Literárny teoretik andrej červeňák

Nie je na Slovensku veľa osobností, ktorým sa dostalo aj vyznamenanie od prezidentov dvoch štátov. V prípade spisovateľa a teoretika literatúry prof. PhDr. Andreja Červeňáka, DrSc., prezidenta slovenského i ruského. Tento pedagóg nitrianskej Univerzity Konštantína Filozofa je zlatým písmom zapísaný v knihe zásluh o rozvoj slovenskej a slovanskej literárnej vedy a rusko-slovenských kultúrnych vzťahov.

K siedmim decéniám pribudol v máji ešte jeden rok odvtedy ako sa v Šarišskom Štiavniku, kde vyvierajú liečivé pramene, v domčeku so slamenou strechou narodil. V rodnej obci vychodil ľudovú školu a na jeseň v roku ukončenia druhej svetovej vojny sa stal žiakom prešovského Gréckokatolíckeho gymnázia, z ktorého neskôr vzniklo gymnázium ruské. To, že študoval práve v tejto škole malo z hľadiska jeho profesionálnej orientácie veľký význam. A rozhodla o tom maličkosť - jeho brigáda pri katalogizácii v školskej knižnici, pri ktorej dostal za odmenu niekoľko už značne opotrebovaných kníh jemu už vtedy blízkych velikánov Puškina a Dostojevského. Po maturite sa Andrej prihlásil na FF UK v Bratislave a zvolil si dvojkombináciu ruský a slovenský jazyk. Od rodičov zdedený živý vzťah k folklóru (bez spevu Anny a Michala Červeňákovcov sa v obci nezaobišla žiadna svadba ani pobožnosť v kostole) ho počas vysokoškolského štúdia zaviedol do známeho mládežníckeho súboru Lúčnica. Vďaka jeho vystúpeniam mal Andrej už ako 20-ročný možnosť pomerne pravidelne cestovať do zahraničia - aj do západných štátov, čo sa v tých rokoch zriedkakomu podarilo. Po promócii na FFUK sa Andrej vrátil na východ a nastúpil na miesto asistenta na Vysokej škole pedagogickej a neskôr na FF Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove. V rámci vedeckej ašpirantúry absolvoval v školskom roku 1962-63 jednoročný študijný pobyt na Štátnej univerzite v Leningrade a o rok na to v Prahe obhájil kandidátsku dizertačnú prácu "Vajanský a Turgenev". Táto práca vzbudila v odborných kruhoch značný záujem. Autor totiž nepodľahol ideovo ladenému rusofilstvu, evidentný bol však súčasne jeho hlboký záujem o danú tému. SAV prácu okamžite knižne vydala. Autor si v nej vybudoval pevné základy komparatívnej (porovnávacej) metódy, ktorá si v tom čase na Slovensku iba hľadala svoju tvár. Ako 34-ročný už úspešný vedec si obliekol habit akademického funkcionára - na prešovskej FF UPJŠ sa stal prodekanom pre vedecký výskum, zaslúžil sa o vydávanie prvých zborníkov a monografií o ruskej literatúre a slovensko-ruských vzťahoch. V tom čase sa oženil a narodila sa mu dcéra.

Trest za vybočenie z radu

Všetko nasvedčovalo tomu, že nádejný literárny výskumník a pedagóg bude mať dvere k úspechu dokorán, no prišiel čierny august a on sa zrazu ocitol na ulici. A bol v tom kus krutého sarkazmu - na jeseň v šesťdesiatom ôsmom mala vyjsť jeho druhá monografická práca o Dostojevskom. Vybočil z radu, a tak prestal vyhovovať. Nahlas totiž povedal, že z Ruska sme ochotní prijímať literárne a kultúrne hodnoty, ale nie tanky. Dostal zákaz publikovať a čo bolo pre neho obzvlášť kruté, nesmel sa už stretávať so študentmi. Keďže patril k najobľúbenejším pedagógom, protestovali ako sa len dalo, no nakoniec sa boja museli neslávne vzdať. Andrej Červeňák sa potom na šesť rokov zamestnal v Prešove ako lektor Ukrajinského národného divadla, popritom pracoval na rozboroch hier pre východoslovenské divadlá a autorsky spolupracoval s divadelnými časopismi. Táto teatrologická aktivita mala silný vplyv na jeho ďalšie literárnovedné myslenie. Pri štúdiu svetových autorov píšucich o divadelníctve sa dostal až k Aristotelovi, prvému systematikovi myslenia o literatúre. Tu niekde sa začala formovať jeho koncepcia umenia a literatúry ako duchovnej a estetickej aktivity človeka o človeku a pre človeka.

Jeho túžba vrátiť sa k študentom sa mu nakoniec splnila - ponúkli mu docentské miesto na katedre rusistiky Pedagogickej fakulty v Nitre. Prišiel sem ako politicky nespoľahlivý - napríklad nemohol byť školiteľom a nesmel sa zapájať do verejného života. Hovorí: "Som vlastne vyhnanec z rodného kraja - už vyše štvrť storočia žijem v tomto sympatickom Pribinovom meste a je v tom akási analógia s ruskými dekabristami. Trest si odpykávali vo vyhnanstve na Sibíri a už tam potom našli zmysel života, o sto rokov na to trpeli ľudia v gulagoch a takisto tam zostali a ani ja som sa nevrátil späť na východ Slovenska... dvakrát sa nedá vstúpiť do tej istej rieky a nemá zmysel sa o to pokúšať."

Tisíc a jedna aktivita

V Nitre Andrej Červeňák postupne uvoľňuje tvorivú energiu nahromadenú v sebe v rokoch nečasu a vydáva niekoľko publikácií - monografie o Dostojevskom, Puškinovi, knihu o ruskej moderne, jeho zásluhou vychádzajú zborníky... Intenzívne sa venuje metodológii literárnej vedy a zaujímajú ho otázky slovensko-ruských vzťahov, ktoré boli mimoriadne intenzívne zvlášť v 19. storočí.

"Ako ho ja poznám," hovorí spisovateľ Ladislav Ťažký, "chce a vie byť aj pestovateľom literárnych tvorcov, a to môže byť len preto, že je mimoriadne vzdelaným, múdrym, ale aj citlivým odborníkom, poetickým tvorcom s ľudským srdcom. On nie je len hodnotiteľom, ale aj prajným obdivovateľom diel spisovateľov. Ako vedec a kritik vie, čo, kedy a na ktorom strome má odstrihnúť, čo doň vštiepiť a do akej miery zušľachtiť, teda vychovať."

Bez účasti literárneho vedca prof. PhDr. Andreja Červeňáka, DrSc. sa nezaobíde ani jedna medzinárodná konferencia či iné podujatie zamerané na slovanskú kultúru a vzťahy medzi týmito národmi, ako viceprezident učiteľskej asociácie sporadicky absolvuje dlhodobý pobyt aj v krajinách západného sveta. Publikuje aj tu. Z jeho vedeckého a kritického pera vyšlo úctyhodné množstvo prác. Pán profesor je už 11 rokov regionálnym tajomníkom Spolku slovenských spisovateľov. Vďaka nemu odbočka SSS v Nitre patrí k najaktívnejším na Slovensku. Už od roku 1990 pravidelne pripravuje semináre o súčasných literátoch a objavuje mladé talenty. Po vyše 150 rokoch na podnet Andreja Červeňáka opäť vyšiel hurbanovský almanach Nitra - už tri ročníky. A čo si do budúcnosti najviac želá? "Aby v čase globalizácie nezanikla ani jedna duchovná hodnota človeka, všetkých národov a celého ľudstva, aby sa zachoval všetok genofond. Treba sa postaviť proti nivelizačnému valcu, proti politickej, ekonomickej a vojenskej globalizácii a nastoliť duchovnú globalizáciu v zmysle najušľachtilejších etických princípov vytvorených ľudstvom."

JOLANA KOLNÍKOVÁ

---

Zpět na obsah