SLOVENSKÉ DOTYKY
 

PODVOLIŤ SA TÉME

Výtvarník a scénograf Miroslav Duša

Miroslav Duša študoval na Divadelnej akadémii múzických umení v Prahe, odbor scénografia a technológia bábok u doc. V. Kábrta. V roku 1986 po absolvovaní DAMU s absolventskými predstaveniami "Kráska a zviera (Panna a netvor)" a "Láska ku trom pomarančom", ktoré zrealizoval v bábkovom divadle Ostrava, sa stáva zamestnancom v Krátkom filme Praha ako výtvarník. Pre STV nakrútil veľa bábkových rozprávok a rozprávkových seriálov V roku 1993 sa režijne a výtvarne podieľal na realizácii osemdielneho seriálu grotesiek "Hugo a Berta", ktorý sa zúčastnil filmovej prehliadky v Cannes. V roku 1995 režíroval a výtvarne pripravil štvordielny seriál "O škriatkovi". Pravidelne spolupracuje so slovenskými bábkovými divadlami (ŠBD Bratislava, bábkové divadlo Banská Bystrica, Žilina, Košice). Od roku 1995 učí na Činohernej a bábkovej fakulte VŠMU v Bratislave a na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU. V roku 1999 pod jeho vedením prebehla výroba bábkového animovaného filmu "Kocka", ktorý bol nominovaný na študentského Oskara. Ako scénograf spolupracuje s Bibianou Bratislava, pre ktorú výtvarne realizoval mnohé divadelné projekty a výstavy.

Miroslav Duša je hercom, scénografom a realizátorom v jednej osobe vo všetkých predstaveniach a projektoch Teátra Neline.

Znovu a znovu sa presviedčame, aký nezmerný potenciál výtvarníkov máme na Slovensku. Maliarov, ilustrátorov detskej knihy, scénografov. Sprostredkúvajú a pripomínajú nám neviditeľné putá s krajom, kde sme vyrástli, dopriavajú nám čo i len chvíľkový stav blaženosti na duši. Takto mi do behu času zasiahol v jedno júlové popoludnie v sieni Novej radnice na Karlovom námestí v Prahe 2, kde sa práve otvárali Dni Rače v Prahe, výtvarník a scénograf Miroslav Duša. Nerozdával blýskavé úsmevy vpravo - vľavo, vyčkal na chvíľu, kedy bol predstavený a s blahosklonným, ale prívetivým úsmevom pristúpil na rozhovor. Napokon - nie je v povahe výtvarníka osvetľovať svoje postupy v tvorbe slovne - tá sa predstavila dostatočne a plno sama. Ale predsa len.

Máte širokú škálu vyjadrovania. Začnime pri tradíciách. Dohviezdny večer. To je večer, ktorý je na Slovensku obostretý sakrálnou úctou. Čo všetko musí výtvarník naštudovať, aby ho primerane stvárnil?

Ja som scénograf. Preto mám o to ľahšiu úlohu pri tvorbe inscenácie, pretože predo mnou je ešte dramaturg a režisér. Úloha dramaturga je nájsť niečo, čo zaujme divákov, úloha režiséra je vymyslieť spôsob, akým mu to priblížiť. Ja som až ten tretí v reťazci, ktorý s istým výkladom pristupuje. Prečítam si ich výklad a staviam sa k tomu ako výtvarník.

Ale to výtvarno je vaše. Čo všetko máte v záhrení?

Ja patrím medzi výtvarníkov, ktorí nepresadzujú svoj vlastný rukopis. Hľadám výtvarnosť blízku téme, ktorú spracúvam. V tomto prípade tým, že sa spracúva ľudová tematika, tak som si povedal, že si trošku pozriem ľudových rezbárov, ľudových výtvarníkov a že vyjdem z materiálov im blízkych. Povinnosť výtvarníka je podvoliť sa téme, ktorú spracúva a neprevyšovať ju.

A ako ste sa podvolili téme v prípade Radúza a Ľudmily? Váš Radúz má zasmušilý výraz a je zahľadený do diaľky - vari do šírej ruskej stepi? Keby nebol vytvorený z dreva, povedala by som, že ani nie je pozemským tvorom.

Je to z televíznej inscenácie. Keď som dostal scenár, text bol zveršovaný a bol predchnutý poetičnom. Tak som si povedal, že figúry nesmú byť veľmi konkretizované, že nesmú mať konkrétny výraz tváre, ale taký ľahký, zasnený, ktorý unesie ten text v priebehu hry...

Ako pracujete sám na sebe? Aké sú vaše inšpiračné zdroje?

To je otázka! V poslednom čase ani nemám čas ani príležitosť robiť si svoju tvorbu, ťahať sa dopredu. Vyučujem na VŠMU, na scénografii bábkársku techniku. Mám tam študentov, ktorých by som ja mal ťahať dopredu, ale je to skôr naopak. Oni ma nabíjajú energiou, chuťou pracovať a ja sa podvoľujem... Je to už akosi aj vekom a takým neurčitým pocitom, keď človek vidí márnosť spôsobu divadelného života, často nemá chuť niečo robiť, ale týmto sa viem vždy znovu nabiť a fungovať.

JARMILA WANKEOVÁ


Zpět na obsah