Bola som v lete, ako mnohí z nás, na nejaký čas na dovolenke na Slovensku. Pretože počasie (na rozdiel od pražskej takmer neznesiteľnej horúčavy) nebolo práve naklonené užívaniu si na termálnych kúpaliskách, ktorých je v našej rodnej krajine naozaj neúrekom, chodili sme na výlety. Mohla som tak nazbierať aké-také poznatky a skúsenosti v oblasti cestovného ruchu na Slovensku. Prišla som k jednoznačnému, a určite nie novému presvedčeniu, že naša krajina je veľmi malebná, má množstvo historických a kultúrnych pamiatok, dobré prírodné podmienky, ba i geografické postavenie, ale turizmus a cestovný ruch tu navidomoči skomierajú.

Často som sa zamýšľala, čím to je a zisťovala si najrôznejšie údaje o tomto, dá sa povedať novodobom druhu podnikania. Dospela som k názoru, že my tú krásu, ktorá sa na Slovensku nachádza v širokej škále, jednoducho nedokážeme predať. Nevieme to, neboli sme na to zvyknutí. Nie je tajomstvom, že v množstve krajín Európy sa stali devízové príjmy z cestovného ruchu jedným z hlavných zdrojov hrubého domáceho produktu. Príjmy Slovenskej republiky z aktívneho cestovného ruchu síce za posledné roky vzrastajú, ale stále klesá percentuálny počet zahraničných návštevníkov, ktorí sa tam ubytovali aspoň na jednu noc. Uvádza sa, že Slovensko je na vyše 90 percent tranzitnou krajinou a nie cieľovou, do ktorej by návštevníci smerovali, aby tu aj nejaký čas aj pobudli.

V čom všetkom je teda pes zakopaný? Ukazuje sa napríklad, že veľmi neprehľadná a najmä politicky orientovaná privatizácia na Slovensku priviedla mnohé turistické objekty do rúk podnikateľom, o ktorých by sa dalo len ťažko hovoriť ako o profesionáloch v danej oblasti - väčšinou to boli ľudia bez skúseností a náležitej odbornosti. Na Slovensku tiež dlhé roky nebolo priaznivé stimulujúce prostredie pre cestovný ruch. Veľa pochopiteľne zapríčinil aj pomerne malý záujem zahraničných investorov o podnikanie na Slovensku. Následkom je viditeľné zaostávanie mnohých služieb v tejto oblasti. To na svojich cestách slovenskou krajinou bolestivo pocítite vari na každom kroku. Od vybavenia hotelov, cez úroveň poskytovaných služieb v reštauráciách, bufetoch, na kúpaliskách, v športových areáloch... Zhoršujúca sa ekonomická situácia v jednotlivých regiónoch a vzrastajúca nezamestnanosť pochopiteľne nič pozitívneho nepridajú, nehovoriac už o nálade obyvateľstva. Úsmev, ktorý nič nestojí, sa na tvárach predavačov, obsluhujúcich, zamestnancov, stále ešte nestal samozrejmosťou. Skôr naopak. Všetky tieto faktory k nám nepriťahujú práve tých potrebných solventných návštevníkov, pretože sú zvyknutí na úplne inú úroveň služieb. Ako ukazujú štatistické prieskumy, na Slovensku využíva ubytovacie zariadenia najviac českých turistov, Poliakov, Rakúšanov, Ukrajincov a Talianov.

Podľa prognóz rôznych ekonomických inštitúcií sa cestovný ruch stáva v celosvetovom meradle ekonomickým odvetvím s vari najväčším obratom. Slovensko má stále v tomto smere veľký dlh. Ako teda čo najviac "predať" naše krásy a naše kultúrno-historické bohatstvo? Ponuka možností zrekreovať sa v slovenských horách či v termálnych vodách musí nepochybne byť intenzívnejšia a dravšia. Je pravdou, že sa už dnes mnohé cestovné kancelárie snažia nielen zúčastňovať sa najrôznejších medzinárodných veľtrhov, ale i propagovať svoje ponuky v zahraničí - cez ambasády, cez médiá i cez komerčné subjekty. Existujú už aj pomerne slušné webové stránky Slovenskej agentúry pre cestovný ruch, kde sa o Slovensku, jeho prírodných krásach a pamiatkach dozviete pomerne veľa. Ide o to, koľko ľudí ich vyhľadá pred cestou na Slovensko...

Nie menej dôležité je však vytvárať aj čo najpozitívnejší obraz Slovenskej republiky vo svete, ako pokojne sa rozvíjajúcej a demokratickej krajiny, bez odstrašujúcich škandálov. Teda krajiny, do ktorej sa oplatí pricestovať, v ktorej sa dá oddýchnuť a načerpať nových síl v pohodlí a so všetkým potrebným zaopatrením. A napokon, o pamiatky, na ktoré chceme, aby sa turisti chodili ešte dlhé roky pozerať, by sme sa mali aj nejako starať, obnovovať ich. Zatiaľ je situácia pomerne tristná - pamiatky sa vo veľkej miere rozpadávajú, sú mizerne označené, sprievodcovia po niektorých z nich sú vyložene nefundovaní...

Je v rukách nielen štátu, ale aj nás všetkých, aby sa Slovensko stalo vhodnou cieľovou krajinou pre turistov z celého sveta. Krajinou, do ktorej sa každý rád príde pozrieť a rád sa tam bude aj vracať. Pretože naša príroda a naša história majú čo ponúknuť. Ide len o to, aby mali čo ponúkať aj obyvatelia tejto krajiny...

NAĎA VOKUŠOVÁ

---

Zpět na obsah