Hokejista Richard Lintner

Pittsburský Tučniak Richard Lintner, alias Citrón, keď po kolotoči NHL preletí veľkú mláku, na štyri mesiace rozbehne doma svoje obľúbené relaxačné aktivity: teší sa s rodinou, hrá golf v rakúskom Hainburgu a v Čeladnej na Morave, tenis v Trenčíne - a stretáva sa s priateľmi.

Dlhoročný Richardov priateľ z Trenčína Maroš Hossa, obliekajúci hokejový dres ottavských Senátorov, o ňom hovorí: "Na Citrónovi obdivujem jeho vyrovnanosť a zmysel pre každú srandu. Keď toto zmiešate dohromady, dôjde vám, že Citrón je kamarát ako hrom. Tiež rád špekuluje - na ľade, aj v živote. Nejde k cieľu najjednoduchšou cestou, najlepšie je, keď dá všetkému aj nejakú filozofiu, keď si to okorení podľa vlastného gusta."

Život s takouto charakterovou výbavou môže byť celkom fajn. A k tomu zaslúžené porcie popularity, góly za nároďák do siete súperov, götteborské zlato a helsinský bronz z majstrovstiev sveta v hokeji, stúpajúci kredit v zámorskom tíme Tučniakov a okrem toho ešte taká, nie celkom zanedbateľná maličkosť: ročný kontrakt so zamestnávateľom na 400 tisíc dolárov...

Hlad po rodine

V priebehu minulého týždňa dostala Kristínka, trojročná dcéra Richarda a Dany Lintnerovcov, horúčky a Citrón smutným hlasom vysvetlil: "Bola to angína, prvá v jej živote." Sám považuje za nenahraditeľné, aby bol v takých chvíľach pri malej. V okamihoch bolesti, pozná to z vlastnej skúsenosti, je dobré vidieť rodičov, najbližších. "Veľmi si však cením," prizná po chvíli, "že v rodinnom dome, v Soblahove, mám vytvorené na oddych fantastické podmienky. Po náročnej lige v zámorí ho veľmi potrebujem."

Je fakt, že nedávno absolvoval s priateľmi golfovú extázu v rakúskom Hainburgu a tenisový turnaj zmiešaných dvojích v rámci trenčianskej exhibície Hokej cup. Na prvé miesto však jednostaj posúva rodinu, lebo ako vraví, všetko sa odvíja práve od jej pohody. Preto sa snaží byť s manželkou tak často, ako sa len dá. "V USA sú dievčatá so mnou počas celej sezóny - čakajú na mňa doma v Pittsburgu."

Ich domovom v meste Tučniakov bol počas uplynulého roka apartmán hotela Hilton. Taká rarita! Richard si totiž nespomína, či sa niekomu prihodilo, aby klub "cáloval" za apartmán pre hráča, ktorého získali výmenou z New York Rangers, ako to bolo v jeho prípade. "Býva zvykom, že sa hráči vymenia, ale nestáva sa, aby klub platil takýmto hráčom celý rok hotel." V novej sezóne uvažuje Richard o prenájme bytu.

Nad kočovným životom hokejistov Citrón iba vystrúha zhovievavú grimasu. Anabázu talentov po zámorských klziskách občas pripomína pohyb biliardovej gule: V slovenskom juniorskom tíme si ho všimli skauti a po niekoľkých zápasoch extraligy ho roku 1996 draftovali zo Spišskej Novej Vsi do kempu v Phoenixe. Po roku nasledovala výmena k Predátorom do Nashvillu, prestup do švédskeho MoDo Hockey, jeden zápas v drese newyorských Rangers a zatiaľ posledná zastávka u Tučniakov. Čo už? Od detstva túžil Citrón preháňať puk po štadiónoch kanadskoamerickej národnej hokejovej ligy a teraz by sa mračil? Je zatiaľ spokojný a najmä vie, koľko dostane za to, aby sa nechal na ľade zakaždým vyžmýkať.

Ak sa však raz jeho dcéry spýtajú, kde sa narodila, Kristína možno odpovie: Prišla som na svet v Milwaukee, v štáte Wisconsin, keď môj otec odohral svoju prvú sezónu v NHL za Nashvill Predators. Lintner v tejto súvislosti dnes rád pripomína: "Po sezóne som okamžite letel za nimi a to mi zostalo dodnes. Hlad po rodine je u mňa väčší ako tá najväčšia záťaž na ľade."

Americká bryndza

Citrón má tak rád bryndzové halušky, že by ich dokázal jesť stále. Lenže v Amerike nie je bryndza. Čo s tým? Problém vyriešil pokusmi vyrobiť jej napodobeninu z miestnych zdrojov. "Podarilo sa mi asi násjť recept na niečo podobné. Zmixoval som tri druhy syra: ovčí, taliansku mozzarelu a americký monster cheese, ktorý je na povrchu červenkastý, pretože ho posypávajú paprikou, no vnútri je to klasika. Do mixéra pridávam aj trochu mlieka a kyslej smotany. Nie je to bryndza, ale chuťou to od nej nemá ďaleko."

Do kempu chodieva sám, manželka s dcérkou prilietajú za ním o čosi neskôr, no Richard sa už nemôže dočkať. Veď Dana prinesie originálnu bryndzu! Dlho im nevydrží, okamžite varia halušky...

Ak všetko pôjde podľa plánu, premýšľa, po podpise tohtoročnej zmluvy s Pittsburgh Penguins odcestuje do kempu okolo 8. septembra a ešte skôr, než sa 12. októbra začne NHL, pochutí si v meste Tučniakov na obľúbených bryndzákoch. Sám Richard na varenie veľa času nemá, doma varí najmä manželka, ale potom sa predsa len v hokejistovi prebudí márnomyseľnosť: "Občas niečo ukuchtím aj sám." Keď však vysloví názov jedla, ktoré by nikdy nezobral do úst, vo svete tvrdých chlapov to znie ako rúhanie: "Neznášam držkovú polievku."

Z bitiek som vyrástol

Ak sa živíte v zámorí hokejom, rátajte s tým, že vás tréneri občas prekvapia zaujímavými požiadavkami. Citrón hrával vždy na pravom krídle obrany, tam, kde ho ako sedemročného v trenčianskom mužstve žiačikov postavili jeho tréneri Čecho a Matoušek. A nerozhodla o tom len výška, rovnako dôležitá bola aj prirodzená obratnosť a technika v narábaní s pukom, tvrdia starí tréneri.

Chlapec, ktorý obdivoval Petra Pavlasa, Brada Hulla, neskôr Roba Švehlu a Petra Bondru, spresňuje svoj život na ľade: "Keď som bol mladší, hral som agresívnejšie, ale z roka na rok som pokojnejší. Z bitiek človek vyrastie, hoci... V jednej sezóne mi v zámorí ušli nervy a štyrikrát som sa pobil, čo bolo na Európana prekvapujúce. Vždy som však bol ofenzívnejší obranca s celkom dobrou strelou, dával som góly, odtiaľ mi zostala chuť útočiť a to sa nikdy nezmenilo."

V New York Rangers ponuku presunúť sa z obrany do útoku odmietol, v Pittsburgh Penguins ponuke podľahol. Rozhodlo vraj to, že Tučniaci hrajú iný hokej než Newyorčania a aj sám Citrón bol prekvapený, ako sa mu "skúšobne" v ofenzíve darilo. Mal jedinú podmienku - chcel hrať v prvých dvoch lajnách, teda útočiť, ale aj pomáhať v strede poľa. "Tréner ma dal do lajny s Martinom Strakom a Tomášom Surovým. Sú skvelí, považujem ich za svojich najlepších klubových kamarátov."

Zvyky a zlozvyky

Povie to na rovinu: "Som nedochvíľny a aj dosť lenivý. Keby som nebol až taký lenivec, bolo by to so mnou možno lepšie." V hokejových súvislostiach to povie aj inak: "V hokeji sa dá dosiahnuť možno miliónkrát viac, než som zatiaľ dosiahol ja, ale aj tak prežívam zadosťučinenie."

Z mužstiev východnej konferencie nerád nastupuje proti Karolíne, vraj "sú to kúsači, bojovníci a zápasy s nimi bolia," najpríjemnejším súperom sú zasa Rangers a Filadelfia. Mrzí ho, že Tučniaci budú mať tento rok zasa o čosi hlbšie do peňaženky. Klub, ktorý nevlastní zimný štadión, len si ho prenajíma od pittsburskej banky, sprevádzajú finančné problémy a možno aj preto vidina postupu do play off zostane naďalej vzdialená.

V aute značky Seat Leon, v ktorom po tenisovom turnaji trieli Citrón do pätnásť minút vzdialeného rodinného domu v Soblahove, vyhráva Senzus a Jožka Černý, v Amerike si okrem slovenských ľudoviek rád vypočuje Paľa Haberu a Elán. Ak má čas, najradšej ladí televízne kanály, listuje v novinách a časopisoch. Páčia sa mu prirodzené ženy s vlastným názorom, na druhej strane neznáša, keď sa ženy hrajú na niekoho, kým vôbec nie sú. Vlastný intímny život charakterizuje stručne: "krásne spríjemnenie života."

A ako ho vidia tréneri? Milan Čecho, ktorý dal Richardovi prezývku Citrón, si spomína: "Bol to chlapec do partie, v triede vodca, na ľade technicky zdatný. Volali ich Citrónova trieda." No reprezentačný tréner František Hossa vyjadril pochybnosť: "Ak ho chcú dať v Pittsburgu do útoku, obávam sa, že to Richardovi asi nevyjde. Mohli by to využiť a vrátiť ho zasa do farmy. Verím však, že v jeho veku si už svoje uhrá." Ján Pardavý, spoluhráč z reprezentácie, vidí Tučniaka bez ružových okuliarov: "Citrón je strašne veselý chalan a má prehľad, takže je inteligentný. Na ľade je výstrednejší. Ak mu poviete, aby bol vzadu, bude vpredu, aby niekomu niečo dokázal, ale zase treba povedať, že to hrá dobre. Keby však dal na rady niektorých skúsenejších hráčov, bol by ešte lepší."

JURAJ MRAVEC

---

Zpět na obsah