Univerzity Palackého v Olomouci. Po promócii v roku 1979 pracoval na rádioterapeutickom oddelení v Paskove pri Ostrave, neskôr na oddelení nukleárnej medicíny v Ostrave-Porube. V roku 1982 bol krátko zamestnancom OÚNZ Žilina. Keď vedenie upustilo od zámeru založiť oddelenie nukleárnej medicíny, vrátil sa do Ostravy, kde od roku 1994 pôsobí ako prednosta kliniky. Od roku 1992 súčasne prednáša v Ostrave, od roku 1994 aj v Olomouci. Od roku 1999 je členom Vedeckej rady Ministerstva zdravotníctva ČR. Členom ČSSD je od roku 1992. O tri roky neskôr sa stal členom Zastupiteľstva mesta Ostravy a od roku 2000 členom rady mesta. V roku 2002 sa stal poslancom Poslaneckej snemovne PČR. Je ženatý, manželka je lekárka. Má dve dcéry, obe vysokoškolské študentky.